Keď vatra šľahá do výšky a papraď kvitne v polnočnej bučine

Prečítaj, neoľutuješ!
Podporte scifi.sk
"A kto ju zahliadne počas teplej letnej noci, tomu už naskutku niet pomoci! Nešťastník príde o život, aj o dušu!"
Blčiaca vatra v temnote, tri hlasy vôkol nej, vrátane môjho, zahučali zdesením. Ďurimu to v ten večer naozaj išlo. Vravím vám, rozprávať, to ten vagabund naozaj vie. A v tú noc neváhal použiť všetko svoje nadanie. Nešlo mu len o to, aby sa vyspal s Julčou. Chcel byť totálnou hviezdou noci. To druhé mu zatiaľ vychádzalo. K tomu prvému sa blížil, ako panter ku koristi. Pomaly a nenápadne, no zato isto a premyslene.
"Hahaha, pičoviny!" - hraným smiechom skočil som Ďurimu do príbehu. Trochu ma sral. Aj ja som chcel Julču. Ale nebol som nijaká hviezda noci a temný panter už vôbec nie. Jula na mňa vrhla pohoršený pohľad a v tej chvíli som s istotou pochopil, že je Ďurova. Jej výraz tváre v kombinácii s pivami, borovičkou a inými lesnými elixírmi, ktoré som v ten deň vstrebal, boli polenami narastajúceho ohňa vo mne.
"Tu si daj špeka a upokoj sa, Karlos! Celý deň si nejaký divný. Len bručíš ako čmeliak, čo mu krídla nenarástli!"
Tak to povedal, ten lajdák! Presne tak! Dobre si to ja pamätám, lebo takú hovadinu som ešte nepočul. Veď to nedávalo žiaden zmysel! Čo tým, doboha, myslel?! Ale znelo to dobre. Asi aj vtipne, lebo Julča sa zachichotala a pozrela na Ďuriho, jak na toho najsexi najvtipnejšieho čáva v celom okrese.
Zrazu som mal toho dosť. Vatra vo mne vzbĺkla a myseľ sa mi roztopila, jak olovo vo vysokej peci. Už som to nebol ja. A chystal som sa Ďurovi ukázať, ktože to ja vlastne naozaj nie som: "Počúvaj ma, ty..." - ľahký dotyk na mojom ramene významne skrotil plameň v mojom vnútri. Liana. Nevravela nič, len na mňa hľadela. Takmer som zabudol, že aj ona je tam s nami. Tak tichá a chápavá. Ja som bol ten, čo tomu nerozumel. Ako to dokázala? Jediným dotykom upokojiť... Jediným, ale dlhým pohľadom povedať, čo bolo treba.
Poodišiel som od ohňa, tamtoho vonku, pri ktorom ostal Juraj s Júliou. Už mi to bolo jedno. Nech si strážia svoju vatru. Vo mne horel oheň pokojný, ale rázny. Liana sa ma už nedotýkala, no jej prítomnosť som cítil násobne viac. "Poď sa prejsť, Karlos, bude ti lepšie," pošepla. Už mi bolo stokrát lepšie! Nevedel som, že je Liana psychologička. Teda, možno nie je, neviem, stretli sme sa až na chate a Julča s Ďurim mi o nej prakticky nič nepovedali. Zjavne však vedela, čo robí. "Veď ma, nevidím kadiaľ..." zachripel som jej v odpovedi.
A ona ma viedla. Do nočnej bučiny, kde voňalo pyžmo a sladké jahody. Kde kvitlo niečo, o čom som doteraz počul len v rozprávkach. Kde bolo potrebné byť nahý, inak by sa pokazilo kúzlo. Kde sa bolo treba v tej nahote hýbať, jeden k druhému iba na vzdialenosť kvapky potu. Kde cvrčky a nočné sovy udávali rytmus našim pohybom. Kde môj oheň našiel to správne použitie. Spojil sa s Lianiným plameňom. A vytryskli spolu ako horúca magma prebudenej sopky v karpatskej bučine.
Dnes som pozeral fokty z tej chaty. Asi som ich nejak premazal. Musel som byť strašne opitý. Zvláštne.
Lianu som na nich nikde nenašiel.

Nebuzardar

Nebuzardar
Sem tam napíšem pár riadkov...len tak snudi.

Diskusia

YaYa
Super. Bavila ma interakcia pri vatre a aj pointa.
21.04.2024
Veles
Musím sa priznať, že ja som trochu stratený z konca :D Ale páčilo sa mi to, napísané to bolo dobre.
21.04.2024
B.T. Niromwell
Pekne vyšperkované to bolo, veľmi fajne. Jedna z tých, kde je lepšie nič nevysvetliť a funguje to :) A potom tie predstavy, ako si Karlos ide len tak sám so sebou v divočine, tomu dodávajú iný rozmer :D
21.04.2024
Nebuzardar
Ďakujem :) No, ja väčšinou radšej prezradím menej, ako viac, ale niekedy je tá hranica ťažko odhadnuteľná pre mňa, že koľko už je príliš málo
21.04.2024
BlackTom
Prečítal som a neoľutoval, číta sa to strašne dobre :)))
21.04.2024
Lucika
Čítalo sa to dobre, aj by som chcela vedieť, čo sa dialo neskôr :) len mám pocit, že tém sa to až tak nedotklo. Či to bolo brané ako tá fotka?
21.04.2024
Nebuzardar
Lucika, teším sa, že by si rada vedela, ako to šlo ďalej :D. Karlos by rád vedel, čo to má s tou Lianou znamenať a Ďuri zasa, že čo to je s tým Karlosom, ktorý bol divný už pri vatre a nepustilo ho to ani po návrate do civilizácie :) A k tvojmu pocitu o dotyku tém musím napísať, že v minulom veľkonočnom kole som napísal CELÚ pnpčku a na konci som si uvedomil, ze nemá nič so žiadnou témou a ani ich tam nijak neviem strčiť :D Neposlal som ju teda. Dnes sa mi však podarilo dať záhadnú ženu v temnote priam až do pointy, myslím si :D Tak som poviedku s chuťou poslal :))
21.04.2024
Kei
Pekné pekné. Dobre sa to čítalo, páči sa mi ako bol využitý drobný v podstate všedný fragment zo života a správnymi slovami posunutý na ďalšiu úroveň.
Tým, že sme na fantasy/scifi stránke, som očakávala, že aj ten vnútorný plameň bude mať nejaký význam, trochu väčší ako len obyčajná metafora, čo síce asi tak myslené nebolo, ale záver s tajomnou Lianou to celkom zachránil.
Čo mi vadilo bolo meno Karlos - mali sme Julču a Ďuriho, teda také slovenské osadenstvo a do toho mi Karlos nezapasoval, ale to len ako poznámka na margo.
22.04.2024
Lucika
Možno to skús dakedy rozpísať na niečo temné :) už chápem ako to bolo brané, asi ma len vyrušilo to, že sa to odohrávalo v lese :D
23.04.2024
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.