kAnYs
Priklanam sa velmi silno k draculinovi. Z rozpravok som vyrastol a vacsinou, pokial sa nejedna o humorne ladene veci (schrek), metaforicky ladene veci, ktore vystihuju nieco s cim sa stotoznujem (Wall-E), alebo epicke pseudo-dramy posobiace ako katalyzator pre uvolnenie mojich frustracii, konci to akurat tak skrivenim ust. Technicky vzato skvele, ako dialogmi (v ramci detsky orientovaneho kontextu), tak opismi. Robot, ktoreho udrzuju myslienky bol podla mna skvely napad. Smiechom pohanana vesmirna lod, totalna blbost. Vymenit to za nieco menej pritiahnute za vlasy, a bola by to skvela poviedka. Takto mi to ten koniec pokazil. Vytrhol ma totiz z jemneho science fiction do absurdity. "Tazke" a "Lahke" myslienky beriem, ako Margovu interpretaciu nejakych myslienkovych vzorov. Ale smiech prekonavajuci gravitaciu? Mam z toho pocit ako z Galactiky. Skvely potencial spraseny absurdnym koncom.
28.09.2011