Harry vedel, že vesmír je chladné, čierne miesto. Nepozná zľutovanie, hlavne vtedy keď vám z pretlakového kontajneru uniká deutérium.

Loď letela zotrvačnosťou, a ak by bola poháňaná Harryho bezmocnosťou, letela by nadsvetlenou rýchlosťou.

Skurvený život pašeráka. Raz si na vrchole a za dva týždne prechlastáš províziu za prepravu zbraní, bujaro oslavuješ s celým ansámblom zatuchnutej putiky, každému platíš rundu a každý je kamarát, a v ďalšom okamihu sa trasieš v rozbitej konzerve a dúfaš, že to prežiješ.

Projektily rozvŕtali trup, manévrovacími tryskami ju ako tak stabilizoval. Schovaný v plynných oblakoch Sekiliho mračna, zaberajúceho plochu pol parseku. Netušil ako hlboko sa dostal, bolo to jediné útočisko pred prenasledovateľmi – vojenskými hliadkami strážiacimi hraničný sektor. Miesto s bublajúcou žltkastou hmotou, miesto kde nefungovali žiadne senzory, kde aj slepec mohol byť navigátorom. Akýkoľvek pohyb korábu znamenal skok z trojposchodovej veže, do bazéna zastretého jesennou hmlou, mohli ste dúfať, že tam niekde zostalo trocha vody a vy to prežijete.

Nikto sa odtadiaľ to nikdy nevrátil, aspoň nie v pôvodnej matérii. Výstražné povely hliadok zanikli vo vysielačke, len čo ho obklopilo zlatisté prachové pole. Nevedel, či blúdi na okraji alebo je niekde hlboko, v strede nedozernej masy.

Dve, tri, štyri hodiny ... čas sa vliekol. Práve keď upadal do driemot, smaragdový HUD displej kokpitu sa rozblikal, a ako stádo splašených koní ho nasledovali holografické kontrolky. Na dve-tri sekundy zakvílila výstražná siréna a útroby lode zahalila temnota, ktorá sa preťahovala s mdlým žltým svitom, prenikajúcim cez polarizované ochranné sklá.

„Vitaj cudzinec,“ ozval sa mu za chrbtom hodvábny hlas. „ Prichádzaš s dobrými, či zlými úmyslami?“

Harryho schladil studený pot, ktorého kvapôčky stekali po chrbte. Pomaly a nesmelo sa otočil v kresle. Dúfal, že to, čo uvidí, nebude príčinou infarktu. S uspokojením si vydýchol. Nikto tam nebol.

„Cudzinec“, opäť sa ozval mäkký hlas. Zdalo sa, že tentokrát prichádza zo všetkých strán „ neodpovedal si na našu otázku. Prichádzaš s dobrými alebo zlými úmyslami?“

„Prichádzam v mieri,“ ozval sa Harry a automaticky zodvihol ruky.

„Poznali sme odpoveď.“

Pilotnú kabínu zaplavilo jasné biele svetlo a Harry vedel, že sa dostal do bodu, z ktorého niet návratu ... ani keby chcel.