Strach a bolesť (PNP)

Poviedka na počkanie
Podporte scifi.sk
"Oni sa neboja smrti, nie. Neboja sa jej, pretože vo chvíľkach jasnej mysle si uvedomujú, aké bezvýznamné životy žijú, pane," povedal, takmer zašepkal Tieňový doktor. "To je pravý dôvod povstaní a všetkých problémov."
"Povstanie je slabé slovo," odfrkol tučný generál, narozdiel od stojaceho Doktora uvelebený v kresle. Nervózne klopal prstami po zlatom operadle. "Je to vojna, vravím! Občania vo všetkých kútoch zeme sa búria!"
"Pília uši šľachte a tá ich píli mne," pritakal znechutene Pán. "Dal som im prácu, domovi, pôdu. Dal som ich životom zmysel! A takto sa mi odplácajú, nevďačníci!" Hoci takmer kričal, stále pokojne sedel vo svojom kresle a jeho výraz bol viac ostražitý ako pobúrený. Chvíľu bolo ticho.
"No tak, páni, čo sa deje? Čakám návrhy!" prelomil ho Pán.
"Nuž..." začal Doktor, "Náhodou viem, čoho sa ľudia skutočne boja."
"Boja sa o svoje životy," povedal Pán. Generál si odpil zo svojho pohára a potom sa nadýchol s očami v zemi.
"Áno, to je pravda. Vedie ich k tomu pud sebazáchovy. Ale vedie ich ešte k niečomu... K večnému strachu pred bolesťou."
"A pred neznámim," dodal s nechutným úškľabkom Tieňový doktor.
"Bolí ma hlava," povedala Ria a položila nôž vedľa nedokrájanej mrkvy. Hlavná kuchárka si oprela ruky vbok.
"Stále sa sťažuješ," poznamenala naduto.
"To preto, že ma stále bolí," zastonala Ria a odhrnula si vlasy z čela. Dotyk jej studenej dlane bol príjemný, zatvorila oči a na malú chvíľku si ho vychutnala.
"Čo to robíš?" zamračila sa kuchárka. "Prstaň fňukať, Ria, takto ostaneš obyčajnou pomocnicou do konca života. Nezabúdaj na Annu Kleventínu, ktorá to vďaka svojej šikovnosti..."
"Dotiahla na hlavnú slúžku viem."
"Nebuď drzá, ešte som neskončila!" odvrkla kuchárka, no ďaľší pohľad na ubolené dievča jej roztopil trochu ľadu okolo srdca - hoci tuku sa to netýkalo. "Choď, v tomto stave akurát niečo pokazíš. Ale nieže mi doktor povie, že si zdravá ako rybka, inak..." Lenže to už Ria mizla vo dverách.
"A čo tie lieky, nezaberajú?" spýtal sa Tieňový doktor s očividným znepokojením. Ria pokrútila hlavou.
"Iba to zhoršujú," odvetila nešťastne.
"To by nemali... Hm, dám ti iné. Ale tie staré neprestávaj užívať, jasné? Dobre. Tu máš, bež."
Sledoval, ako sa mu dievča pomalým krokom vytráca z ordinácie.
Ria sa zobudila uprostred noci a doširoka roztvorila oči. Zdalo sa jej, že počula výkrik, desivý, chladný, rezonujúci v ozvenách, ktoré ju vyprevádzali zo snov. Nebola si tý celkom istá, pokým sa neozval znova.Ten hlas sa jej zdal povedomý. Strhla sa, pritiahla si paplón na tvár a schúlená nespúšťala zrak z dverí do svojej izby. Vonku bolo niečo počuť. Dych? Kroky? A... Vrčanie? Jediný jej pohyb mohol zapríčiniť chlad rovnako dobre ako strach - triasla sa.
Tie zvuky utíchli a potom... Dvere do jej izby sa pomaly otvorili. Na chodbe sa svietilo, Ria videla tieň niečoho obrovského, stojaceho na prahu. Nemohla sa ani hnúť. A tieň sa pohol.
Najskôr uvidela mohutnú zadnú labu, pokryt, čiernou srsťou, ktorú vzápätí nasledovalo beztvaré chlpaté a neuveriteľne veľké telo. Z tej temnoty sa zablysol pár jasných žltých očí. Ria začala kričať. A dlho neprestávala.
"Ria. Ria! Nekrič na mňa! Čo to robíš?!" triasla ňou hlavná kuchárka. Zdalo sa, že ju dievča ani nevidí, ani nepočuje, bolo úplne mimo. "Ria! Ria!"
Do miestnosti vtrhol Tieňový doktor a takmer spadol, keď sa pošmikol na kuse koláča, rozpleštenom na zemi.
"Čo sa stalo?" vyštekol.
"Ja... Ja za nič nemôžem..." vysvetľovala kuchárka skľúčene. "Prišla som sa jej ospravedlniť a doniesla jej koláč na znak..."
"Uprostred noci? Ste zdravá?" zavrčal doktor.
"Viete, aký je Pán... Vo vojne sa nesmie plytvať ničím."
"To sa vybaví neskôr, terz vypadnite."
Kuchárke nebolo treba vravieť dvakrát, zobrala sa a odyšla. Koláš nechala na zemi. Doktor sa sklonil nad trasúcou sa dievčinou a než sa stihla pohnúť, zabodol jej do ruky krátku ihlu. Po chvíli sa dievča upokojilo.
"Si v poriadku?" spýtal sa opatrne doktor.
"Funguje to," pochválil sa Tieňový doktor.
"Skvele. A v koncentrácií s vodou?" spýtal sa Pán, sotva zaujato.
"Len to zvýši účinnosť," zasmial sa doktor.
"Vinikajúce! Generál, otrávte rieky tečúce k táborom povstalcov a vojnu vyhráme bez boja! Hahá!" Pán sa smial zrejme prvý raz po nekonečnom čase. A vyzeralo to, že sa bude smiať naveky.
"Napime sa," prerušil ho generál. Všetci traja zdvihli čaše a vyprázdnili ich.
Pánovi po chvíli vypadla čaša z ruky.
"Bolí ma..." začal a zdvyhol zrak. Vzápätí skrivil ústa do najstrašnejšej zhrozenej grimasy, akú človek dokáže. Pred ním stáli dva netvori a upierali naňho trašné, žlté oči.
"Počúvajte, ľudia! Váš nenávidený pán padol, no nie je čas sa radovať, pretože našu zem napadli démoni zo samého pekla! Utečte večnému strachu a bolesti, utečte nekončiacim mukám! V novej ríši, kde zem strážia draky a celé vojská bránia vašu bezpečnosť sa nemáte čoho báť! Poďte a žite, alebo ostaňte a umierajte," vyriekol generál, keď vystúpil na vysoké pódium v ďaľšom z nekonečného množstva odpadlíckých táborov. Tieňový doktor stál vedľa neho s rovnakým úsmevom na perách a rovnakým leskom v očiach. Dav ich oboch odmenil vďačnými ováciami a súhlasným krikom. Uškrnuli sa na seba ako dvaja bratia, ktorými aj v skutočnosti boli.

Kr4b

Kr4b
That guy

Diskusia

Kr4b
"Odyšla..." lol, toto nie :D
02.03.2014
kAnYs
cool, moze byt
02.03.2014
Culter
Epické, jasné, zrozumiteľné, zábavné, odsýpajúce. Spokojnosť.
02.03.2014
mayo
...a este sa to da chapat aj ako metafora toho co sa donekonecna deje na svete. pekna praca.
02.03.2014
Šaňo aka Babcom
Je tam niekoľko hrúbok, ktoré si ten text nezaslúži... :D (domovy, odyšla) a preklepov (terz > teraz). Ale nič to, to sa opraví... V texte mi osobne chýba fantastický moment. Je to viac-menej mystery... a dokonca s celkom dobrým koncom. Osobne by som možno celý posledný odsek škrtol - neprispieva veľmi k motivácii (to, že sú bratia nie je pre samotný príbeh podstatné, aby fungoval). Ten zvrat s tým Pánom je dostatočne dobrý. Stačilo to nejak ukončiť. Trochu mi tiež vadia tie silné strihy medzi jednotlivými scénami... a celkové pozadie s vojnou je tiež vlastne nepodstatné a len odrázda od hlavnej dejovej línie. Ja by som sa bol pokúsiť to nejak skĺbiť do jednej - max. dvoch scénok - stačilo napr. začať s tým, ako prichádza Ria k doktorovi a následne, ako má tú epizódu v noci... a hneď na to sa dozvieme, že ten doktor na nej vlastne testoval nejaké veci... atď. Dal som 6.
02.03.2014
Kr4b
Po dopísaní druhého odseku som zistil, že už je skoro pol, tak som napol všetky nervy a... ešte štvrť hodinu po dokončení som všetko robil zrýchlene :D Opravy ani kontrolu som jednak nestihol a jednak nemohol spraviť. Ale s chybami súhlasím, okrem vojnového pozadia - to sa priamo dotýka témy a bol to vlastne prvý stavebný kameň poviedky.
02.03.2014
kAnYs
Podla mna tam to vojnove pozadie praveze sedi, lebo to dava tym experimentom dovod.
02.03.2014
Šaňo aka Babcom
Tie nemusia byť motivované vojnou... možná dôdovdy sú aj expanzioa, invázia alebo len manipulácia národa. Ale chápem ten dôvod na tomto mieste.
02.03.2014
Kr4b
Toto zo mba vyslo a za taky cas som spokojny. Ano, gramatika chcela doladit a byt na pc, spravim to, lenze tablet mi kontrolu pravopisu (zadarmo :)) nepodporuje. A obsahoco... Vlastne by som to uz velmi nemenil, len par sloviek hore-dolu. V hlave ked sa to sformuje a dava zmysel, je skoda z toho nieco vziat, lebo nikdy nevies ktory kamen drzi mur, kym nim neskusis pohnut ;)
03.03.2014
Monika Kandriková
Ten posledný odstavec fakt prišiel trošku zbytočný - ale to asi neva, za hoďku. :D
03.03.2014
jurinko
Preklepy, hrubice a ostatne minusy uz spominali ludia predo mnou, tak ja nejake pridam. Ra''s al Ghul si okrem Gothamu ide podmanit aj tuto tvoju krajinu? Halucinogenny strach vyvolavajuci roztok, rozpustny vo vode, ako nastroj na prevrat? Mohol si sa viac zamysliet, odkial ti to vyplavalo na mysli, kym si to hodil na papier ;-) Pisanie za hodinu ma svoje uskalia a specifika, rovnako ako pisanie na niecom inom, nez na klavesnici. Sklbit to dohromady asi nebol najlepsi napad, ze? Toto by potrebovalo este vela prace na doladovani, kym by to bola pecka... A mozno by bolo najlepsie to napisat cele nanovo ;-)
03.03.2014
Kr4b
Toto? Najlepšie by bolo nechať to tak, poučiť sa, neopakovať chyby a pokračovať. Vážne som netušil, že som volačo šlohol z batmana :D Pomáhal som si akurát pesničkou Stvury, pri ktorej som netušil, či ide o výplod fantázie či realitu. Batmana som videl naposledy tak dávno, že ani nepamätám. Nuž, že aktuálne k dispozícii nemám počítač hlboku rmúti aj mňa :D :D Je to maličkosť, ale aj tak vdaka, že si sa mi rozhodol nepokaziť hodnotenie :D (či? :D) Som rád, že to niekoho bavilo a dal tomu pekné číslo, napriek očirvúcim chybám a tomu, že som nevedomky skopíroval iný nápad. Hodnotenie ma dosť potešili ( A potom mi niektoré komenty - a hlavne Jurinkov, trochu zrazili hrebienok, za čo som dotyčným vdačný)
03.03.2014
jurinko
(Ja poviedky na pockanie nehodnotim, zda sa mi, ze by to bolo nefer voci ostatnym poviedkam, ktore neboli site takou horucou ihlou :-) )
04.03.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.