Hosť do domu...
Ak by vám uprostred štedrovečernej hostiny zaklopal na dvere vandrák, pustili by ste ho dnu?
Počas štedrovečerného večera stál uprostred sídliska muž. Bol vonku sám. Všetci ostatní sa práve chystali oslavovať v kruhu rodiny. V oknách blikali vianočné stromčeky a odniekiaľ mu k ušiam studený vietor privieval koledy. Uzimené ruky si strčil hlboko do deravých vrecák a namieril si to k jednému vchodu.
Rodina pána Repku sa pri stole zišla ako vždy o ôsmej hodine. On, jeho žena, dcérka a syn, sa s hladnými očami dívali na bohato prestretý stôl.
"Najprv sa pomodlíme," povedal pán Repka.
Všetci vzorne vstali.
"Milý Bože, ďakujeme ti..."
Od dverí sa ozvalo klopanie. Rodina si vymenila pohľady.
"Kto to môže byť?" spýtala sa manželka.
"Neviem," zašomral Repka. Nepáčilo sa mu, že ich niekto vyrušuje. Prišiel k dverám a nazrel cez kukátko.
"Vyzerá ako tulák," zašepkal manželke.
"Čo spravíme?"
"Netuším."
"Ja ho tu nechcem."
"Ani ja."
Čakali až kým nezaklopal znova. A znova.
Repka ešte chvíľu váhal, potom otvoril. Vôbec sa mu do toho ale nechcelo. "Dobrý večer, želáte si?"
"Dobrý."
Naozaj to musel byť tulák. Ošúchaný kabát na ňom visel a smrdel a od výťahu sa k nemu tiahli zablatené stopy.
Pán Repka kútikom oka pozrel na manželku. Tá sa tvárila neutrálne, ale v duchu už určite nadávala, že bude musieť poriadne vyvetrať, pretože už toho vandráka cítiť v celom byte.
Repka sa pokúsil o úsmev. "Tak želáte si?"
"Prepáčte že ruším." V rukách žmolil čiapku. "Ale som sám, nikde pre mňa nie je miesto a je mi smutno. Viete, to je týmto sviatkom. Nechcem byť sám, nie teraz."
"Aha," povedal pán Repka a poškriabal si nos. V skutočnosti sa však len chcel nadýchať vôni mäsa, ktoré pred chvíľou krájal, a ktorá mu, ako dúfal, ešte ostala na prstoch. "A čo my s tým?"
"Myslel som, že by som sa k vám mohol pripojiť. Kabát by som nechal vonku. To smrdí on, nie ja, prisahám. Hreje dobre a iný nemám."
"Aha, nuž..."
"Určite máte pri stole voľné jedno miesto. Také sú zvyky, však? Pre pocestných. Pre skrytých anjelov."
Bola to pravda. To sa Repkovi nepáčilo. Debilné zvyky.
"Haha," zasmial sa nervózne Repka. "A ste anjel?"
"V skutočnosti som sám Ježiš," povedal muž.
Repka nasucho preglgol a nastala chvíľka ticha. Trápneho ticha.
"No," pokračoval muž. "Nie. Nie som. Ani by som nechcel byť. Ako by mi ľudia potom dávali almužny? Veď by mi mince vypadávali z deravých rúk."
Repka vyprskol, ale okamžite nahodil vážny výraz. "Čo keby ste skúsili o poschodie vyššie? Žije tam jedna vdova. Je sama a miesta má dosť."
"Vy posielate neznámeho tuláka k žene, ktorá je sama?"
"Viete čo?" povedal Repka. "Robí sa prievan a tak. Možno nabudúce dobre? O rok, napríklad. O rok by to myslím šlo."
Repka rýchlo zatváral dvere, ale tulák medzi ne strčil zablatenú čižmu. "Prosím."
"Nie."
"Ako chcete."
Tulák vytiahol nohu a Repka zavrel dvere.
"Tak, to by sme mali, poďme jesť!"
Rodina sa najedla. Repkovi spočiatku nebolo do chuti, stále myslel to toho muža, čo sa im chcel votrieť do bytu, ale pri druhom rezni na vandráka celkom zabudol. Keď dojedli, prišli k stromčeku a deti začali zbesilo otvárali darčeky. Bolo ich celkom dosť. Za stromčekom bol ale jeden darček navyše. Celkom malý, previazaný čiernou stuhou.
"To je od teba?" spýtala sa žena, keď ho vzala do rúk. "Nejaký šperk?"
Kým stihol Repka odpovedať, otvorila ho. Bol tam malý lístoček a krabička. Na lístočku stálo: "Bohate by som sa vám odmenil za kúsok jedla, tepla a milého slova. Teraz vás musím odmeniť za to aký ste." Prečítala to nahlas.
"Zvláštne. Čo tam asi bude?"
"Neotváraj to!" Repka priskočil k nej. Naplnila ho zlá predtucha.
Neskoro. Otvorila ju.
"Je tam iba akási hmla," čudovala sa.
Hmla z krabičky vzlietla, chvíľu sa vznášala vo vzduchu a potom klesla na pána Repku.
"To nie je hmla," povedal. "To je smrad."
A naozaj. Všetci si zapchali nos.
Počas štedrovečernej noci stáli uprostred sídliska dvaja muži. Sledovali ako ľudia vychádzajú z bytoviek a šuchcú sa na polnočnú omšu. Jeden to pozoroval s úškrnom na tvári a zahnutými rohmi na hlave, druhý krčil nosom nad sebou samým.
"Vyhodiť na Vianoce človeka z domu, to chce odvahu, však?" povedal rohatý.
"Veru," odvetil smradľavý.
Zemoneo
Diskusia
Marek Páperíčko Brenišin
Pekne :-) hodné zamyslenia, veľmi aktuálne, najmä v spoločnosti, kde si ľudia mastia egá, akí sú skvelí a neviem čo a keď príde ku konaniu, tak nikto zrazu nechce. Dávam 8 a musím povedať, že vedel by som si to predstaviť aj vo väčšom diele.
21.12.2014
Pekne :-) hodné zamyslenia, veľmi aktuálne, najmä v spoločnosti, kde si ľudia mastia egá, akí sú skvelí a neviem čo a keď príde ku konaniu, tak nikto zrazu nechce. Dávam 8 a musím povedať, že vedel by som si to predstaviť aj vo väčšom diele.
21.12.2014
Zemoneo
Vďaka :) ten koniec by som teraz napísal trošku inak, napr by som nezmienil rohy. Bol by tam len vandrák a smraďoch, to by stačilo a bolo by to tajomnejšie, myslím. Určite si to k svojej spokojnosti u seba ešte trochu poopravujem.
22.12.2014
Vďaka :) ten koniec by som teraz napísal trošku inak, napr by som nezmienil rohy. Bol by tam len vandrák a smraďoch, to by stačilo a bolo by to tajomnejšie, myslím. Určite si to k svojej spokojnosti u seba ešte trochu poopravujem.
22.12.2014
Nadalan
Toto sa čítalo dobre. Úplne som sa vžila do situácie Repkovcov. Dialógy (výborné), popisy, všetko mi sadlo, až na jednu vec. Že Repkovci boli potrestaní, aj keď sa zachovali normálne (čo si budeme hovoriť, z bezpečnostných dôvodov nie je možné pustiť si cudzieho chlapa do bytu len tak, to proste fakt nejde). Následne však boli potrestaní veľmi vtipným spôsobom. Záver som si čítala viackrát, aby som sa uistila, že som ho pochopila. Inak by som dala 10. Rohy prosím nevynechávať. Výborná poviedka. Vypísaný štýl.
03.01.2015
Toto sa čítalo dobre. Úplne som sa vžila do situácie Repkovcov. Dialógy (výborné), popisy, všetko mi sadlo, až na jednu vec. Že Repkovci boli potrestaní, aj keď sa zachovali normálne (čo si budeme hovoriť, z bezpečnostných dôvodov nie je možné pustiť si cudzieho chlapa do bytu len tak, to proste fakt nejde). Následne však boli potrestaní veľmi vtipným spôsobom. Záver som si čítala viackrát, aby som sa uistila, že som ho pochopila. Inak by som dala 10. Rohy prosím nevynechávať. Výborná poviedka. Vypísaný štýl.
03.01.2015
Zemoneo
Nadalan: ďakujem:)) záver som som možno nenapísal najšťastnejšie, dúfam, že ho každý pochopil. SPOILER : Rohatý je vandrák a Smraďoch je pán Repka, ktorého žena na zbytok večera vyhodila z domu kvôli smradu. Ale hostinu a rozbaľovanie si užil a ráno sa k nim vrátil (aj keď som to nenapísal), takže to bolo celkom milé a nežné potrestanie. Aspoň myslím :)
03.01.2015
Nadalan: ďakujem:)) záver som som možno nenapísal najšťastnejšie, dúfam, že ho každý pochopil. SPOILER : Rohatý je vandrák a Smraďoch je pán Repka, ktorého žena na zbytok večera vyhodila z domu kvôli smradu. Ale hostinu a rozbaľovanie si užil a ráno sa k nim vrátil (aj keď som to nenapísal), takže to bolo celkom milé a nežné potrestanie. Aspoň myslím :)
03.01.2015
Kr4b
Asi mi táto poviedka z tejto várky PNP sadla najlepšie, pretože sa mi najviac páčila. Za 9 :)
06.01.2015
Asi mi táto poviedka z tejto várky PNP sadla najlepšie, pretože sa mi najviac páčila. Za 9 :)
06.01.2015