O čom teda je Nula Kelvinov?

"David Settle je obyčajný dospievajúci chlapec s neobyčajným problémom. Z dôvodov, ktoré nikto nevie vysvetliť, rastie a strane dvakrát pomalšie ako iní ľudia," hovorí o svojom hlavnom hrdinovi Jana Plauchová. "On sám však v dvakrát dlhšej mladosti nevidí žiadne výhody. Naopak, veľmi ňou trpí, pretože táto odlišnosť ho úplne vyčleňuje z kolektívu rovesníkov. V poslednom čase sa ale zdá, že sa všetko konečne zlepšuje: zamiluje sa a isté stretnutie mu pomôže poodhaliť časť jeho životného tajomstva. Spomalený rast však nie je jediná zvláštnosť Davidovho života, nad ktorou sa zamýšľa. Napriek vyhliadkam na úžasnú dlhovekosť David zažíva podozrivé množstvo nehôd, pri ktorých chýbalo málo a skončili by sa jeho smrťou. Ešte nezvyčajnejšie je, že ho zakaždým v poslednej chvíli niekto zachránil. A získava čoraz viac dôkazov, že tieto záchrany boli cielené a organizované. Celá pravda je však oveľa bizarnejšia, než si kedy dokázal predstaviť..."

Román slovenskej autorky je spleťou dvoch dejových línií a popisuje udalosti z pohľadu dvojice odlišných postáv: osamelého a citlivého dospievajúceho Davida a frustrovaného starnúceho genetika z budúcnosti – Browlinga. Browling prostredníctvom svojich spomienok postupne odhaľuje, prečo David Settle rastie pomalšie a kým sa stane.

"Nula kelvinov ponúka nový, originálny spôsob cestovania časom, ktorého mechanizmus je na rozdiel od väčšiny iných sci-fi o cestovaní v čase podrobne vysvetlený," dodáva Plauchová. "Román sa zaoberá tiež aktuálnou témou užitočných genetických manipulácií človeka a s nimi spojených morálnych otázok. Zároveň ukazuje, že aj medzi matematicko-fyzikálne nadanými ľuďmi (medzi ktorých patrí tiež David, hoci spočiatku o svojom talente nevie) nie sú len čudáci, ale aj spoločenskí, príjemní ľudia, ktorí vedia hlboko milovať. Rozoberá tiež tému dospievania, na ktorú nahliada z iného uhla, než je zvykom – z pohľadu chlapca, ktorého puberta trvá dvakrát tak dlho ako u ostatných, ale tiež z pohľadu štvorice starých mužov, ktorí pre Davidove strasti neprejavujú veľa pochopenia. Rieši otázky trápiace mladých ľudí, zamýšľa sa, či je správne kvôli spoločenskej prestíži utajovať či dokonca potláčať svoju jedinečnosť a výnimočnosť; nad tým, čo znamená skutočne dospieť. Zaoberá sa tiež podstatou ľudskej geniality, nastoľuje spor, či je vrodená, alebo či ohromujúci vynález – stroj času – nemôže byť len dôsledok obrovskej motivácie pochádzajúcej z nezvládnutých emócií," končí svoj krátky preslov o svojom dielku autorka.

Ešte sme knižku nečítali, ale už sa na ňu tešíme, podľa slov autorky to zneje ako veľmi chutné vedecko-fantastické mäsko, ktoré má dôraz skôr na tej vede ako fantastike, čo je len chvályhodné.

Už ste to niekto čítali? Ako sa Vám to pozdávalo?

(Inak, obrázok kreslila sama autorka!)