Diskusia 2/2: Návrat

Filmová história scifi

Diskusia

SARS
Nebudem opakovať veci, ktoré boli uvedené vyššie. Moja výhrada je (zase po dlhom čase) vedecká. Nič nemám proti soft scifi, space operám apod Neberte to ako buzeráciu, ale nemám rád, keď autor nemá prestavu o faktoch, ktoré súvisia s reálnym svetom a vymýšla hovadiny. Konkrétne: Pokiaľ na ostrove (kamufláž) nebol hmyz a dáždovky, čo potom tie vtáky, kozy a svine žraly? (inak takýto chabý ekosystém by sa bez neustáleho vonkajšieho zásahu zrútil ani za rok). Ďalej niečo z astronómie:
Ťažké kovy (vlastne všetky prírodné prvky), ktoré vznikajú pri zániku hviezdy by som popolom nikdy nenazýval, termonukleárna reakcia nie je spalovanie (oxidácia) v pravom slova zmlysle. Je to vec pomenovania, tak vlastne nie je chyba. Druhá vec, ale je: Zem sa vyparí ďaleko pred dosiahnutím jej obežnej dráhy a jej obyvatelom to bude úplne jedno, natoľko za miliardu rokov (nie šesť aká je životnosť slnka) bude teplota povrchu zeme vyššia než 100 stupňov celzia. Toľko zo zarypovania do úbohého autora.
24.08.2007
Jozef Hvišč ml.
Čo sa týka otázky, čo tie zvieratá žerú - funguje to naozaj len vďaka vonkajšiemu zásahu. Popol, ktorým som nazval výsledok spaľovania je vlastne iba obrazné pomenovanie, výsledku vodíkového zlučovania - héliové jadrá. Čo sa týka vyparenia Zeme, máš pravdu, to som urobil chybu, lebo Zem naohzaj zhorí oveľa skor. Údajne tento proces začne vo chvíli, keď sa Slnko zväčší asi sto krát a zaberie takmer polovicu oblohy.
24.08.2007
jurinko
SARS: Ked za miliardu rokov stupne na Zemi teplota na 100 °C, (predpokladam, ze to bude priemerna teplota, cize na poloch omnoho nizsia, na rovniku omnoho vyssia) nestihlo by sa ludstvo evolucne prisposobit? (mozno sprostost, ale ta teplota asi bude stupat postupne a miliarda rokov je aj pre evoluciu dlha doba... A ak by sa neprisposobili evolucne, tak technologicky urcite.)
24.08.2007
Saťo
Ahaaa tak preto cez leto nosievam cierne tricka... vedel som ze je to nieco podvedome ale ze je to evolucia to mi nedoslo :) Jednoducho sa sanzim dopredu prisposobovat, ake jenoduche :). K poviedke> celkom dobre, az na uz spomenute nelogickosti a este mi to pripadalo prilis nahustene.
24.08.2007
SARS
2autor: Predchádzajúci príspevok neber ako buzeráciu. Len milujem, keď svet je skutočne prepracovaný (napr. granule na dokrmovanie zvierat môže jesť sám hlavný hrdina) a veci do seba skutočne zapadajú (žiadne vedecké prešlapy). Samozrejme dobrá poviedka sa zaobíde aj bez toho. Dalo by sa to nazvať hodnotenie autentičnosť a realiznosť (u fantastiky trochu zvláštne uvažovať o týchto veciach ;).
2juri: Jasne, že priemerná ;). O evolúcii ľudstva si myslím svoje, teda zničíme sa skôr, než slnko to urobí za nás :).
26.08.2007
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Zdravím znova ! Ešte jedna nelogickosť sa v poviedke vyskytovala : Odkiaľ vôbec Dalmäli zohnali DNA pre vyklonovanie tých najnevyhnutnejších pozemských rastlín a zvierat pre prežitie nášho "stroskotanca" na jeho "ostrove" ? Tiež ich obsahovala schránka v tej sonde ? Tá bola aj vesmírnou archou, či čo ?
27.08.2007
Jozef Hvišč ml.
DNA bola v sonde. Inak som prekvapený, že sa rozoberajú iba technické otázky tejto poviedky, ktoré pre mňa zohrávali len druhotnú úlohu. Dôležitejší je záver a z toho plynúca pointa.
01.09.2007
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Náhodou, Jožko - pokiaľ nemáš dôveryhodné logické pozadie, môže to neraz pokaziť celkovú pointu, či vyvrcholenie príbehu. Nie je to ľahké, priznávam, prísť s nejakou trefnou pointou či záverom je často nadľudské úsilie. Poviedka je to veľmi dobrá a originálna, no bola by ešte lepšia bez logických dier a miest, kde si to všetko musí čitateľ domýšľať metódou "oslieho mostíku". Tiež nechápem, čo vlastne cítil alebo prežíval hrdina - posledný reprezentant nášho druhu - v tom závere. Ostalo to nejak myšlienkovo zmätené, ja neviem, asi si to prejdem ešte raz a potom môžme znova hodiť slinu v diskusii... :-)
03.09.2007
Jozef Hvišč ml.
Ten koniec, ako hovoril Jurinko, je naozaj ťaživý a depresívny, človek umiera, ale ktokoľvek z nás môže kedykoľvek zahynúť rukou osudu, či už ako účastník autonehody a podobne, ale nevieme to a preto nepociťujeme strach, depresiu alebo iné záporné pocity. Naopak túžba po niečom príjemnom a činnosť, ktorou sa približujeme ku splneniu tejto túžby nás robí šťastnými tak ako aj snívanie o týchto príjemných túžbach. Presne tak ako v Tarkovskom Solarise, uvedomujeme si, že túžba po niečom nesplnenom nás robí šťastnými, ale keď to dosiahneme ovládne nás neskutočná prázdnota. V dalmalskej civilizácii nie je miesta pre človeka. Zákonite by zahynul, tak ako prví indiáni privlečený z Novej zeme. Nezostáva nič iné, ako ho pred smrťou aspoň urobiť šťastným. Dalmali mu splnia jeho sen - človek sa vracia domov - je šťastný, pretože čoskoro sa mu splní jeho túžba a netuší, že je to cesta, na konci ktorej je smrť.
Na záver by som chcel uviesť niekoľko myšlienok z Augustovej recenzie na Solaris:
...musíme si uvedomiť, prečo človek túži, prečo čaká na svoj objekt, prečo vôbec musí čakať... Túžba je vlastne vyvolaná chybou v systéme, je dcérou ničoho... Je to však aj ochranný systém pred úplným výpadkom. Solaris predstavuje vyššiu formu mechanizmu života, tú, ktorú nemožno realizovať, lebo znamená neustály kontakt s objektom našej túžby. Súčasne však odkrýva fakt, že keby si človek mohol vybrať, určite by si vybral práve túto alternatívu – stred hmloviny, v ktorej hlavný hrdina filmu nakoniec zostáva uväznený.
04.09.2007

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.