xius
Milano urcite neprehanal. Je to sled vizii, zlepencov, ktore zial nefunguju. Pripomina mi to casy, ked som bol maly a hrali sme sa na Star Trek. :) Nie je nutne, aby si kazdy kusok deja zaplnil akciou ako takou. Mala by mat urcite tempo, pauzy (dve-tri vety dialogu nestacia, spravidla) a gradaciu. Musis citatela tahat so sebou (musi verit, ze tusi, co sa stane dalej, idealne sa na to tesit), pretoze ak nanho palis prekvapenie za prekvapenim, straca zmysel - zacne ich ocakavat. A vsimaj si aj ako sa pise: zapis priamej reci, ciarok, ako funguju dialogy, opis postav. Musis citat inak ako priemerny clovek, vsimat si veci, ktore primarne nemaju byt vnimane. (svojho casu ma to fascinovalo a vlastne nadalej fascinuje... riesil som napr. problem opisu nejakej miestnosti a neustale som sa zasekaval na prisernej ukecanosti a neohrabanosti textu... fajn, stacilo si zacat vsimat ako to robia profici :), uplne nova dimenzia, fakt) Heh, vela stastia.
22.05.2008