jurinko
Inac, ked uz chces pisat o psychologii postav, urob si zivotopis tej postavy. Nemusis (ba priam nemal by si) ho nikde pouzit, je to tvoj pracovny material, v ktorom si ujasnis, co je ten clovek zac, co sa mu stalo, co ho najviac ovplyvnilo, ako na to spomina,... A potom mozes criepky z toho pouzit pri vnutornych monologoch, pri opise jeho predstav, skratka pri vnutornom zivote postavy (rozhovory o nesmrtelnosti chrusta pri taborovych ohnoch a pod.) - tak bude postava ziva a komplexna a nebudes musiet vypisovat 500 nudnych pasazi z jej zivota, aby si objasnil jej background. Ty sam tiez zijes a neriesis, ci ta ovplyvnila dovolenka v Chorvatsku ked si mal 10 rokov, ci na nu nikdy nezabudnes a tak.. Proste to v tebe je a nejako ta to formovalo. Keby si niekoho spoznal a on ti zacne rozpravat o celom svojom zivote, tak zomres od nudy. Ale ked to zistis postupne, je to zaujimave a bavi ta to.
24.05.2011
