B.T. Niromwell
V tejto časti sa výrazne odľahčuje štýl a skáčeme hlavičkou do YA. Mám viacej pripomienok ako k prvému dielu, ktorý bol z istého pohľadu čistejší, ale tento diel je vďaka postavám o dosť zaujímavejší a užila som si ho viac, tu som už naozaj navnadená a chcem vedieť, čo bude ďalej.
Začínajú sa tu objavovať zaujímavé postavy s charaktermi, takže už sme vo fáze, kde čitateľa začína zaujímať dej. Nejaké romantičné dusno, i keď ten vekový rozdiel je trochu... ehm... Inak na týrané dieťa sa veľmi rýchlo nechá odvliecť domov starším a silnejším neznámym chlapom a v pohode s ním začať bývať – a vzápätí sa rovnako bez otázok alebo pochybností nasťahuje k ďalšiemu neznámemu chlapovi, Vinovi. Človek by čakal, že bude po svojich skúsenostiach trochu nedôverčivejšia.
Vypisovan ie prilhášky - ako na jednej strane vypisovať formuláre je utrpenie, ale informácie ako PSČ a rodné číslo sú dosť basic. A prečo sa jej z toho chcelo plakať, ak o riadok nižšie to už má urobené? V tejto scéne vznikla dosť zbytočná dráma okolo v podstate neexistujúceho konfliktu, ktorý sa sám vyriešil.
„Pre to isté, prečo Američania nehovoria kilogram a centimeter, ale pound a inch. Je to krátke, jasné a výstižné.“ – to prirovnanie nefunguje, proste Američania nepoužívajú pound namiesto kila preto, že je to krátke alebo výstižne (slovo kilogram výstižne označuje jedno kilo a slovo pound výstižne vyjadruje 1 pound), takže je to pomerne od veci tvrdenie.
Tak mi napadlo, že kde bývala, kým pracovala v bare. Ak u Vina, nemal by k tomu mať čo opoedať alebo by mu aspoň mala poďakovať, keď ďakovala Chrisovi, že ju zamestnával. Prišlo mi to trochu také, že Vin si to zlízal ako nehlavná postava.
A tréning cibuľky je rozkošný :)
24.05.2020
