Diskusia 1/1: Pozor na koho sa dívate

Podporte scifi.sk

Diskusia

Goran
Bláznivá "nerdovsko-intošská" prezývka autora a posplietaná a dopletená anotácia sľubovala niečo nevídané. Hlavne Crowley v spojitosti s katechizmom. Toto bude isto nevšedný text. A aj bol.
Bolo to hrozné. Totálna zlátanina.
Nebudem vymenovávať čo všetko tam bolo zlé, lebo to bolo naozaj všetko. Ak potlačíš ego a naozaj by Ťa zaujímalo, ako sa zlepšiť, tak mi napíš na mail, tu sa rozpisovať nebudem.
Poviem len jedno - čo, pri Yog-Sothothovi, Cthulhuovi, Nyarlathotepovi - si týmto textom vlastne chcel povedať? A čo si, akože podľa Teba, má z nečo čitateľ odniesť???
20.09.2021
BocianSara
Ahoj, na discorde som ti sľúbila komentár ale skočili mi do toho nejaké veci, tak som sa k tomu dostala až dnes. Nereagovala by som až tak prudko ako Goran ale pre mňa bola poviedka hlavne plná nelogickostí. Hneď na začiatku – modelke by nevadili mokré vlasy? Okrem nepremokavého oblečenia by si to pýtalo aspoň dáždnik. Hrdinka hneď povie, že sa jej situácia nepáči ale ani nám nenaznačíš prečo by to tak mohlo byť. Ak sa v kancelárii nachádzali prinesené osvetlenia bol by tam aj technik, nielen ochrankári, ak si ich fotograf nedoniesol sám. Pochybujem, že by riaditeľ prišiel na fotenie, riešil by to niekto nižšie postavený. SD kartu by fotograf nedal len tak bodyguardovi. Fotky by potreboval pretriediť a poupravovať v počítači. Takýto surový produkt teraz nikto neodovzdáva.
Veľmi mi chýbalo budovanie akejkoľvek atmosféry. Len si opisoval, čo sa deje a čo by si v tej miestnosti videl. V takom prípade prišlo odpadnutie z pohára vína veľmi nečakane a tu sa naozaj čitateľ začne sám seba pýtať, či to dáva zmysel. Čo alebo kto je Pyramída aby nebola nadšená? K tomu posledné odseky od „Otvoril oči.“ sú nielen veľkým priesekom v príbehu ale úplne chýba vysvetlenie čo sa tam deje. Taxikár dostal čip na platbu ale hrá sa s novým zariadením? V tom svete budúcnosti to preňho asi nové už byť nemalo. Čo hrdina tejto časti spravil s ryšavovlasým? Ak boli v nejakej kybernetickej simulácii a všetci traja mali tie zariadenia prečo by vybuchlo iba to jeho? Obeťou mal byť ten chlap alebo taxikár?
Jednoducho poviedka by potrebovala ešte dosť veľa práce na to, aby z toho bol zaujímavý text príjemný na čítanie. (Slovo „moc“ vo význame veľmi je čechizmus.)
21.09.2021
8HitBoy
Nebol by som určite až tak kritický, keďže prvá polovica mi prišla naozaj umne vystavaná, šikovne napísaná a z môjho pohľadu sa tam nič výraznejšie nedrhlo. Zároveň je poviedka na dobrej úrovni z formálnej stránky, takéto poviedky, ktoré nie sú len ozrutné bloky textu, je radosť čítať. Mal si v nej zväčša pekný jazyk, len s občasnými menšími zádrheľmi. Naozaj ma zaujímalo, čo s hrdinami bude a páčila sa mi zvláštna takmer noirová atmosféra. Zlomom bol pre mňa moment, kedy odpadli po vypití vína. Premýšľal som nad všeličím, ale samotné rozuzlenie príbehu sa mi až tak nepáčilo. Pôsobilo chaoticky, akoby si na jednu kopu dal viacero nápadov, ktoré ti prišli cool. Príbehu by svedčilo, keby pokračoval v nastolenej atmosfére a duchu, keby pointa bola niečo menej bombastické a pritiahnuté za vlasy. Nabudúce mi pokojne napíš ohľadom nápadov, ktoré nosíš v hlave a môžeme o nich podebatovať ešte počas tvorivého procesu, ja sa ozvem rád tak isto :)
V konečnom dôsledku... pozor na tie úvodzovky cez dve čiarky a na logiku výstavby príbehu, menej je niekedy viac. Teším sa na ďalšie kúsky!
21.09.2021
Goran
Ok, dobre, aj keď by som sa radšej zaoberal takou poviedkou, ktorú budem chváliť a nie haniť... vypíšem, čo je na nej zlé, čo nepôsobí dobre, čo nefunguje.
Vieš, úplne inak by som pristupoval ku skromnému, milému, a hlavne mladému autorovi. Tam by som skromne a milo radil. Pracujem s mladými a mám ich rád a treba k nim byť zhovievavý, ale, a to zas vidíš, ako si krásne človek buduje predsudky, stereotypizuje, generalizuje, paušalizuje a čo ja viem čo ešte :) - keď má niekto prezývku - alias - alter ego - Nietzscrates Seeker of Arts, očakávam, že to bude synkretický umelec, filozof (reálne si čítal Nietzscheho aj Sokrata?! áno?!), intelektuál, modernista a zároveň milovník klasiky... alebo aj, a čo je najčastejšie, násťročný, či tesne po dvadsiatke, pozér, ktorý chce byť za každú cenu, násilne, strojene, (ne)umelo cool a "artsy". Po prečítaní poviedky sa všetko potvrdzuje. A že stereotypy nefungujú ;) Totižto presne taká je tá poviedka - pseudoumelecká, kváziintelektuálna, akožeexperimentálna, "pa"postmodernistická. Milujem umenie, mám rád experimenty, neznášam štylizovanie sa a pózovanie. Všetko musí vychádzať z hĺbky ducha a duše, nie byť vystavané na okázalý efekt. Ktorý navyše nefunguje.
Máme tu hi-tech, skoro sci-fi prostredie, ktorého prípadný potenciál nie je nijako využitý, obmedzuje sa len na vágny opis, prípadné reálie teda vyšumejú totálne do stratena. Kulisy tvojho sveta nie sú ani poriadne vztýčené, a to, čo je v nich, nás necháva chladným. Máme tu postavy, o ktorých nič nevieme a nič sa o nich nedozvieme, nie sú nijako vykreslené, a to, samozrejme, nežiadam v krátkej poviedke (short story/ short short story) nejakú psychologickú drobnokresbu. Samotná firma nám tiež nie je nijako priblížená. Antagonisti i protagonisti príbehu, to sú len štatisti. A keď sme pri tom príbehu, kde je vlastne PRÍBEH? Kde je posolstvo príbehu? A... kde je jeho pointa? Čo konflikt, čo jeho zauzlenie a čo jeho rozuzlenie?
"Príbeh" je ku koncu tak zamotaný, že ho ani nik nerozpletie. On vo svojej podstate ani nedáva zmysel. Ak dáva nejaký zmysel tebe, nechal si si to pre seba. Ide napokon len o skladačku absolútne nadsadených a dovedna poprepájaných nesúrodých nápadov. V tomto kontexte isté momenty deja, ľahká erotika s fotením či rituál alá Lovecraft (zas Lovecraft?! Chudák Lovecraft! - pritom skutočne sa dá jeho mytológia použiť aj inovatívne, viď niektoré poviedky v Čiernych krídlach Cthulhu), pôsobia až groteskne. Nechcene smiešne.
Napokon, nie, ani formálna stránka textu nie je dobrá. To, že tam nie sú (alebo je veľmi málo) gramatických chýb a štylistika je ako tak v poriadku, neznamená, že forma je dobrá. Pokiaľ sa na nás chŕli priehrštie postáv, pričom so železnou pravidelnosťou je každá jedna opísaná vždy jednou vetou, tak má síce čitateľ predstavu, čo mal bodyguard, recepčná, aj trebárs hajzlaba oblečené, ale pre príbeh to je jednoducho irelevantné a čitateľa to nezaujíma (pokiaľ náhodou po večeroch neprispieva do magazínu Vogue). Štýl je tiež veľmi monotónny, nudný. Pripomína skoro až nejaký popisný scenár. On išiel tam a tam, urobil to a to, preložil hento a hento, vstúpil tými a tými dverami... uf. A čitateľa ani trochu nezaujíma, že tam je "čierna otočná stolička a oranžový konfekčný stolík".
Celkom ináč by som k textu pristupoval - rozumej: rovnaký obsah, ale podaný nežnejšími slovami - ak by za tým bola jednoducho neskúsenosť, lenže podľa mňa z neho sála megalomanská snaha zaujať za každú cenu, ohúriť, oslniť čitateľa... Aleister Crowley a katolícky katechizmus, veď isteže.
Ohromne mi to pripomína mladých "nezávislých" básnikov, ktorí v živote neprečítali jedinký verš od Ivana Kraska či Štefana Krčméryho, ale v miestnej art café vystúpia so spam poetry a súkajú zo seba verše typu: "Nad vertikálou tvojich nôh, sypem ti piesok do očí / aby som ich zožral / Je západ slnka - rodíš krvavo / Je hodina brannej výchovy - hod atómovým granátom / Reinkarnácia! Behemót!! Leviatan!!!"
Póza, sebastrednosť, prázdnota - nič.
Ak sa to ale zmení, necháš sa unášať mágiou príbehu a rozprávačstva, naozaj budeš chcieť čitateľa i potešiť i obohatiť, potom ti budem veľmi fandiť.
22.09.2021
Goran
malé post scriptum: Máš veľmi pekný popisok pod menom (možno najkrajší, čo som tu čítal), s tým sa nedá nesúhlasiť, je to trefné, pod to by som sa aj ja podpísal. Oprav si ale chybu - správne je "premýšľavá (bytosť)".
22.09.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.