Goran
Ešte by sa to dalo štylisticky zlepšiť, no nebolo to zle napísané, taký bežný scenár bežného života, ktorý celkom dobre uviedol do deja; to fungovalo. Problém takýchto "kraťasov" je, že musia byť postavené na pointe, dala sa predpokladať už od začiatku (čo nevadí), no ja som s ňou nerátal, nenapadla mi, respektíve takýto nápad mi prišiel absurdný. Ak aj zahodíme pravdepodobnosť či realistickosť výpovede, veď skvelé horory sú často až bizarné a úplne iracionálne, tak mi to ale príde ako dosť samoúčelný "shocker". Nevadí mi prehnanosť a čiernota toho rozuzlenia, porušenie jedného z mála tabu, čo ešte ostalo v spoločnosti, vlastne ten nápad je aj trochu svieži :D, ale postráda akúkoľvek logiku. Vravím o logike v tvojom fikčnom svete. Bol to úchylný psychopat? Bol to nejaký netvor? A nieže by na tom nezáležalo, lebo podľa toho je možné povedať, aké boli vrahove úmysly, ako sa dokázal ukrývať, aký bol jeho modus operandi, ako to, že ho ešte nelapili... Že riešim voloviny, že ide len a len o pointu vygradovaného nápadu, ktorá pekne krásne vynikne až v poslednej vete... ? Áno aj nie. Ide o to, že všetko, celý príbeh, si podriadil vlastne tej poslednej vetičke. Nie je to zlé, ale omnoho lepšie takýto podobný námet zvládol Brian Lumley v poviedke Zadní řada.
30.12.2021