Terry Chrapúňzel
A možno skús aj trochu iný prístup k nadávkam. Asi sa ti môj názor bude zdať trochu bigotný, ale slovo beletria znamená krásna literatúra. Ak si chce človek prečítať, ako sa ľudia prirodzene vyjadrujú, stačí mu kliknúť na facebook. Keď čitateľ siaha po beletrii, čaká trochu vyššiu úroveň jazyka, ako je v živote bežné.
To samozrejme neznamená, že v poviedke nemajú byť žiadne nadávky, ale treba sa zamyslieť nad ich počtom a výberom. Ak autor do textu nasúka vždy prvú nadávku, ktorá mu napadne, tak je to otrava čítať. Áno, keď ťa niekto naserie, pomyslíš si, že je to jebnutý kokot a v hovorenej reči to znie prirodzene. Ale "zlámaný chuj" alebo "vyšťaný čurák" vyzerá na papieri akosi poetickejšie, lebo je to niečo menej obvyklé.
Navyše nadávky by mali gradovať s dejom. Tie najhrubšie teda môžeš vytiahnuť, keď ide do tuhého. Ak sa hrdina len nudí v nočnej službe, je trochu neadekvátne používať slovo "jebať".
Tiež je fajn prispôsobiť nadávky kontextu, žánru a aj jednotlivým postavám - ich vzdelaniu a socioekonomickému zázemiu. Môžeš im vymyslieť aj nejaké špecifické hlášky, vďaka ktorým sa budú dať ľahko rozoznať v dialógu. Trebárs zombee, ktorý hovorí "jebem ti hrob" alebo elementalista, ktorý hovorí "ja tvojho elementa".
15.03.2022