xius
Tema aj prostredie su zaujimave. Vyber hrdinov je farbisty a bavi. Najviac textu ublizuje zbytocna skratkovitost. Uz uvodny odstavec na citatela vysype 3 mena roznych veducich postav a pritom len cakame na to, preco a kam utekaju vojaci. A pritom ta konstrukcia uvodneho odstavca je dobra, len jej zhustenie do 3-4 viet nedava priestor ociam ci mozgu dychat.
Celu poviedku letime z kopca, vid oboznamenie so situaciou Tristona cez rozhovor dobijajucich sa vojakov. Dobry napad vyznieva prazdno, kvoli usecnosti a hned si na poli no-show-much-tell. A pritom to mas cim vyplnit! Vesanie utocnikov za zapastia, prerod Tristona zo zlomeneho jedinca na zachrancu to su zase raz naozaj zaujimave prvky. Len uponahlane.
Mozno paradoxne ma tvoje monology vzdy bavia. Presvita cez nich autor, maju zavan reality, aku nie je lahke napisat. Lebo takto nad vymyslenym svetom je tazke premyslat, musi to ist z niecoho, co sme zazili. Len nikdy uplne nezapadaju do rytmu textu.
A strasne vela chyb, preklepov, nespravnych vazieb a ciarky sa zase raz rozhodli, ze spachaju seppuku. :) Rozumiem, ze je to starsi text, aj emosns, ze v nom boli. Ale slo to lepsie a stacilo malo.
14.07.2022