Timotej
Ďalšia vec Pac-Man: si tam napísal, že by bolo fajn, keby to je dialóg. No bola to školská úloha a max bolo pol strany. A, hoci je to stále monológ tak je to monológ určený furt niekomu. Pac-Manovmu synovi. A ja osobne tu beriem to, že úvod je opis toho ako to celé začalo, ako sa tam dostal, prečo tam je a za koho ho ľudia majú, jadro ako opisuje priebeh svojho nekonečného väzenia a jedenia duší a záver, kde je meta o tom, ako sa svet okolo neho rozpadá a prosba synovi pre odpustenie. (čo je mimochodom narážka na fakt, že ak pridlho hráš Pac-Mana tak polka obrazovky sa roztečie, lebo hre už došli dáta). Chápem, že tieto vyznania postáv nie úplne spĺňajú poviedkovú štruktúru, ale nemám to aj tak kam inam moc poslať a chcel som počuť reakcie na nápad a myšlienku, lebo ľudom v triede sa to páčilo.(a nie, nie sme naratívna trieda, nemá cenu s tým chodiť za ľuďmi) Ale dokážem chápať tvoj argument s úvahou- ja to volám skôr vyspovedanie. A nie nadarmo je spoveď len príbeh človeka povedaný inej osobe v monológu. Poštárka poviedka: áno je to o smrti. O tom je aj celá pointa (áno mám rád príbehy, kde sa ľudia zdôverujú iným postavám). Ďalej ja čítam. Najviac hrám hlavne naratívne hry, ale čítam. Lenže ja tie knižné príbehy listujem hlavne kvôli nápadu, myšlienkam autora, kvôli originalite deja. Chcem vedieť, čo sa tým snažil povedať, pochopiť nad čím asi myslel. Aj kvôli postavám atď, ale to je vedľajšie. Čítal som knihy ako doktor spánok, shining, dark half, 451 Farenheit, Lovecarft, 1984 teraz čítam, všetkých zaklínačov, hral som viacero silno textové crpg hry aj na 70 hodín. Pozerám filmy a hrám hry považované za najlepšie príbehy v histórií(aj tie, čo nespadajú do mainstreamu začo mainstreamom, aj silno opovrhujem). Často tieto príbehy ani nemajú moc skvelé postavy- napríklad tie od Nolana alebo Kubricka, lebo buďme k sebe úprimný- tie postavy sú tam zväčša(sú aj výnimky), len ako nástroj autora pre to dôležité a hlavne- originálny dej. Vždy som čítal kvôli deji nie kvôli textu a jeho štruktúre. Vždy by som si vybral radšej niekoho kto to napíše hnusne ako kedysi ja s vedomím, že vidím, ako do toho autor dal nejakú myšlienku, pointu, dušu. Taktiež si písal, že si mám nájsť niekoho v okruhu známych kto to pozrie- hľadal som a našiel som skoro nikoho. A tí, čo mi to sľúbili to nikdy nesplnili. Neznášam túto radu-ako keby mal každý človek automaticky radu čítacích milovníkov. Iba na môj prvý cyberpunkový 312 stranový román sa našlo aspoň zopár celkom významných ľudí v oblasti čítania. A ľúbi sa im len trpí problémami ako moje posledné poviedky, ale to chcem vyriešiť všetko poslednou opravou. Takže toľko k tomu No a zodpoviem na ešte jednu otázku: prečo píšeš? Asi, preto prečo každý iný umelec. Hľadám ľudí, ktorí sa s cítia s mojim nápadmi. Ktorý ma budú chápať. Ktorý rozmýšľajú ako ja. Snáď sa mi to podarí, ale už nemám moc silu. Herná žurnalistika ma až moc začala baviť a nešuká ma za tie roky toľko do riti, koľko toto celé písanie. Ale to už je na iný príbeh.
Ukončím to celé tým, že umenie bolo pre mňa vždy o tom vysloviť svoju myšlienku a ukázať svoje predstavy iným ľuďom.
Inak tvoja poukázanie na môj vek ma ako jediné troška uráža- čítal som a videl som príbehy päťkrát staršie jak ja a milujem ich.
29.10.2022
