jurinko
Dobre.. Ide o toto: ked chces nieco pisat, tak to napis a nepytaj sa nas, neznamych ludi, ako to mas napisat. Ked chces nejaku formu, tak si vyber tu, ktora ti najviac sedi a nepytaj sa nas, neznamych ludi (lebo vid vyssie). No a teraz nieco o mne a mojom style pisania, lebo tato debata sa aj tak na to casom zvrhne: Ja som doteraz napisal x poviedok (vacsina bola dost zla, ale zabavna, vela krvi a tak:-) ). Velku vacsinu som napisal po prichode do noveho zamestnania / brigady / ineho prostredia. Nejakym sposobom ma to inspiruje. A vsetky dokoncene poviedky som napisal na jeden zatah. Ziadne Xiusove *tyzdne*, ziadne osnovy a picovinky okolo toho. Proste som si sadol, pocitil naval inspiracie a pisal som pat hodin poviedku, prepracovaval, od vzrusenia som vstaval a chodil po miestnosti, sam som sa smial na haluznych konstrukciach, prosto orgie inspiracie, tesne na hranici vyhorenia a straty zapalu :-). Ak som nejaku poviedku z nejakeho dovodu nedokoncil v tomto stave, tak uz som ju nedokoncil nikdy. Nejde to. Viem, ako sa to skonci, ale nechce sa mi to uz pisat, nepredstavuje to vyzvu. Ja pisem pribehy sam pre seba, ak ich iba prezijem v hlave, tak ich nemusim pisat. A pisat len tak, ze si ako Xius sadnem a budem pisat, aj ked ma nic nenapadne, mi jednoducho nejde. Nudim sa a pozeram z okna, nic nenapisem a ak ano, tak strasne blbosti. S tymto suvisi aj forma. Zacnem pisat a pisem, neriesim formu, ta pride sama. Raz som sa vratil k rozpisanej vacsej veci (mozno sa k nej este vratim, lebo neviem, ako to skonci a ten svet je velmi zaujimavy) a skusal som to napisat ako serial, ako poviedky z toho isteho sveta, ako kapitoly romanu... Neslo mi to. Nebol tam tvorivy zapal. A kedze uz pomerne dlho nikde nepracujem, tak som uz dost dlho nic nenapisal. Ale prachy dochadzaju a uz coskoro budem musiet ist niekde pracovat. Tak hadam sa do roka dockate dalsej poviedky odo mna :-). Uuuf, ale som sa rozpisal :-D
04.12.2007
