seli
Ešte poznámka: súhlasím, že zhruba od štvorky je to pre deti trochu drsné, ale stále to má určité morálno rozprávkové myšlienky: láska je najsilnejšia moc na svete, priateľstvo je nadovšetko, ľuďom sa oplatí dôverovať a dávať im druhú šancu, treba myslieť na city iných a rešpektovať ich, aj keď ide o city nižšie postavených/ podriadených/inej rasy. Tie knihy sú láske, dôvere, sú proti intolerancii a rasizmu. Poznám jedenásťročného, ktorý zatiaľ čítal prvých šesť a má ich rád a nijako mu to neublížilo. Kedysi som si tiež myslela, že by som to takému dieťaťu do ruky nedala, ale mnohé deti sú dosť vyspelé. Asi ako desaťročná som čítala knihu o hone na čarodejnice, písanú z pohľadu chlapca, ktorému upálili matku a na záver aj nového opatrovníka. Kniha bola odporúčaná od šestnástich rokov. Celú som ju síce preplakala, ale dodnes patrí k mojim obľúbeným - tiež je o pochopení a tolerancii. Myslím, že hodnoty sú v tomto zmysle dôležitejšie ako udalosti opísané v knihe (aj keď toto nemyslím absolútne). Filmy sú v tomto ohľade omnoho nebezpečnejšie, aj tie potterovské - tam ide omnoho viac o dej než o city a pohnútky, lebo bitka či vražda sa dá znázorniť omnoho ľahšie než duševné pohnútky, keďže tie treba buď vypovedať ústami postavy, lenže postavy si nemôžu všetko hovoriť, alebo zahrať, čo rozhodne nie je jednoduché, nehovoriac o tom, že film má obmedzenú dobu trvania a takéto jemnôstky sa do scenára často nezmestia. Skrátka, tie knihy sú drsné, ale sú dosť krásne na to, aby si ich mohli prečítať aj mnohé, i keď nie všetky, jedenásť a viac ročné deti. Vrátane tej poslednej, veď v nej sa všetky tie hlavné hodnoty potrvdzujú.
30.08.2007
