jurinko
Trosku mi to pripadalo ako taky hybrid. Zmiesana stipka scifi, stipka katastrofickych a apokalyptickych scenarov, nesmrtelnosti, smrti, fantasy a sebauvedomenia. Ale u mna to nejako nefungovalo. Prilis preplacane, nedotiahnute, nedovysvetlene, tisicrocny upir pise poslednu spoved, ale vyzeralo to akoby to pisala ziacka strednej skoly, nie naozajstny upir (btw, to, ze bol upir tam pre mna tiez posobilo rusivo). Neviem. Mozno to bolo tym, ze to bolo take kratke, ale aj tie katastroficke casti vyzneli slabo a pomerne smiesne. Aj keby mali zvierata inteligenciu a tak, stale nemaju ruky, nemozu ovladat zbrane ani stroje a v otvorenej vojne by nemali vobec ziadnu sancu (aj ked napr. take stado nosorozcov by asi celkom upratalo aj pomerne velke ludske vynalezy;-) ). Nemalo to taku tu hrozivu silu, ktoru by katastrofa mala mat. Ale zas po formalnej stranke to nebolo uplne zle napisane. Dal som 4
26.04.2010