Aldeberan
tááák, včera som v Pantha Rei dočítal poslednú kapitolu! Nadšenie ma vôbec neopustilo a uvedomil som si jednu vec - je to najosobnejší romám, aký som od Herberta ekdy čítal. Konečne sa zaoberá aj niečím viac, ako len osudom evolúcie ľudskej rasy (Duna, Hellstromov úl...). Samozrejme, aj tu to je hlavná myšlienka, ale niekde v pozadí vidieť Herbertove úvahy na tým, ako žiť plnohodnotný život. Najprv to vzerá, že odsudzuje nudu a nemennosť (Optimani) a vyzdvihuje zmenu (kyborgovia), no v závere to všetko neguje a stáva vyzdvihuje neurčitosť - plánovaná silená zmena aj strnulá nemennosť sú rovnako zlé, v živote môže byť človek štastný len vtedy, kedy dovolí osudu aby ho prekvapil, zažije ťažké aj dobré chvíle. Len vtedy prežije naozaj plnohodnotný život hodný ľudskej bytosti.
13.10.2010
