Diskusia 1/1: Mio a Rio - Kapitola Trinásta

jurinko
Dam tomu 8, ale musim ti nieco povedat, co sa netyka iba tohto diela: Tvoris priserne dlhe a zlozite vety. Skoro kazde slovo je opisane nejakym pridavnym menom, co je niekedy dobre, lebo pridavne mena v citatelovi evokuju pocity, ale casto je to aj zle, lebo tie slova (a pocity, ktore vyvolavaju), citatela rusia. Nepouzivas dobre ciarky, ale zaroven pouzivas extremne dlhe suvetia, co sposobuje, ze sa v tom citatel straca. Je fajn, pisat atmosfericku rozpravku tym citlivym zenskym stylom, ktory je nenapodobitelny muzmi, pretoze obsahuje kuzlo nadprirodzeneho v kazdom slove, ale musi to byt s citom aj napisane. Ked je vsetko carovne a kuzelne, a zaroven prilis dlhe vety a privela slov citatela rusia, casom sa to stane otravne, unavne a nudne..
30.12.2010

jurinko
[pokr.] Priklad takej vety (na 3 alebo 4 riadky, zle ciarky, zbytocne informacie v nevhodnu dobu, navyse este aj dvojzmyselny vyklad [kto upieral oci na zenu pred sebou? elixir to asi nebol, ale z tej vety to nie je jasne, citatel musi zacat rozmyslat o tom, ako to autor myslel] = rusivy element, ktory je pomerne zly: " „Vrátime sa po ňu.“ Sľúbila mu Rapunzelle, ale Mio len záporne krútil hlavou a cúval k stene postriekanej zvyškami ananásovej šťavy, ktorá bola v skutočnosti výborne zamaskovaným utlmujúcim elixírom s očami neustále upretými na ženu pred sebou. " - takychto viet je tam viac a mas ich aj v inych dielach. Je to neucesanost, ktora mi tam vadi. Ale ako hovorim, dal som 8, Mio a Rio je tvoje najlepsie dielo, rozpravky ti idu ;-)
30.12.2010