Lenona
Chýbajú tomu hlbšie emócie. Tak sucho vyrozprávaný príbeh by som čakala skôr od toho právnika, ktorého sa to v podstate netýkalo a celý proces by bral len ako prípad, ktorý úspešne vyriešil. Možno, keby to ten vojak rozprával od začiatku už z toho hrobu, v ktorom sa zrejme prebral, tam by istá rezignácia bola na mieste. V podstate si za to mohol sám. Aj elitný vojak by mal myslieť, nie len poslúchať.
Na druhej strane, na jeho mieste by som volila gilotínu - rýchle, bezbolestné a pomerne isté, hoci - jazdec bez hlavy- to tu už tiež bolo.
Chápem, že si si kvôli tomu koncu zvolil ako smrtiaci prostriedok zastrelenie, ale myslím, že vojak, ktorý bol už toľkokrát postrelený, zastrelený a kde čo, by tomu, že ho zabije pár guliek, už neveril.
11.03.2012