Lenona
Vadilo mi aj to, že sa hrdina o dedkovi všetko dozvedel od lekárov, ktorí to mali "v spisoch" a neskôr, keď s ním hovoril, sa nič nové ani nedozvedel. Zbitočne si to zdupľoval.
Viackrát sa po sebe opakovali tie isté slová.
Nabudúce by som si lepšie premyslela, čím chcem čitateĺa prekvapiť. Zatrpknutý dedko môže svoj príbeh rozprávať aj oknu na psychiatrii či mačke, ale práve ten príbeh by mal byť nosný. Jeho trpký koniec medzi šialencami, kde mu nikto neverí a ani on sám si už nie je ničím istý/ po tabletkách a po rokoch by už ani nevedel, čo bola pravda a čo lož/, by bol uveriteľnejší než guľka do čela.
18.08.2012