Matúš Mikšík
vďaka za ohlasy ;) po aldeberanovi to bolo dosť ťažké, hlavne keď mojou doménou určite nie je gigantická space opera a v tom našom príbehu bol zapletený asi už celý vesmír... v jedenástke sa vyriešil osud Ambasádorky, takže z môjho pohľadu išlo o to, aby som sa vrátil k samotným tulákom a uzavrel ich osudy, ktoré v tej intergalaktickej hre mohli byť asi skôr bezvýznamné ako významné
takže je to také komornejšie, antineutrónové kanóny a takéto halušky by som asi neustál (niežeby som nemal fantáziu, ale predsa len, neorientujem sa v tom), tak som pozabíjal, čo som mohol a nechal aspoň trocha otvorený koniec :)
všeobecne som sa teda chcel vrátiť k niektorým veciam, ktoré akosi zanikli a už tam toho veľa nepridávať (uznávam, gigantická energetická sféra schopná cesty časopriestorom bola novinka, ale na druhej strane asi to bolo to, k čomu som sa odvážil, aby som nezlyhal na celej čiare)
03.01.2014