Diskusia 1/2: A život ide ďalej.

Milan Smolka
Pred niekolkymi rokmi v euforii z hry Hellgate som si kupil aj knihu. Nieco podobne. Napisane dobre, obcas by mal vsak autor pouzit tlacidlo enter pre lepsiu orientaciu v texte. Vpodstate nebolo co hodnotit, pretoze sa takmer nic nestalo. Chlapec sa zobudi, zabiju mu rodicov, on zazrakom ujde, stretne spriatelenych ludi, ktori ho vsak neochrania a nakoniec zomrie. Nechapem preco byvali sami ak sa nedokazali ubranit podobnym vpadom, naviac ak nemali ziadne jedlo. A hned v uvode ma zaujala patdesiat rocna vyschnuta trava :-)
Autor vsak pisat podla mna vie, len ak by napisal viac bolo by to isto lepsie ako za 4.
27.12.2015

jurinko
Minule sa aj mne snival uplne mega sen, ktory som hned rano zacal spracovavat do poviedky, lebo to bola parada a uplne som mal z toho dobry pocit. Lenze ked som to hodil na papier (obrazovku, ale papier znie tak klasickejsie ;-) ), zistil som, ze to je uplne zle. Sen je preto dobry, lebo sa vsetko stane rychlo, a to, co nie je vysvetlene alebo je to tazko pochopitelne, si mozog dotvori (v podstate kazdy sen je mozaika toho, co clovek uz pozna, niekedy v prekvapujucich suvislostiach, ale nic nove sa tam naucit neda). Takze vlastne uplne vsetko dava zmysel, dokonca sa do toho zapajaju emocie, a ked sa clovek zobudi zo ziveho sna, tak ma casto chvilu problem rozoznat skutocnost. Potialto v pohode. Lenze na poviedku je treba uplne iny "setting", tie emocie je v citatelovi potrebne vyvolat. A to vacsinou bohuzial prilis nejde, ked je sam autor nimi zmietany, ked sa mu toho v hlave deje...
05.01.2016

jurinko
[pokr.] prilis vela a ked sa mu cely vnem este aj tak trochu straca. Sny totiz po case ustupia, a prepis sna sa tak stane pomerne nudnou zalezitostou, kde sa clovek uz nedokaze vyhnut tomu, ze veci iba sucho opisuje tak, ako sa "stali", a pritom, paradoxne, uplne zabudne na tie emocie, ktore chcel citatelovi v prvom rade sprostredkovat. Preto si myslim, ze inspiracia snom je fajn ako prvotny napad, ale prepisovat cely sen ako poviedku je priam nemozne, kedze ta poviedka nikdy nemoze byt rovnako dobra, ako ten sen. Pre dobru poviedku je imho potrebne, aby bol clovek pri jej pisani akoby zaroven v nej, a zaroven mal trosku odstup. Jasne, ked cloveka kope muza, tak sa mu toho v hlave deje skoro rovnako vela, ako v tom sne, a pise opreteky a ked ho nieco vyrusi a myslienka odide, tak je to skoro ako ten sen, ktory sa zrazu strati, ale ten hura zapal nesmie byt to jedine, co autor pri...
05.01.2016

jurinko
[pokr.] pisani zaziva. Musi tam byt podla mna stale ten odstup, stale taka ta otazka "co na to povie citatel, ktory nevie, co prezivam, bude to fungovat?" Pre ziskanie tohto odstupu je dobre tu poviedku nechat odlezat, zabudnut na to caro toho okamihu, a skusit ju vnimat ako niekto, kto to caro nikdy nezazil. Po mesiaci, ci po dvoch, uz su poviedky v hlave take odlezane, ze sa daju takmer citat ako poviedky niekoho cudzieho, a prave to je chvila na formalne vypilovanie (ta priama rec co?), na hladanie chyb, preklepov, opakujucich sa slov (napr. tu "izba" ci "postel"), dejovych nedostatkov (patrocny chalan nikomu ceruzku do oka nevrazi, aj keby to bol maly Klingon... ale desatrocny uz mozno ano), psychologickych nuansi (Jozefova vysvetlovacka znie, akoby v time vital noveho snipera, nie ako keby sa bavil s traumatizovanym deckom), a pod. Toto bola klasicka "hura" vec - fajn, tebe sa...
05.01.2016

jurinko
[pokr.] emotivny sen, fajn, bolo to brutalne, chalan instinktivne utekal, neusiel, iste to bolo smutne. Ale ako poviedka to nefunguje. Nefunguju jeho dusevne pochody, ktore nam predostieras. Nefunguju motivacie postav (ok, tak zlosyn bol zly, ale ani najvacsi psychopat nebude strielat na patrocne decko s ozbrojenym doprovodom, za bieleho dna a na ulici plnej ludi... mozno by si pockal, mozno by ich sledoval, mozno by chalana odpravil v spanku, z dialky, alebo by ho uniesol, ale urcite by ho len tak od zlosti z fleku nestrelil do cela... ja viem, ze v sne to vyznam davalo, ale v poviedke ee). A tak. No a ked sa k tomu prida uboha formalna uprava, tak tomu nemozem dat viac, ako 2. Uvazoval som aj nad 1, ale zas az take uplne najhorsie to nie je. Preto asi okolo toho aj tolko kecam (ale coby, ved ja som grafoman! :-D ). Cize 2 a drzim palce do buducnosti, isty potencial tam podla mna je ;-)
05.01.2016

Brani(slav) Uher
Zisťujem, že medzi písaním fanfikcie a "inšpirovaním sa" je oveľa výraznejšia hranica, ako som si myslel. Toto je ff, nie inšpirované dielo. Ak sa inšpiruješ, musíš do toho sveta priniesť aj niečo vlastné, čím originálnejšie, tým lepšie :) To len technická poznámka. Nuž... postavy z tvojho príbehu mohli byť tiež originálnejšie, lepšie opísané a vykreslené. Takto boli ploché, takmer bez charakterov a nebolo ani vysvetlené, prečo napríklad Miškovi rodičia žili tak ďaleko od ostatných. Veď takto boli tým banditom priamo na odstrel. Príbehom som sa prehrýzal len aby som na konci zistil, že za veľa nestál. Zapracuj na opisoch a príbeh skús skomplikovať nie len nebezpečnými stretnutiami, ale aj niečím zaujímavejším. postavy a ich konanie by to určite osviežili. Vedel by som si napríklad predstaviť chlapíka podobného Jokerovi (hej, tomu z Batmana) v postapo svete.
01.02.2016

Brani(slav) Uher
Štylisticky sa to dalo... Keby to malo zaujímavejší dej, takto napísané by to nebol problém, takže sa sústreĎ skôr na vyladenie tých postáv a príbehu :) Dal som 3 (postavy:2, príbeh: 2, štylistika:4)
01.02.2016

Brani(slav) Uher
Ozaj a mýlil si si použitie Z a S (už to možno niekto spomenul)... Z niekoho, niečoho vs S niekým, niečím
01.02.2016

Brani(slav) Uher
Po prečítaní komentárov: Tie Jurinkove si prečítaj dvakrát a porozmýšľaj nad nimi :) Vie, čo hovorí
01.02.2016

jurinko
Brano, dik :-) (aj ked ja asi aj tak viem najlepsie, o com hovorim, ked spominam grafomaniu :-D )
01.02.2016