Diskusia 1/2: Apolo

8HitBoy
Pekný nápad a miestami dosť podarené obrazy!
Pripomenulo mi to poviedky nášho pravidelného prispievateľa Tomáša Staviteľa, filozofické sci-fi, ktoré sa pohráva s filozofiou, pôsobí veľkolepo a človeku predáva zvláštny pocit kozmickej osamelej večnosti.
Je to navyše aj dobrý text. Dobrý, nie ešte dokonalý, ale aj to raz bude.
Vytknem opäť priamu reč. Občas škrípala. Pýtaj sa samého seba - ako toto znie? Povedal by to tak niekto? Pokojne to pošli aj dvom-trom šikovným ľuďom a pýtaj si feedback. Máš potenciál, píšeš dobre a verím, že môžeš byť naozaj výborný.
02.03.2021

8HitBoy
"...filozofické sci-fi, ktoré sa pohráva s filozofiou..."
derp :)
02.03.2021

Goran
Vôbec nesúhlasím s vyššie uvedeným komentárom. Táto poviedka bola slabá. Mala na veľa, to áno, potenciál v nej je priam hmatateľný, ale doslova premrhaný. Chcelo to byť filozofické, až by som povedal mystické, sci-fi, ale na mňa to pôsobilo ako kvázi bájkarsky blábol, prepáč. Ale nie je to tak, že by som potreboval iba "hejtiť". To určite nie. Dole vysvetlím prečo tú poviedku považujem za zaujímavý námet, ale jednoznačne premrhaný a nie dobre napísaný. A ledabolo rozpracovaný.
Najprv forma: už sme tu mali nekonečne horšie texty, ale predsa len gramatické chyby, preklepy, zlé skloňovanie, nevýrazná, hoci nie vyložene zlá (ale aj takých pár miest v texte bolo) štylistika, opakujúce sa slová, a to aj priamo po sebe (používaj čo najviac synoným, slovenčina je bohatý jazyk) zrážajú zážitok z čítania. "Prkenné dialógy" boli už spomenuté.
Nápad je skvelý, ale nie dostatočne rozpracovaný, dalo sa oveľa, oveľa, oveľa viac, a čo je horšie, námet nebol dotiahnutý do konca. To, že sa dej začína viac menej v prostriedku, pri tvorení, je úplne v poriadku - opäť zaujímavý, no nevyužitý frankensteinovský motív zamrzel (vzťah tvorcu a stvoreného sľuboval niečo, čo čitateľ nedostal) - ale skoro neodpustiteľné je, že záver vyprchal totálne do stratena. Koniec nemusí byť jednoznačný, ani vyložene uzavretý, ale toto???
Motivácia hl. hrdinu je nevyjasnená a neosvetlená, respektíve nepôsobí uveriteľne, aj keď prijmeme tvoje (autorovo) vysvetlenie. Jeho konanie, pohnútky, psychika, správanie a pod. je úplne čudné, sotva pravdepodobné.
Nelogické veci v deji - hrdinova záchrana, jeho interakcia s Mardukom, absentujúci Thoth počas unosu, ktorý trval niekoľko stovák(!) rokov, divošstvo hominidov, ale aj ich užívanie technológii (áno, niečo je rozpracované vo filozofii ich civilizácie, ale opäť nedostatočne, nepravdepodobne, príliš vykonštruovane), tých nedomyslení je skrátka priveľa. Ani pozoruhodný nápad o povahe ich spoločnosti nie je ani len spolovice využitý tak, ako by si pýtal.
Spomenul som si na van Vogta, ktorý tiež vŕšil jeden šialený a úžasný nápad za druhým, ale spracoval ho priam detinsky. Pritom stále oveľa šikovnejšie ako ty. Som tvrdý? Budem, nehnevaj sa a neber to osobne. Budem v tvojom prípade o to viac, lebo si myslím, že "máš na to". Ale po výdatnom spisovateľskom tréningu. Tá poviedka chce byť niečím, na čo ešte zďaleka nedorástla, pretože je amatérska. Túžila by byť pritom veľmi sofistikovanou. Vidno, že máš intelekt vyspelého dospelého, ale, bohužiaľ, pôsobí to tak, že detskú mentalitu. Noazaj pre inšpirácu odporúčam nejaké prózy Tomáša Staviteľa, ktorý ich má skvelé, ak chceš naďalej pokračovať takýmto štýlom, ale vypracovať sa v ňom.
Obsah poviedky tiež nie je správne rozvrstvený. Čudný, ale sľubný úvod a nezvládnutý, no poredsa len interesantný záver vypĺňa nudná vata. Koncept prózy je nešťastne zvolený, repetitívne pobiehanie po vesmíre ozvláštnené podivnou interakciou medzi umelou inteligenciou lode a hlavným hrdinom - čo je tiež skvelá možnosť autorsky sa zaskvieť, ale opäť nevyužitá! - pripomína väčšmi nejakú knihu s vesmírnou tematikou pre mladučkého čitateľa, niečo v štýle Cestovanie v sedemmíľovom skafandri (aj keď toto konkrétne je beletristicko náučná lit.). Nemysli si, ja mám rád vesmírne rozprávky, tak by som označil tento text, rozhodne nie ako sci-fi, to len veľmi rámcovo, ako žáner. Keď, tak pseudoscience fiction. Ale tie zas musia byť poetickejšie, lyrickejšie, musia mať väčšmi knižný sloh. Nadizajnovať tento príbeh ako kozmickú legendu, to nie je zlá myšlienka, ale nepodarilo sa ju dobre uviesť v prax. Tu je jedna otázka - ak už používaš mená z mytológie, prečo miešaš jednu cez druhú? Babylonskú s egyptskou, a zrejme gréckou - Apolo? Ako zjednodušená verzia mena Apolón? - prečo nepoužiť rovno už túto, skutočnú podobu? Ale hlavne načo užívať tieto mená, ktoré niečo predstavujú a symbolizujú, pokiaľ je ich mytologická funkcia nenaplnená? Pretože to pôsobí cool? Nie, to je potom skôr trápne.
Celá poviedka pôsobí dojmom: čo by mohlo byť, keby to bolo napísané správne...
Som hnusný? Nechcem byť. Nechcem ťa demotivovať, ale motivovať, lebo v tebe vidím, hoci nerozvinutý, potenciál. Ale zapojil si sa do súťaže, takže dostávaš spätnú väzbu.
Drž sa a nezanaveri na písanie, máš na to, ale chce to veľa tvoriť a radu od niekoho skúseného.
02.03.2021

Amaterius
Mne sa to páčilo, ale ako bolo už aj vyššie spomenuté bola tam naozaj veľa nelogických udalostí. Aj, keď zase na tvoju obhajobu musím dodať, že píšeš o robotovi a o človeku, ktorý bol umelo skonštruovaný a obaja žili niekoľko miliónov rokov, takže kto z nás má toľko skúseností, aby mohol povedať, akoby sa v danej situácii zachoval milión rokov starý, umelo skonštruovaný človek a nelogicky to teda môže vypadať len z nášho obmedzeného pohľadu :D V každom prípade tá myšlienka ubiehania času a dlhovekosti bola veľmi zaujímavá. Vadila mi tam však skôr iná vec a to, že je príbeh neucelený, celá tá časť s pobytom na planéte je len akoby vsuvka, ktorá samotný dej cestovateľa vesmírom nikam neposunula, len mu zabrala pár miliónov rokov :) Ale inak príbeh je to zaujímavý.
03.03.2021

jemiplano
Vďaka za každú spätnú väzbu. Nie každá sa čítala ľahko, ale koniec koncov trefné pomenovanie stavu posúva ľudí vpred :)
@Goran: k tým menám - Bez ohľadu na geografický pôvod daných bohov som sa im snažil vložiť vopred dané vlastnosti a osobnosť. Očakával som, že čitateľ, keď už bude zvedavý, pochopí, že svet ktorý sa snažím popísať nie je analógiou len starého Egypta alebo len Mezopotámie, ale planéty Zem v budúcnosti.
A preto s týmto tvojím tvrdením (viď nižšie) nesúhlasím.
"Ale hlavne načo užívať tieto mená, ktoré niečo predstavujú a symbolizujú, pokiaľ je ich mytologická funkcia nenaplnená?"
Aj keď dej, kostra príbehu ani postavy nie sú dokonalé, čo uznávam, hlavných hrdinov som budoval na základe ich mytologických vlastností. Apolo (s jedným "L") ako akési svetlo na konci tunela civilizačnej represie. Marduk, jednoducho ako tvorca a Thoth ako tmel, alebo nositeľ princípu elementárnej väzby medzi časticami v našom vesmíre.
03.03.2021

Goran
Som rád, že som ťa neodradil, to by som naozaj nechcel - musím byť prísny, ale osobne neznášam diskutujúcich, ktorá sa prišli odreagovať na akejkoľvek práci niekoho cudzieho a hyperkritizujú, len preto, aby sa povyšovali, to je odporné a takýto nie som.
Nemusíš súhlasiť, ale ja osobne to tam nevidím... (hlbšiu symboliku a funkciu božstiev). Marduk nebol stvoriteľom človeka, ale Enki, ak si dobre pamätám. Ale ok, bol to stvoriteľ a tvorivý boh, takže to sa dá pochopiť a aj mýty sa môžu rôzniť a majú rozličné verzie. Ale Thovt? Len veľmi, veľmi vzdialene a prenesene sa tam dajú nájsť tie analógie. Takže stojím si za tým, čo som povedal. To, podľa mňa, nestačí, nie je to dosť "úderné", dosť trefné, dostatočne premyslené. Ak si napríklad hlavného hrdinu pomenujem Odin, ale jediná spojitosť bude jeho chýbajúce oko (napríklad), tak je to nedostačujúca analógia.
03.03.2021

Goran
Spätne a po druhom prečítaní cítim voči Tebe za svoj komentár trochu výčitky. Musím uznať, že poviedka má to, čo mnohé iné, lepšie "technicky" napísané a formálne "vytríbenejšie" poviedky postrádajú. Má dušu a poetiku. Ale stále si musím stáť za tým, čo som povedal, veľmi moje hodnotenie zrážajú tie nedostatky, čo som menoval. Rozhodne nezanevri na písanie, kiež by Ťa "vyhecovala" a motivovala moja kritika, verím, že máš na to, aby si napísal poviedku dobrú nielen z hľadiska posolstva a myšlienky, ale aj formy a dejového obsahu.
07.03.2021

Kei
Nápad sa mi celkom pozdával a aj preto mi je ľúto, že nevyznel tak, ako by mohol. Problém s týmto nápadom je, že by dal zabrať aj skúsenému autorovi, pretože sa v rozsahu poviedky snaží vykresliť príliš široký záber, ako z časového hľadiska, tak aj z obsahového.
Poviedka ktorá spája eóny, svety, kultúrne prvky a aj postavy tak, aby spolu fungovali, vyžaduje veľa praxe. Autor totiž musí dostať na krátky rozsah veľa informácií o reáliách / postavách, a musí vedieť, čo je pre vybudovanie sveta, atmosféry a deja dôležité. Takisto aj z jazykového hľadiska, musí mať štylistiku v malíčku, aby mohol využiť každé jedno slovo účelne. Príklad: Úvodná pasáž zachádza do podrobností, ktoré možno doladia atmosféru a pomôžu naozaj podrobne zvizualizovať stvorenie Apola, pričom niektoré detaily boli naozaj zbytočné. Napríklad je úplne jedno, či Marduk šepká, alebo nie. Nebude ho počuť nikto, kto by ho zastavil a šepkanie nepridá ani na atmosfére. Je to zbytočná informácia, ktorú ešte aj opakuje. To si môže autor dovoliť, ak ide písať román. Tiež nie je potrebné písať príslovky, ktorých obsah je zrejmý z textu (neskôr), alebo zbytočný, alebo úkony, ktoré sú tiež zrejmé (podišiel k hlave - nemohol by sa jej dotknúť, ak by k nej nepodišiel). Štyri vety o viečkach je veľa - daný efekt sa dal opísať jednou rozvitou vetou a bol by údernejší, a tak ďalej. Skúsený autor by sa takým formuláciám vyhol. A tak ďalej. Namiesto týchto slov mohli byť v úvode dve-tri vety, že prečo to vlastne Marduk robí. Alebo ak povie, že je Apolo vyvolený a dôležitý, tak to vyznie prázdno, ak nevieme prečo by mal takým byť. A práve preto, že neviem o čo vlastne Apolovi išlo, tak mi prídu tie ďalšie časti ploché. Proste sa tam niečo deje, no je to veľmi neosobné a nedokáže vtiahnuť do deja.
Ale skôr než sa autor pustí do podobne náročného projektu, nech popracuje na kratších a priamočiarejších dielach, pretože má medzery v štylistike - opakovanie slov, zbytočné alebo neprirodzené uvádzacie vety a podobne.
Za čo by som pochválila, tak páčil sa mi tok viet - neboli tam nasekané krátke vety, ani príliš dlhé, z tohto pohľadu text plynul výborne. A ešte musím dodať, že z poviedok ktoré som v poslednej dobe čítala, táto patrí k tým málo, ktoré netrpia nadužívaním zámen "to" a "jeho" a ešte zopár ďalších. Sú v texte, ale len v potrebnej miere.
07.03.2021

xius
Nesmrtelnost, spoznavanie noveho, akasi nepritomnost a naivita hlavnej postavy a jej zmierenie s osudom, to vsetko mi pripominaalo Cudzinca z cudzej zeme. V hrubych rysoch. Myslim, ze vibe poviedky si zachytil velmi dobre. Eony tam v texte neboli len napisane, ale boli citit.
Chcelo to len lepsie davkovat informacie, ako vlastne pise Kei - preskocit nieco a rozobrat blizsie nieco ine. Skus sa, mozno, pytat sam seba: "Chcel by som o tomto vediet viac?"
Ak by si sa hlbsie venoval fungovaniu cudzej civilizacie, zhodis nas vsetkych na zadok! Takto pracujes v naznakoch a privela zostava nezodpovedane. V mikropoviedke to nejde, ale tento rozsah uz dovoluje ist pod povrch. To by si si ale musel vybrat menej gargantuovsky zaber, hej. :)
31.03.2021

B.T. Niromwell
Súhlasím s vyššie uvedeným v tom, že máš veľký potenciál a vieš dať do textu akúsi pohodovosť plynulosť, vďaka ktorej je veľmi čítavý. S týmto na zreteli sa v tvojej poviedke trochu poprplem, najprv po jazykovej stránke a potom tak všeobecne.
Trochu neúmyselen ma pobavila notička. „Apolo zdedil zvedavosť po svojom otcovi a pridal mu do vienka aj niečo navyše.“ Ušiel ti podmet v tejto vete, lebo keď sa na ňu pozrieš zbližša,vresp. Keď doplníme zamlčaný podmet, znamená toto: Apolo zdedil zvedavosť po svojom otcovi a (Apolo) pridal mu do vienka aj niečo navyše. Apolo do vienka svojmu otcovi nič nemohol dať. Mohli by sme spraviť napr. Apolo zdedil zvedavosť po svojom otcovi a ten mu zároveň pridal do vienka aj niečo navyše, prípadne Apolo zdedil zvedavosť po svojom otcovi, ktorý mu zároveň pridal do vienka aj niečo navyše. Ja viem, áno, väčšinou sa snažíme zbaviť ukazovacích zámen a slovka ktorý, ale predsa len svoj zmysel majú a tuto chýbajú.
„Pred sebou mal nehybné a mŕtve telo.“ S tým a to znie, akoby mal pred sebou dve telá, jedno nehybné a jedno mŕtve.
„Tentokrát sa aj Marduk snažil zahrať na boha a každou jednou mutáciou vytváral chyby...“ Čou mutáciou? Božou mutáciou? Mardukovou mutáciou?
„Jemné krátke vlasy sa mu jemne zapreli...“ Opakuješ jemné-jemne. A pre veľký úspech je to v ďalšej vete ešte raz: „Vitaj na svete, Apolo,“ jemne zašepkal do ucha ležiacemu telu. Neskôr sa ti opakuje aj príjemný, keď opisuješ Thothov hlas a v tej istej pasáži aj priestor, pozor na to. Vyzerá to skoro, akoby si si v každej pasáži našiel iné obľúbené slovo a stále ho opakoval, ako tuto je všetko malé: „..vyšlo z malých úst a malé staré ruky podali Apolovi k ústam malú misku so slanou vodou.“ Aj keď slovo jemné to vyhráva na celej čiare, je ho plný text.
„Som Marduk, tvoj otec,“ ozvalo sa v Apolovom hlave a chytil sa za uši.“ Tu znovu ušiel podmet, absolútne netušíme, kto sa chytil za uši. Marduk, ktorý rozpráva, Apolo, v ktorého hlave sa niečo deje, alebo to ono, čo sa ozvalo v Apolovej hlave? Táto posledná verzia síce znie najmenej pravdepodobne, no práve toto tá veta napísaná, ako je, znamená.
Za i pred oslovením by mala byť čiarka. „Žiješ, syn môj, a čaká...“ alebo „Zbohom, otec!“ „Vitaj, Apolo!“
„Malá nedokonalosť v rozdielnej dĺžke nebola ani poznať.“ Podmety budú asi tvoja Achillova päta. Čo to tá nedokonalosť nepoznala? Malo by byť: Malú nedokonalosť nebolo ani poznať.
Kapsula sa skloňuje podľa rodu žena, takže prešli ku kapsule a priesvitný kryt kapsuly.
„Nech ti hviezdy svietia na cestu,“ vyšlo z Marduka a Apolovi začala točiť hlava.“ Možno sa vzhľadom na jeho mutácie mýlim, ale nemyslím si, že sa mu začala točiť hlava, skôr sa mu zatočilo v hlave. A ako tip do budúcna by som navrhla používať predpony slovies namiesto začať+neurčitok, odľahčí to text. Namiesto začala točiť, napr. roztočiť. Už len preto, aby sa to začať stále neopakovalo, napr. ako tu: „Thoth začal pomaly nalievať do Apolových neurónov históriu svojich stvoriteľov. Spomienky sa odrazu začali meniť na myšlienky a tie ucelili v Apolovi vlastný názor.“
„...okamžite si uvedomil spojenie s priestorom okolo neho.“ Malo by byť s priestorom okolo seba, ak privlastňovacie zámeno odkazuje na podmet, vždy sa má zmeniť na svoj, seba, sa.
Tázavo je české slovo, kupodivu tiež.
02.04.2021