Kei
Poviedka, v ktorej forma prebíja obsah, a to dosť citeľne. Hoci je poviedka napísaná pomerne dobre, možno aj trochu viac, ak by autorovi vyšiel zámer, ale ako celok veľmi nefunguje. Najviac kríva úvod, pretože v podstate čitateľa nikde neuvedie. Autor nás postaví rovno do intímnych myšlienok hlavnej postavy, do jej vnútorného rozporu, ale akosi zabudne na to, že pre nás je tá postava veľkou neznámou, a nie len postava ale aj svet, takže tie všetky pocity akoby nemali základ. Je veľmi ťažké určiť, čo je metafora, a čo je fakt. Bol komik? Alebo to bola metafora? Klaun? Nebol?
Poviedka je písaná v prvej osobe, a tak si trúfam tvrdiť, že autor spadol do nástrah formy, pretože ak by to písal v tretej osobe, možno by si uvedomil nedostatok informácií.
Po troch hviezdičkách pokračuje text vnútorným prejavom, dokonca sa zoznámime s obrazom z minulosti v retrospektívnom pohľade, ale napriek dôverným myšlienkam emócie zostávajú len na papieri, a pôsobia asi tak, ako keď našinec otvorí článok o veľkej traume akejsi čínskej celebrity a otočí stránku ďalej. A cele len preto, že hlavná postava ostáva neznámou. Tak je komik - fajn. Má *asi* osobnostnú krízu či problémy - a kto nie. Prečo by ma mal zaujímať? Netuším, lebo text mi nedáva zem pod nohy.
Kým prvá polovica textu sa venuje psychike hlavnej postavy, druhá cca polka sa zrazu stočí a šupne nám skromnú dávku dramatických kulís, ale žiaľ ostane len pri náznakoch. Slúžia len na to, aby dali aký-taký základ pre záver. Druhá polka pôsobila lepšie, pretože už tam bol aj reálny dej a svet a hlavne konečne sme dostali aj zápletku, že o čo v poviedke ide. Žial, nevyznie tak dobre ako by mohla, pretože úvod bol samoúčelný. Vlastne, od vety „útok prišiel nečakane“ by záver fungoval aj bez aktuálneho úvodneho textu, stačilo by predstaviť postavu niekoľkými vetami. Takto je to príliš dlhé na námet a námet sa dal spracovať lepšie.
01.04.2021
