Goran
Fascinujúce, bohužiaľ nie dobre napísané. Pokúsim sa teraz zhrnúť klady a zápory i špecifiká poviedky.
Mne osobne tu nevadí, že sa jedná "len" o rozprávanie. Pokiaľ to teda nesie znaky, a napĺňa kritériá, poviedky ako útvaru, ak to nie je próza iného druhu prepašovaná do poviedkovej súťaže. A to zas nie je tento prípad. Kedysi bolo dokonca veľmi časté, povedal by som, že až módne, písať príbeh ako hrdinovu spomienku. Teraz sa to nenosí - ale pýtam sa: no a čo? V klasickej strašidelnej poviedke, temnej fantastike, weird fiction a podobne, to bol bežný druh naratívu. Je ale pravda, že takéto spomienkové rozprávanie, takéto rozpamätávanie sa vo forme listu, nebýva spravidla také interaktívne a dynamické, ako poviedka odohrávajúca sa v prítomnosti, či aspoň zaznamenaná ako aktuálny dej. To jej môže ubrať na nadčasovosti. Toto, aj zasadenie do doby pandémie, jej dáva konkrétny rámec. Čitateľ fantastiky chce zväčša niečo, čo nie je ukotvené v jednoznačnej dobe, pokiaľ to teda pre príbeh nie je podstatné, to potom mení situáciu. Je pravda, že covid tu bol nadbytočný. Nevnímam to ale nutne ako chybu, je to skrátka špecifikum poviedky, v prípade, že si to niekto prečíta o 50 rokov, získa to i nádych istej kuriozity a historickej zaujímavôstky.
Ak nám dokážeš uveriteľne podať solídny nápad, sprostredkovať zvláštnu, tajuplnú atmosféru a vyvolať u čitateľa ten pocit neskutočna, zázračna, čudesnosti, máš u mňa vyhraté a ja som nadšený. Pokiaľ sú tu prítomné tieto aspekty, je mi prakticky jedno, že tu niet dialógu a že tu vystupuje jediná postava. Ide mi v literatúre, a príbehu celkovo, o iné. Už ma ale zamrzelo to, že sme sa nedozvedeli nič o povahe či podstate toho čudesného javu. Viem, priame vysvetlenie by ubralo na záhadnosti, ale niečo si mohol aspoň naznačiť, prípadne ústami hl. hrdinu vysloviť nejakú teóriu. Takto to vyzerá, že sám autor nevedel čo a ako.
Mimoriadne kvitujem zasadenie do času detstva. Spolu s prostredím to sprostredkúva neopakovateľný snový zážitok. Hra s lienkami je tiež veľmi originálny prvok. Lenže poviedka stráda tam, kde by mala excelovať, keďže sa jedná o rozprávanie - práve v tom rozprávačstve. Začiatok i koniec sú výborné. Dobrý, pútavý knižný sloh. Lenže práve v jadre, v tom najdôležitejšom, akoby si stratil sústredenie na prácu s jazykom, štylistika tam kríva, opakujú sa slová, objavuje sa veľa chýb... To je tak strašná škoda! Práve týmto poviedka hrozne stráca. Keby si dokázal udržať tú beletristickosť prológu a epilógu, dostal by si ma. Takto v tom ale vidím skôr nenaplnené ambície.
13.09.2021