Goran
Nooo, celkom dobrá poviedka, ktorá by mohla byť naozaj dobrá, ba výborná, keby a) si tam nemala zbytočné chyby, presne ten typ chýb, ktoré vzniknú v náhlivosti a nie sú odstránené pozorným spätným čítaním, prípadne, keď to nedáš ešte niekomu po sebe prejsť a opraviť b) neboli by niektoré výrazy, slovné spojenia a vyjadrenia použité nesprávne - HB spomínal niektoré, za všetko aj ja vypichnem to pivo, asi si myslela "lieh" - lebo pivko je tiež alkohol, a aký výborný :D, napríklad aj píšeš o postave (vlkolaka) ale ešte ju nepomenuješ, pritom použuješ zámeno "ho", správne by malo byť ju (postavu). Takýchto vecí tam je viac. c) Keby si mala pevný plán a držala sa ho, bolo by to lepšie. Áno, niekedy je skvelé nechať sa unášať rozprávaním, je to slobodné, voľné, svieže, ale potom sa môže stať, že na konci poviedky vyjde najavo, že tvorca mal síce pozoruhodný a zaujímavý nápad, ale nevyužil ho úplne, pretože ho nerozviedol, nezavŕšil, neuzavrel, nevypointoval.
Napísané to je na úrovni. Miestami ma potešil vyspelý, takpovediac knižný štýl. Najmä začiatok sa niesol v tom duchu, potom sa Ti to už akoby vymklo trošku spod kontroly. Iné vetné konštrukcie a slovné spojenia ale zas pôsobili mierne kostrbato. Potešil ma tiež milý humor a od začiatku úsmevná nadsádzka, skok z civilného, bežného, kamarátskeho a dôverne známeho prostredia do bizarne fantazijného bol pôsobivý, aj keď si myslím, že normálny občan by si kládol oveľa viac otázok, väčšmi to prežíval a bol podstatne udivenejší. Malo to naozaj až atmosféru Alice... ako ohromne trefne HB poznamenal, skutočne skoro až taká literatúra nonsensu, bláznivá rozprávka pre dospelých, ale akosi sme sa vlastne nič nedozvedeli - čitateľ si nemôže povedať, ako hlavná postava: "Tak teraz to už viem!" Čo to bolo, o čo išlo? Akási alegória na odvrátené povahové črty nás samých - bežných ľudí všedného dňa? Alebo to bolo oveľa doslovnejšie a menej symbolické? Ťažko povedať, ja neviem :) - pýtam sa: vie to autorka?
Tiež sa to, ako dej plynul a hrdinka sa norila čoraz hlbšie do chodby, stávalo neprehľadné a zbytočne sa to vrstvilo - pribudol tam ešte nejaký iný rozmer, nejaká ďalšia realita? To už bolo, podľa mňa, nadbytočné.
Tak či onak, tiež som dal kladné hodnotenie, nekonvenčnosť, pútavý námet a sugestívnu atmosféru tomu uprieť nemožno.
Vypísal som si tiež jedno z najpôsobivejších prirovaní, s akými som sa kedy stretol: "skrivená ako vokáň na ô" :)
01.11.2021
