Goran
Ahoj! Tentokrát nesúhlasím s Lukášom, koncepčne a v ucelenosti i pláne poviedky som ja osobne chybu nevidel, ale musím úplne súhlasiť so Zlodejmi snov. Písal som Ti siiiiahodlhý komentár, ale vymazal sa mi :O skúsim ho ešte niekde vyhrabať a doplniť, zatiaľ uvediem nejaké príklady, čo si chcela od Zlodejov. Ej bisťu, počas môjho kumštovania už doplnil ďalší :D... tak len pridám svoje postrehy. Ber to tak, že chcem "helfnúť", a poviedka sa mi napriek výhradám dosť PÁČILA, prosím, neobviň ma z toho, že sa povyšujem, alebo kieho čerta... ako sa mi tu už stalo :D
Už prvá veta neznie hladko, dá sa "učesať" a vylepšiť. Hoci nie je chybná, v knihe by mi pozdvihla obočie. "Reny sa zobudil na dotyk slnečných lúčov na svojej tvári." Oveľa lepšie by znelo: Renyho zobudil dotyk slnečných lúčov na tvári/ Dotyk slnečných lúčov na tvári zobudil Renyho. Prečo? Nuž, slovenčina nemá pevný slovosled - chvalabohu! - dá sa tak krásne hrať so slovami, tvarovať vetu, vyskladať ju, vyšperkovať, atď. Takto to vyzerá ako prepis anglickej vety do slovenčiny, či priamo doslovný preklad z anglického jazyka do slovenského. Máš tam dvakrát predložku "na". Úplne zbytočne a úplne zbytočne i zámeno "svojej". Potom trebárs veta: "Popreťahoval sa stále ležiac na posteli." znie fakt čudne, a to nemám nič proti používaniu prechodníkov. "Zrazu záblesk sebaľútosti prenikol do Renyho myšlienok." opäť nie je štylisticky nesprávne, ale krkolomné áno, pritom stačí prehodiť slovosled a veta znie omnoho čistejšie a krajšie navyše v spojení s okolitými vetami - variant "Zrazu do Renyho myšlienok prenikol záblesk sebaľútosti" znie vycibrenejšie. Zato veta "Z obtiažnej chvíľky dávania dokopy pár slov..." je už ozaj nesprávne sformulovaná a živo vidím moju učiteľku slovenčiny na základke (veľká jej vďaka za ten výcvik a za to, aká bola skvelá :D), ako by to škrtla červenou zvýrazňovačkou.
Nie je toho zas až tak veľa... nič hrozné, ale ruší to pri čítaní.
Chcem ešte upozorniť, že po trojbodke by mala nasledovať medzera, nie hneď text, a veľké písmeno pri osloveniach sa píše len v listoch, prípadne inej korešpondencii, alebo ešte, keď kresťan hovorí o Bohu či básnik o svojej konkrétnej milej vo veršoch... výnimky sa nájdu, tu však určite malé "vy".
Mňa osobne ale najviac vyrušovalo nadužívanie, a úplne zbytočné, zámen. Hlavne privlastňovacími zámenami sa to hemžilo tak, že som až mal chuť ich počítať. Jeho, svoj, a pod. Zámená je najlepšie použiť, keď chceš zdôrazniť komu z postáv čo patrí, prípadne, keď chceš zvýrazniť, že to boli JEHO ruky. Inak sú zámená ZLO :D doslova parazitické slovíčka. Opäť - slovenčina nie je angličtina. Potom chcem ešte spomenúť, že sa tam opakovalo veľmi veľa slov. Je dobré ich obmieňať, používať synonymá prípadne inkriminované slová jednoducho celkom vypustiť. Nielen v jednej vete, ale aj v dvoch vetách idúcich po sebe by sa nemali vyskytovať, dokonca je lepšie sa im vyhnúť aj v rámci jedného odseku, ak nie je príliš dlhý. Nie je to vyložene chyba, ale je to slohová nedokonalosť v jazykovom prejave. Opakovanie sa hodí, ak chceš niečo niečo dať do pozornosti, ak je to priamo úmysel, ako trebárs refrén v texte piesne či anafora v básni. Hodí sa k umeleckému prejavu alebo ľudovej slovesnosti - rozprávke a podobne.
03.11.2021