Goran
Zatiaľ sme sa nič nedozvedeli, pokračuješ v línii prvej časti, niečo natieniš, ale len trošku a ešte viac zamotáš. A to je dobre! Rozhodne to upúta, odhliadnuc od toho, že píšeš veľmi pútavo. Je to iba druhý diel, som zvedavý na ďalší vývin situácie; ak si teda dokázal zaujať čitateľa, máš vyhraté.
Ale tu sú aj výhrady: akčná časť (špeciálne tá v byte) nebola azda napísaná až tak šikovne, ako by mohla byť. A keďže hlavný hrdina zároveň zastáva post rozprávača, je neadekvátne, aby komunikoval s čitateľom a vysvetľoval reálie vlastného sveta - že čo a ako funguje. To nemá logiku. Malo by len v prípade, že by zostavoval správu a rozprával príbeh špeciálne pre čitateľa zo zač. 21. storočia ;) Potom príliš často zamieňaš vo vete sloveso za prídavné meno. Keď je to využívané skromne, vie to ozvláštniť text, keď je to pričasto, pôsobí to rušivo. Možno by sa to hodilo v nejakej umeleckej lyrizovanej próze, ale nie v štandardnej, zameranej na rozprávací postup a rozprávačstvo. Príklad: "Ty rozverné oči zvážněly, zuby stisknuté k sobě." Druhá časť vety, a najmä v prípade, že je v spojení s prvou, škrípe. Namiesto toho - zuby měla stisknuté k sobě/zuby stiskla k sobě. Alebo potom, ako súčasť opisu: "Rozverné oči vážné, zuby stisknuté k sobě". Buď - alebo, nie však dokopy.
A posledná výhrada - je to do istej miery aj trošinku romanticko a ľahko erotická fantázia muža: obletovaný prenádhernými robotkami, zachraňovaný krásnymi femme fatale apod. ee, toto je trošku smiešne.
Buď ako buď, naozaj ma to baví a idem sa pustiť do tretej časti.
20.02.2022
