xius
Nadišiel... V tvojich dielach chyba sense of wonder. Poznas ten pocit, nie? Citas a nieco sa ti pomaly odkryva, tusis riesenie a uplne ta dostava, mas chut na chvilu zavriet knihu a behat dokola po izbe, aby si stlmila to nutkanie citat 100x rychlejsie... a mozno ho nepoznas, mozno ho mavam len ja. :) Tvoj dej je stroho podavany, od citetale nevyzaduje nic, len ho prijimat a to je nuda. Neexistuju ziadne logicke vyustenia, proste sa odrazu nieco stane a dej leti dalej, opat sa nieco stane... Nie som isty, ci je pochopitelne, co mi vadi, nikdy som nevedel vysvetlovat. :/ Aaa, vyskrtal by som polovicu tvojich opisov. Nech zdvihne ruku ten, ktoremu neliezli na nervy Tolkienove polstranove opisy tecucej rieky... Alebo Hugov 20 stranovy opis Pariza. :) Plus, ak pises nieco s takymto rozsahom, omg, preco 1/6 textu zahadzat opismi, ktore aj tak nikto nevnima? Svoju predstavu citatelovi nevtlacis preciznym prerozpravanym toho, co vidis ty, musis mu vytvorit ramec a nech si to imaginuje sam. (trochu extremny priklad, ale je lepsie vyuzit 4-7 viet na opis vazenia hrdinu alebo pouzit "temna, soplami trollov oblepena kobka"? :P ) Aj ked to tak mozno nevyzera, ja sa nesnazim ta donutit s pisanim tresnut, len nechcem, aby si si myslela, ze je to ok a nehnala to vyssie... Ja som si presiel peklom kritiky od otca a nebolo vobec prijemne ju pocuvat, ale po kazdej takej kritike som mal dojem, ze som dalej, snad tieto moje kydy funguju podobne. ;)
03.11.2006
