Goran
Áno, Terry, to som si aj ja všimol, tie príklady, čo menuješ, ale na obhajobu Aleša - moc použil v rozhovore a ja tiež bežne (a asi všetci) hovoríme vety typu: moc som sa napapal/moc je to pekné a pod. v dialógoch to nevadí, je to skrátka "mluva". Aleš, prepána, nič by som nesabotoval, zase nie som taký satan :D A áno, viaceré nedôslednosti či nedokonalosti v plynutí príbehu budú vyplývať z toho, že si poviedku skracoval, neublížilo jej to, ale zrejme by naozaj viac vynikla na väčšom priestore, tu by sa trošku hodilo sa rozpísať, dej je na to dosť bohatý a košatý, beriem aj to, že samotná Jurinkova perepúť je cieľom v zmysle - cieľ je cesta a stretnutie so zakliatou paňou je vlastne taká záverečná čerešnička putovania. Určite sa to dá vnímať aj ako historická fantasy, ono to vlastne je historická fantasy, ale mne to väčšmi svojím jazykom i atmosférou evokuje modernú autorskú povesť, čo, podľa mňa, vôbec nie je na škodu. S Jurinkom si viem doslova predstaviť nejaký roganovsko-zaklínačský cyklus dlhších poviedok, priam sa to pýta; mimoriadne sympatický hrdina a dôkaz toho, že Jurino stále žije :), mýtus nezaniká, len sa transformuje. Mňa to priam fascinuje. A predvídateľnosť ma v takomto type príbehov vôbec nezaujíma. Dnes je vyložene móda robiť dvojité či trojité zvraty a prekvapenia a odhalenia v závere a áno... niekedy je to super, ale do mnohých príbehov sa to proste nehodí, nehovoriac o tom, že takáto hra na mačku a myš s čitateľom môže vypáliť aj veľmi nepríjemne, aj tu na scifi.sk som sa niekedy chytal za hlavu, čo povymýšľal autor, len aby čitateľa v závere "dostal".
10.03.2022
