Vegetariáni
Nedožiješ :-). Iba ak by nastal nejaký prevrat v genetike/medicíne a dokázali sme výrazne predĺžiť život. Možno letu na Mars (s návratom), ale ani tomu príliš neverím a na najbližšie desaťročie ho ohlasujú už aspoň 30 rokov :-). Môžeme sa dožiť základne na Mesiaci, ale i to je otázne. Pokiaľ viem, zatiaľ sme nedokázali vybudovať samostatne udržatelnú biosféru ani tu na Zemi, jediný väčší projekt o ktorom som počul museli predbežne ukončiť pre úbytok kyslíka (neskôr zistili, že ho príliš veľa viazal tuším betón :-)) a ďalšie problémy. Áno, mäsko si tam dopriali len výnimočne (chovali aj zvieratá). A to bol výrazne jednoduchší projekt ako kolonizácia Marsu. Ak sa raz nejaká predsa len uskotoční, tak zrejme veľmi dlho bude kolónia závislá na dodávkach zo Zeme, kým dosiahne úplnú sebestačnosť (vrátane ťažby, priemyslu, aspoň na náplň do 3D tlačiarne, vyrobiť elektroniku však bude ťažšie).
15.07.2015 20:38:32

Vegetariáni
jurinko: Raz si ma obvinil zo zaujatosti tak využijem príležitosť na smeč :-). Ako reálne - naozaj toto považuješ za "jednu z najlepsich poviedok, ake som kedy cital"? Čo ťa viedlo k takému hodnoteniu, či okrem komentárov si nečítal ani poviedku? K poviedke: Katastrofa to nie je, ale zas nie je to ani bohvie čo. Je tam veľký počet pravopisných chýb aj nejednotnosť v štýle. Podstatnejšie ale je, že téma je to už značne otrepaná a nič nového z môjho pohľadu nepriniesla. Uveriteľnosť tiež žiaľ skončila hneď na začiatku (útle postavičky zjedli každá 5-8 amerických steakov?) a žiaľ i kolonizácia Marsu prebiehala takým laickým nereálnym spôsobom - pár rastliniek nám vyrobí dosť kyslíka (ehm?), roboty nám pozbierajú vodičku a tak si tu spolu nažívame. Mám ale pre nich zlú správu - po zničení Zeme žiaľ neprežijú, technika bude postupne odchádzať a tie veci tam na kolene nevyrobia.
12.07.2015 13:44:02

Týždeň čo týždeň, deň čo deň - 3. časť
Odhliadnuc od preferencií jednotlivých čitateľov, negatívny vplyv má podľa mňa aj to, že sa to uverejňovalo postupne. Jednak čitatelia nevedeli, aký rozsah to bude mať (a teda čo očakávať), ale hlavne sa to čítalo na preskáčku s dlhými rozostupmi. Toto (aspoň u mňa) pri poviedke nefunguje. Dokonca aj román, ak by som každý týždeň prečítal len jednu kapitolu, by nezanechal dobrý dojem, nech by bol akokoľvek skvelý.
11.06.2013 18:53:39

Týždeň čo týždeň, deň čo deň - 3. časť
William: Ja sa netajím tým, že Adharu poznám. Moje názory sú samozrejme subjektívne (koho nie sú), ale stojím si za nimi. Mne to nebolo jasné na začiatku, ale na konci to všetko do seba zapadlo, a pochopil som čo tie spomienky znamenali, že šlo len o nedávnu udalosť spôsobenú vychýlením osi, ktorá viedla k ráznym klimatickým zmenám a presídleniu (z ktorého boli tie rané spomienky). Možno mi pomohlo i to, že sa venujem aj astronómii, a tak mám určitú predstavu o vplyve podobných javov na klímu, a ľahko chápem zmenený cyklus dňa a noci. Udreli mi do očí iné nedostatky, ktoré sa tu ani nespomenuli, a ktoré sú z astronomického hľadiska oveľa väčší problém ako jednodňovky palmy či nevynárajúce sa delfíny. Ale vôbec ma to netrápilo - ja mám rád aj Star trek či Star Gate, a tam je nezmyslov omnoho viac. Ja som skôr typický Vulkánec ako Klingon :-)
11.06.2013 18:49:01

Týždeň čo týždeň, deň čo deň - 3. časť
jurinko: Prebudenie na konci je druhý extrém. Majstrovstvo je zrejme v tom, správne to vyvážiť, pridať dosť náhodných prvkov, aby to nebolo strojové, ale nie toľko, aby to skĺzlo do chaosu. Závisí aj od žánru, v detektívke by to mala byť samá indícia a všetko logicky zapadnúť (hoci realita je iná), vo fantasy je to častokrát samý "umelý náhodný" prvok. Nesnažím sa ale hodnotiť "literárne remeslo", ja sa pozerám z pohľadu čitateľa - a toho čo mám načítané. Rozborom literárnych diel som nikdy nerozumel, a podľa mňa autor často nemyslel ani zďaleka to, ako sa tí vykladači snažili predostrieť :-) Pre mňa je kritériom či sa mi to páči, či ma to zaujme, či to prečítam "na jeden dúšok". Samozrejme hovorím o beletrii, nie keď čítam niečo o matematike či fyzike.
11.06.2013 18:37:08