B.T. Niromwell @Niromwell 16.12.2024

O existencii filmu a knihy Posledný jednorožec som sa dozvedela až tento rok, čo je hanba, uznávam, ale aspoň som sa o ňom dozvedela. V konečnom dôsledku to ale nemusí byť až také prekvapivé, keďže iba nedávno sme sa dočkali slovenského prekladu knižnej predlohy. Film však existuje už dlhé roky, dokonca je to film animovaný, a tak sa čudujem, prečo som sa sk nemu nedostala už ako dieťa? Nuž, odpoveď sa ponúka – je to síce západný animák so skoro disneyovskou vizualizáciou, ale princezna to není, jasný pane... Teda, nie je to pre deti. Veľmi sa stotožňujem s postrehom , že film Posledný jednorožec vyzerá, akoby sa rozprávku rozhodli urobiť ľudia, ktorí vôbec netušia, ako urobiť rozprávku. V konečnom dôsledku ide o pozitívum – výsledkom totiž je nesmierne čarovný animovaný film pre dospelých. Posledný jednorožec má totižto niečo, čo sa v poslednom čase hľadá len ťažko, ale čo má v sebe do veľkej miery, alebo sa aspoň snaží mať, množstvo filmov natočených v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch – nenútený pátos a vážnosť. Iste, tým pádom sa podobné filmy priam ponúkajú, aby sa s z nich točila paródia, ale keď sa takýto film naozaj vydarí, človek proste nemá srdce robiť si z neho srandu a nebrať ho vážne. A to je aj prípad Posledného jednorožca. Je to krásny, smutný a zádumčivý príbeh, iste, má aj rozšafné momenty, ale bez toho, aby prestrelil, ponúka mnoho podnetov na zamyslenie a rozpráva o hlbokých a čistých emóciách. Jedným z úžasných spôsobov, akým sa v tomto filme stavia príbeh, je to, ako sa na scéne objavujú hlavné postavy. Prichádzajú akosi odnikiaľ, nenápadnou hláškou, predstavení ako poskokovia iných, na prvý pohľad dôležitejších postáv. Tie však veľmi rýchlo naplnia svoju úlohu a idú ďalej, zatiaľ čo naši skrytí hrdinovia ostávajú. Takto nenápadne akosi film podsúva myšlienku, že v každom z nás sa niečo skrýva a nie je dôležité, či to okamžite kričíme do sveta, hlavne, že sa vieme prejaviť v správnej chvíli. Iste, ku koncu sa dostáva k slovu aj romantická linka, ktorá môže a nemusí byť presvedčivá, ale jej komplexita a premenlivosť znovu ponúka postrehy na zamyslenie. Samozrejme sa znovu musím vrátiť aj k animácií. Je proste krásna. Dokonale ladí s príbehom a zároveň naozaj lahodí oku, nesnaží sa byť naschvál dospelá. Príbeh má pre mňa teda akési takmer tolkienovské čaro, pekne kombinuje prostú ľudskosť, mýtické svety a tvory a veľké ideály a pozná pritom svoju mieru. Odporúčam obzvlášť na zimné a jesenné dni.