Dávid Novotný @keyko 06.12.2024

Musím povedať, že môj vzťah k Lemirovi je jeden z tých, kde sa mieša náklonnosť s neporozumením. Sú momenty kedy sa mi trafí do chutí, ale inokedy zase len nechápavo pozerám a nerozumiem všeobecnmu nadšeniu. Bohužiaľ, Matka spadá skôr do tej druhej kategórie. Matka je príbehom skupiny detí, ktoré musia samé prežiť na palube kolonizačnej lode. Úvod je celkom brutálny, možno pre niketorých až šokujúci, pripravujúci scénu pre príbeh s tónmi Pána múch. Avšak Lemire pomaly začína pridávať ďalšie témy a kúsky sveta, ktorý nie je schopný v rozsahu jednej knihy poriadne vybudovať. A celé sa to začne pomaly rozpadať. Postupne začnete poorovať viac a viac chýb v logike a príbehu, čo výrazne degraduje zážitok z celej knihy. Kniha začína skvelou expozíciou, kde sledujeme dve rodiny, obe s diametrálne odlišným prístupom k životu a výchove, takže to tak trochu vzbudí očakávania, že s tým autor bude nejako pracovať ďalej a vo vhodný moment sa k tomu vráti. Opak je ale pravdou, celé to vyšumí nejako do stratena, a pre nasledujúci vývoj príbehu a postáv to nie je až také dôležité. Podobne, na konci príbehu, kedy sa ho Lemire snaží nejak celý uzavrieť, sme svedkami istých výrokov, pre ktoré v celom príbehu nie je žiaden podklad. Celé mi to teda prišlo, akoby autor chcel napísať skutočne zaujímavý príbeh z prostredia vesmíru a kolonizáacie, avšak neovládal, prípadne si nedoštudoval základne aspekty ako to v skotočnosti funguje, poprípade mohlo-malo by podľa nejakých všeobecne známych zákonitostí. Používa bežne známe trópy žánru, avšak pôsobí to skôr ako lacná vykrádačka. Čo je celkom škoda, nakoľko ak by ostal len pri pôvodnej téme AI stavajúcím sa postupne matkou a dospievaním detí, a viac ju rozpracoval do hĺbky mohlo to myslím dopadnúť oveľa lepšie. Vo výsledku to tak vo mne vyvolalo zmiešane pocity, kde na jednej strane je celkom zaujímavý nápad, no na druhej biedne prevedenie s miestami až neslušným zneužitím žánru.