"No ale já sa na to móžem vyjebat," výrobnou halou sa niesol zúfalý hlas, ktorý dokázal prehlušiť aj hukot mašín, idúcich neustále od roku 2006. Patril Janovi, ktorému pot nie cícerkom, ale hotovým Nílom tiekol z tváre. Frajerské číro už stratilo svoj švih, a to bol v práci sotva hodinu.

Navôkol pracujúci kolegovia si jeho krik nevšímali. Už dávno pochopili, že k nemu patrí, tak ako aj dve kávy a tri cigarety pri každej návšteve fajčiarky. Človek si na to buď zvykol, alebo to nevydržal.

"To sú dementi, krista!" ozval sa nový výkrik a vzduchom preleteli kliešte na hrubočizný drôt. Aj to bolo v rámci normy. Nik nebol taký šialený, či odvážny, aby sa ku nemu približoval počas jeho "stavov".

"Že mná tu neví vydrbat!" Jano zvolal z plných pľúc, v rukách držal neskrotný drôt o hrúbke 12 milimetrov, ktorý nie a nie vojsť tam, kam potreboval.

"Dobrý deň," ozval sa za ním hlas, aký ešte v živote nepočul. Priam v ňom cítil ľad a konečnosť všetkých vecí.

Pri jeho zvuku stratil rovnováhu, takmer až spadol zo schodíkov... keď v tom si náhle uvedomil, že už nestojí v práci pri svojom stroji.

Miesto toho stál na pustej čiernej planine, tiahnucej sa kam oko dovidelo. Nikde nebol žiaden strom, kameň, či čokoľvek iné. Po jeho boku však stála tmavá postava so slonovinovou tvárou.

"Dobrý deň," zopakoval neznámy.

"Eh... serus? Do si?"

Neznámy neodpovedal hneď. Po chvíli sa však priam milo usmial.

"Som Smrť, teší ma."

"A Krista," Jano neveriacky povedal.

"Nadišiel tvoj čas. Poď."

"No dočkaj chvílu. Nevíme sa dohodnút? Na dákej hre? Že porazím ta a žiješ?"

Smrť sa zasmial.

"Myslíš, že ma dokážeš poraziť?"

"No veru hej!"

"A v čom by si chcel súťažiť?"

"Stavím sa, že ta prepijem!"

Smrť zostal zaskočený, takúto výzvu nečakal. Mal však dobrú náladu, a tak sa mu z čista-jasna v ruke zjavila fľaša číreho alkoholu.

"Tak teda začnime."

***

"Jano, preber sa!" kričal na neho hlas z diaľky.

"Čo steš," ospanlivo odvetil a pretrel si oči.

"Zachránili sme ho!" víťazoslávne zvolal jeho majster a z úst si zotrel sliny. Okolo Jana stáli kolegovia, všetci na tvárach ustarostený výraz.

"Čo som holý? Ste sa na mne vystrídali do radu?" s ťažkosťami sa staval na nohy a naťahoval si tričko cez hlavu.

"Nesranduj furt, šak ta normálne vyjebalo!" odvetil jeden z kolegov.

"Prisahám, ani pulz, ani si nedýchal!"

"Hovado sprosté, takto nás vyplašiť!"

"Neprehánaj, iba sa mi pred očáma zatmelo."

"A si v poriadku?" spýtal sa majster.

"A šak celkom hej."

"Tak môžeš teda pokračovať v robote, mašina furt stojí."

"No ja to móžem..."