Terapia

Imro ležal v tme na posteli a do ticha kládol otázku: „Snáď som si smel ľahnúť.“ Prerušil tým hodiny, ktoré chceli osemkrát odbiť, ale zasekli sa. Nadvihol sa na lakťoch a neveriaco pozeral smerom, odkiaľ prichádzal ich zvuk. Akonáhle sa sled jeho myšlienok zastavil, hodiny pokračovali. Dozneli posledné tri gongy a izbu opäť vyplnil tikot. Imro sa rozhodol overiť experimentom svoju hypotézu a tak zvolal, o niečo hlasnejšie: „Ja chcem spať.“ Hodiny zmĺkli. Prekvapivo sa nad týmto zistením nezamýšľal, hlavou mu bežali otázky, na čo je to dobré. Táto izba ho neprestávala udivovať. Bol tu aj včera a snívalo sa mu o rybe. Zobudil ho klzký pocit v ruke. Bola tam. Nebol si istý jej existenciou, ale zmysly jednoznačne potvrdili, že hmatá rybu. Napadlo mu, že toto bude podobná situácia. Nie je vôbec isté, že sú tu niekde hodiny. A nemusia to byť ani kyvadlové kukučky, možno ten zvuk vydáva obyčajný budík spálňový. A nečudoval by sa ani, ak by to bol zvuk z reproduktoru. Čosi mu však hovorilo, že ten zvuk vydáva živá bytosť.

Otočil sa na pravý bok. Vždy mu to pomohlo v triedení myšlienok. Presýpali sa z jednej mozgovej komory do druhej predsiene. Niekedy ho to poriadne bolelo. Keď sa ich nazbieralo veľa, niektoré pod tlakom skvapalneli až zhrudkaveli. Cítil ako sa mu v hlave upcháva chlopňové sitko, cez ktoré sa snažili dostať do mlynčeka na spracovanie. Dlho nevydržal ležať na jednom boku, bolo mu ťažko v iných častiach tela. Zvrtol sa preto na ľavý bok a uľavil tak obličkám, ktoré poľahky vypustili potravu do tenkého a následne hrubého mechúra. Čochvíľa ho rozbolelo srdce a následne pľúca, musel si ľahnúť na brucho. Rozhodol sa, že si na chvíľu posvieti. V tejto miestnosti nebol žiadny zdroj svetla.

Vôbec nič ho neprekvapovalo, aspoň nie tak výrazne, ako prvý deň. Bol tu už nekonečne dlho a všetko mu pripadalo čoraz známejšie. Spať sa mu nechcelo. Nudil sa. Zdalo sa mu, že už vyskúšal všetko. Prešiel si už v hlave všetky svoje knihy, tričká, nohavice, boxerky, šálky, hrnce, ponožky, hračky z detstva. Nakreslil už celý rodokmeň, pripomenul si mená všetkých svojich učiteľov, zoznam dovoleniek, sexuálnych partneriek. Skúšal si aj kresliť, písať. Len nevidel žiadny svoj výtvor. Netušil, ako vyzerá, či nie je špinavý, lebo aj sprchoval sa v tme. Jedlo našiel vždy na rovnakom mieste a bol s ním vždy spokojný. Nemalo zmysel kričať, búchať, klopať. Stále však čakal, že príde na to, aký to má zmysel.

Chýbal mu jeho počítač, televízor, smarfón, knihy, ľudia... Náhle sa strhol a obzeral okolo seba. Zdalo sa, že svitá. Akoby zapol malú lampičku vo svojej hlave. Z nosa mu vychádzali ostré tiene a on ich chytal a vracal do ucha, aby sa mu rýchlo neminuli. Toto je ono? Kvôli tomuto som tu? Aby som videl farby svojich myšlienok? Aby som cítil sám seba?

V tom svetielku zachytil konkrétny nápad. Inšpiráciu. Ako tráviť ďalšie minúty. Trýznivý čas temnej samoty. Prejde si v hlave všetky obľúbené pesničky. Zoradí albumy svojich obľúbených kapiel. A nielen to... Blesk! Záblesk! Nápad! On si všetky tie pesničky aj zaspieva. Začal prvou skladbou z prvého albumu Metallicy. Kill´em all. Nasledoval Miro Žbirka, Hana Zagorová, Elton John, IMT Smile, Divokej Bill.

Práve si spieval pesničku Kávu si osladím o trochu víc, keď sa dvere otvorili a do miestnosti vošiel pes. Bol mu povedomý, pred nejakým časom sa stretli. Ustarostene sa usmieval a asi aj slintal. Za ním stála mačka so stetoskopom. Pozerali sa na seba a hovorili nejasný jazykom. Zachytil nejaké povedomé slová o terapii. Nedostal však žiadne lieky. Nič, čo by menilo jeho vedomie, povedomie, podvedomie ani svedomie. Terapiu podstúpil dobrovoľne. A asi to nebola ani odvykačka od porna, hoci na sex myslel často, ale nedovolil si ho, lebo nevedel, či ho niekto v tej tme nepozoruje. Mohli by tu niekde byť kamery s nočným videním?

Precitol, keď ho viedli pod pazuchou dve labky. Vonku stáli davy podivných bytostí a robili hluk rukami. Oči ho pálili ako po cesnaku, tak ich radšej zatváral a slzil ostošesť. Kto alebo čo za toto všetko môže? Je nejakou slávnou bytosťou? Alebo súčasťou nejakej komunity?

Momentálne je to asi úplne jedno. Čosi skúsil, niečo zažil, čosi sa v ňom zlomilo. A za tým všetkým stála len jedna vec. Totálna tma.