Októbrové básne 3
Spooktober 2024
Lampáš
Dni sú už kratšie, noci sa predlžujú,
démoni a strašidlá, na svet sa derú.
Po roku prichádza, opäť ich čas,
poľahky sa skryjú, vniknú medzi nás.
Mesiac na to majú, nie je sa kam ponáhľať,
s ťažkosťami veru, budeme zaspávať.
Vyvarujte sa chýb, nedajte sa zlákať,
svit čierneho lampáša, bude nás dnes mátať
Bludičky
Lákajú nás, zvádzajú,
o pozornosť žiadajú.
Veselo sa tvária,
kým nie je neskoro,
pod nohami už nie tráva,
iba trasovisko.
Neskoro už banovať,
spytovať si svedomie,
snažili sa ťa varovať,
sadol si na lep bludičke.
Kukuričné pole
Nehybné klasy, kukurice zrelej
medzi nimi niekto, upaľuje ďalej.
Za seba sa neobzerá,
hrôz už videl dosť,
nohami len prepletá,
nehľadí už na cnosť.
Za sebou výkriky, až ho chytá strach,
pomôcť je neskoro, obrátili sa v prach.
Bezhlavý jazdec
Tajomná postava,
v diaľke sa vyníma.
Na čiernom koni,
na svet sa díva.
Hlavy však niet.
Stratil ju,
či mu ju vzali?
Slepo svetom blúdi,
či má cieľ jasný?
Ak kopytá začujete,
počas najhlbšej noci,
nohy na ramená berte,
inak sa vám hlavy zmocní.
Morový lekár
Maska vtáka,
plášť noci,
choroba ho láka,
všetkých vylieči.
Či vari nie?
Krutý felčiar,
nebojí sa žiadnych čiar,
božích či ľudských,
v netvorov nás premení všetkých.
Pravdu má, liečba je úspešná,
no len ak sa vám omrzelo života.
Maškaráda
Dámy a páni,
čujte čo vravíme!
Z miest a strání,
na bál pozývame!
Nachystajte masky, šaty od výmyslu sveta,
rinčať budú fľašky, zábava do rána.
Ale pozor dávajte!
Masky z tvárí neskladajte!
Mohli by ste byť prekvapení,
na čiu počesť ste boli pozvaní.
Ples stanášov a démonov,
málokto z vás nájde cestu domov.
Rituál
Ako si ho predstavujete?
Čierne háby,
sviečok stovky,
tiché hlasy drmoliace?
Ostré dýky,
ťažké vzdychy,
panny o milosť prosiace?
Pentagramov všade kopa,
k cintorínu vedie stopa,
a na stole nebožtík?
Ďaleko ste od tej pravdy,
osamote uzarvárajú sa pakty,
o ktorých nedozvie sa nik.
Oči
V starom prísloví stojí:
Ak do temnoty pozerať budete,
tá vám pohľad opätuje.
Ktože sa už len tmy bojí?
Ruky vyložené na parapete,
so spánkom vedomie bojuje.
Za oknom tma ni smola.
Nik na mňa z hlbín nevolá.
Líham si sklamane,
spánku sa oddávam.
Zrazu
Zobúdzam sa zmätene,
nespočet očí rozoznávam.
Lačniace po mojej krvi,
nenazerajte do temnoty.
Kryštál
Priezračný jak sklo,
šarlátový sťa krv,
státisícom priniesli peklo,
no kto tu bol prv?
Ľudská chamtivosť,
zloba a zášť?
Či kobky podzemné,
pekelníkov plné?
Noste dobro v srdci svojom,
nech aj iným stane sa domovom.
Sliz
Slizké reči
Slizké pohľady
Slizké návrhy
Slizké duše
Zanevreli na ľudskosť
Stali sa z nich zvery
Hady
Kĺžuce sa spoločnosťou
Rozsievajú svoj jed
Tekvicové pole
Černozem
Plody oranžové
Strašiak medzi nimi
Drží večnú svoju stráž
Pamätá si
Ako zem opäť zarodila
Výkriky
Slzy
Krv nevinných posvätili toto pole
Duchovia
Dva roky ubehli
V zmenu sme dúfali
Modlili sa
Márne
Beštia je stále medzi nami
Zapáčilo sa jej tu
Opustiť nás nechce
Vyhnať ju nedokážeme
Zostali dve duše
Otázok množstvo
Jedna však najviac
"Čo sme ti urobili?"
Žalár
Cez deň obyčajná pivnica
Báť niet sa čoho
V noci však mení sa
Na žalár vladára pekelného
Každý šuchot
Svetla odraz
Či ozvena
Rozprúdzajú fantáziu
Zrazu monštier stoviek rúti sa
Po tvoju smrteľnú dušu
Kryptid
Kedysi nás strašievali,
monštrami všakovakými
Ozrutný Yeti,
kvílivá Banshee,
či prekliaty Wendigo.
Časom sme však zistili,
že najhoršie netvory,
sa medzi nás dávno vplížili.
Nemusia mať pazúry, tesáky,
stačí myseľ prekliata,
aby ste spoznali Satana.
Mesiac
Mesiac striebristý
Na cestu mi svieti
Pod mojimi labami
Vydávam sa cestami novými
Kedysi som sa bránil
Vzpieral
Osud preklínal
Dnes však Beštiu vítam
Jak najlepšieho kamaráta
Strateného brata
Čo pomáha mi ako len vie
A tak keď začujete vytie
Počas krásneho splnu
Chystajte sa do hrobu
Váhy
Tmavá miestnosť
Či vari temné nekonečno?
Predo mnou bronzové váhy
Za nimi dve postavy
Ibis a Šakal ma pozorujú
Čakajú
Súdia
Rozhodujú
Na jednej strane váh pierko
Na druhej moje srdce
Kam sa teraz poberiem?
Do pekla
Či do raja?
Kosti
Kto som?
Kam kráčam?
Azda za cieľom nejakým?
Nič si nepamätám,
len ako chutí nenávisť.
Miesto mäsa už len kosti zostali,
kým som bol na tento údel prekliaty?
Netrápi ma smäd,
hlad,
či únava.
V mysli prázdno,
až na jedno slovo:
Pomsta.
Netopiere
Noc je tmavá,
do perín ťažká hlava padá.
Neželá si starostí,
len sa vyspať do sýtosti.
Zrazu BUCH!
Dačo vletí do okna,
úbožiak padá na kolená.
"Čo som ja komu urobil,
že som si toto zaslúžil!"
K oknu nerád podíde,
tvár stuhne v údive.
Na parapete pohľad smutný,
tak dopadol netopierov let posledný.
Rýchlo okno otvorí,
neskoro chybu si uvedomí.
Zrazu tieň za ním sa zjaví,
na šiji pár zubov ucíti.
Cukrík
Žiarivé farby
Lesklé obaly
Darčeky pre všetkých
Veľkých i malých
Len pozor dávajte
Od koho ich beriete
Aby ste v nich prekvapenie nenašli
A už sa viac nezobudili
Nože
Chladné čepele
Veční moji spoločníci
Ostré či tupé
Neustále cítim ich tlak
Na telo
Na myseľ
Schovať sa pred nimi nemožno
Vždy si ma nájdu
A zaboria sa opäť
Reťaze
Každý ich nosíme
K zemi nás tiahnu
Letieť nám nedovolia
Peklo nám pripomínajú
Zbaviť sa ich?
Pre niektorých nemožné
Sizyfovská úloha
Nemožné
Nedosiahnuteľné
Že moje nevidíte?
V hlave ich mám naveky
Zrkadlo
Na odraz svoj hľadím
Známy a predsa podobný
Kedy som sa zmenil?
Kam sa úsmev vytratil?
Oči ponuré
Prázdne a predsa plné
Utápam sa v nich každodenne
Bábiky
Porcelánová pokožka
Oči jak taniere
Vlasov celá kopa
Šaty nádherné
Kto už len vymyslel
Také hračky pre deti
Možno by sa nad tým zamyslel
Keby aj jemu náhle zmizli
Mutácia
Okom ich nevidíme
Prstom necítime
Nejeden fanatik v ne neverí
Či sa ich ako Satana bojí
Sú vo všetkých z nás
Miliardy más
Čo však keď sa rozkmotria?
Daného plánu sa nedržia?
Jeden zmení očí farbu
Druhý vrhá ťa pod paľbu
Genetická lotéria
Kempovanie
Hurá na výlet!
Zbaľme všetko čo nám chýba
Deti nechajme u strýka
Užime si do sýtosti
Na čas vráťme sa do mladosti!
Krištáľová voda čistá
Pozýva nás preskúmať ju
Keď tu zrazu z čista-jasna
Na chrbte ucítim mačetu
Lesy
Ticho lesa
Balzam na dušu
Vylieči každého
Starca či mládenca
No len cez deň
V noci sa mu vyhýbajte
Do kruhov z húb neskáčte
Na ozveny neodpovedajte
Vílam ťažko uniknete
Krv
Hustá a teplá
Zmysly moje opantáva
Omamná chuť železa
Dušu mi napĺňa
Chcem sa v nej kúpať
Chyby zo seba zmyť
Dušu si očistiť
Na hriechy zabudnúť
Viem ako na to
Studený porcelán na tele ma chladí
Osudový krok vykonal som dávno
Na ruke cítim ostrie britvy
Znamenie
Všade ich vidím
Zbaviť sa ich neviem
Aj cez zavreté oči
Ich svit ma desí
Čo sa blíži?
Kam sa ukryť?
Čas sa nám kráti
Ako ich presvedčiť?
Nepočúvajú moje prosby
Či nárek
S radosťou kopú si hroby
V hlave mám len zmätok
Svet sa rúca
Koniec prichádza
Sviečky
Sála prázdna
Katafalk opustený
Lavice rozhádzané
A v strede ja
Veko otvorené
Nik sa však nepozrie
Slová sú len prach
Vo vetre sa stratia
Dávno vyhasnuté sviečky
Jediné mi robia spoločnosť
Tam pod čiernym rubášom
Upír
Nie všetci sú rovnakí
Nemusia spať v truhlách temných
Miesto zubov úsmev široký
Život kradnú z polí energetických
Na pozore sa majte
Pred dobrákmi srdečnými
So smútkom navštívia vaše parte
Zatiaľ čo si budú vyberať medzi pozostalými
Prastarí
K polnoci sa blížime
Des a hrôzy za sebou zanechávame
Monštrá z hĺbok podmorských
V strede vesmíru prebývajúcich
Snáď ste nestretli gentlemana s podivným úsmevom
Či čiernu kozu so stádom stohlavým
O rok zase začneme
Do hrôzy a desu sa vrhneme
Veles
Fear is ever-changing and evolving