- VENOVANÉ SPOLOČNOSTI LEVEL 9 SOFTWARE ZA HRU "RETURN TO EDEN" -

- Major Meier?

- Áno pane!

- Máte deň mimoriadneho voľna.

- Ďakujem pane. Avšak nerozumiem...

- Musíte si odpočinúť. Zajtra vás čaká náročná úloha - počítač vás vybral pre test systému TDD-II. Aha, pomyslel si Meier, takže to voľno mám na napísanie závetu a rozlúčenie sa s príbuznými.

- Prepáčte pane, ale systém TDD nie je ešte úplne otestovaný a ...

- Sakra neštvite ma! Experti vyhlásili, že je bezpečný. Takže hláste sa zajtra o takomto čase na ústredí.

- Ale...

- Je to rozkaz!

Pomenovanie TDD alebo Trans-Dimensional Drive bolo vlastne iba zbytočne komplikovaným názvom pre teleport. Jeho história siahla až do roku 1943, keď sa v Philadelphii pokúšala US NAVY vytvoriť neviditeľnú loď. Dopadlo to však trochu inak - pokusný torpédoborec USS ELDRIGE bol po začatí experimentu teleportovaný 610 km od Philadelphie do prístavu Norfolk a po niekoľkých minútach sa odtiaľ

opäť vrátil späť. Avšak vtedajšia technika nebola na takej úrovni, aby sa podarilo zabrániť tragickému osudu posádky a tak sa celý experiment ututlal. Ani systém TDD, napriek predsa len vyspelejšej technike, nebol bezchybný. Experti ešte stále úplne nevysvetlili princíp tranzdimenzionálneho prenosu a tak nečudo, že mnohé pokusné zvieratá či predmety boli prepravené úplne inam, ako bolo plánované. A niektoré tiež zmizli úplne. Nečudo teda, že major Meier bol nemilo prekvapený, keď sa mal stať prvým človekom testujúcim tento systém. Ak pravda nerátame námorníkov na ELDRIGE, ktorý však za svoju odvahu kruto zaplatili, alebo zošaleli, zhoreli či zmizli za veľmi zvláštnych okolností. Avšak o rozkaze sa nediskutuje...

- Dávajte si pozor na vysielačku. A keby vás to náhodou hodilo niekde inde a potrebovali by ste pomoc, nezabudnite - o experimente ani slovo!

Major Meier odovzdane vstúpil do kabíny systému TDD-II.

- Zlomte väz - bolo posledné, čo počul, kým sa za ním nezavreli pancierové dvere kabíny. Z ústredia ho teraz sledovali iba na dvoch monitoroch.

- TDD 1 volá TDD 2. Ste pripravený na príjem?

- Tu TDD 2. Všetko pripravené.

- Začiatok prenosu o 40 sekúnd. Systémy aktivizované.

Nezasvätenému by to asi pripomínalo štart rakety.

- Štart o 20 sekúnd. Kontrolný systém aktivizovaný. Všetko v poriadku. Test smerového vektoru. V poriadku. Chladiaci okruh aktivizovaný. Štart o 10 sekúnd.

9... 8... 7... Mnohým tiekol po chrbte studený pot. Predtým tam mali všelijakú háveď, ale teraz je tam človek! Ako toto dopadne...

- Tri...dva...jedna...ŠTART!

Všetci v riadiacom stredisku videli na monitoroch, ako postavu majora Meiera začína obklopovať zelenkavý svit. Zrazu sa jeho obrysy znejasnili, celý akoby spriesvitnel - a zmizol!

- Volám TDD 2. Štart úspešný. Potvrďte príjem.

- Tu TDD 2. Ste si istý?!

V riadiacom stredisku zavládlo napätie. Čo je to za hlúpu otázku?

- Samozrejme. Štart presne podľa plánu. Kabína je prázdna. Potvrďte príjem pokusnej osoby.

- Obávame sa chyby. Príjem zamietnutý.

- To nemyslíte vážne!

- Smrteľne. Pravdepodobne opäť chybný smerový vektor.

- Skúste navigačnú vysielačku.

- Je to zbytočné. Nemáme signál.

- Sakra, čo to znamená?

- Zmizol. Skrátka ho niet. Zmizol, akoby odletel na Mars...

Keď sa za Meierom uzavreli dvere systému, vzdychol a snáď tisíci raz skontroloval navigačnú vysielačku.

- Zaujímavé - pomyslel si - o pár sekúnd budem stovky míľ od ústredia. Po pristátí si asi budem musieť dať poriadneho frťana. Alebo radšej dvoch...

Tlmený hukot mu oznámil zapnutie generátorov silového poľa. Začala ho obklopovať zelenkavá hmla. Okolie sa akoby rozplývalo... Pocítil závrat. Podlaha, steny - všetko zmizlo, necítil nič, iba nekonečnú prázdnotu ponorenú v zelenej hmle. Celé to netrvalo viac ako zopár sekúnd, no zdalo sa mu, že prešla celá večnosť. Vtedy hmla začala rednúť, Meier zacítil pod nohami pôdu a začal rozlišovať obrysy okolia. Hneď mu bolo jasné, že niečo zlyhalo - toto totiž stanica TDD 2 určite nebola...

Keď sa hmla úplne rozplynula, Meier si začal obzerať okolie. Veru nie, TDD 2 to naozaj nebola. Stál v akejsi obrovskej záhrade. Kam až oko dovidelo, rozprestierali sa stromy úžasných farieb a vôní, z ktorých sa Meierovi až zakrútila hlava. Pred sebou zbadal nevysoký pahorok. Vyškriabal sa naň a obzeral sa po okolí. Záhradou, či čo to vlastne bolo, pretekala rieka s krištáľovočistou vodou. Neďaleko neho sa pásla črieda srniek. Potešilo ho to - začínal už totiž pochybovať, že je na Zemi. Tá krása, to všetko vyzeralo úplne nepozemsky. Alebo

lepšie povedané nadpozemsky. Cítil sa skrátka ako v... Pohľad mu padol na lúku, rozprestierajúcu sa naľavo od neho. Vyzerala ako nejaké centrum, stred tejto záhrady. V jej strede osamote rástli dva stromy. Ten bližší hneď spoznal. Bola to jabloň, obťažkaná krásnymi červenými plodmi. A okolo jej kmeňa bol omotaný veľký, dlhý had...