- VENOVANÉ SPOLOČNOSTI PSION SOFTWARE -

V to ráno (podľa palubného času) sa veliteľ Follin zobudil oveľa skôr a omnoho drastickejším spôsobom, ako očakával. Pokojne si odfukoval na lôžku, keď sa zrazu ozval silný jačavý zvuk sirény a poplašné svetlá sa šialene rozblikali.

Follin vyskočil z postele, pričom si vďaka nulovej gravitácii vyrobil ukážkovú hrču na čele a rýchlo doplachtil na veliteľský mostík.

Vrhol sa k palubnému počítaču a začal zisťovať dôvod jeho neradostného prebudenia. Išlo o úplnú maličkosť - rádioteleskop porovnával postavenie planét s údajmi počítača a keďže tu niečo nesúhlasilo, vyhodnotil to ako nežiadúcu zmenu kurzu a rozhodol sa zobudiť veliteľa. A to, čo nesúhlasilo, bol malý fliačik, ďaleko za obežnou dráhou Pluta.

Follin urobil zopár výpočtov, spektrálnu analýzu - a výsledok ho natoľko ohromil, že sa okamžite rozhodol volať Zem:

"Tu výskumná loď Vesta, HFNS48, na ceste k Tritónu. Hlásim objav neznámeho asteroidu v sektore PQ243. Pravdepodobný rovníkový priemer 4000 kilometrov. Prosím potvrďte príjem."

Nasledovala šifrovaná správa Ústrediu kozmických letov:

"Volá Vesta vo veci asteroidu v sektore PQ243. Podľa predbežných výpočtov asteroid pretne dňa 26. 3. 2125, t. j. o 25 mesiacov obežnú dráhu Zeme, pričom dôjde ku kolízii. Prosím preverte výpočty. Koniec správy."

Výraz "asteroid" nebol úplne na mieste, pretože priemer 4000 kilometrov je oveľa väčší, ako má napríklad Pluto, ba takmer dosahuje priemer Merkúra. Teda rozhodne nie nejaký kamienok, ale poriadna planéta. Alebo lepšie povedané planetoid. Rútiaci sa rýchlosťou takmer 100 km/s smerom k Zemi...

Ako prešli tie dva roky, sa dá len ťažko popísať. Dráha planetoidu bola už presne vypočítaná a bolo jasné, že nezasiahne Zem priamo. Bolo to ešte horšie - najskôr narazí do Mesiaca a potom sa obe tieto telesá zrazia so Zemou. Veľmi nádejne to nevyzeralo. Ľudia podliehali panike. Chceli ujsť pred katastrofou, no nebolo kam. Zmeniť dráhu takého giganta v takej rýchlosti bolo nemožné, Mars ešte stále nebol pripravený na kolonizáciu...

Planetoid už bolo vidieť voľným okom. Na oblohe sa zdal byť čoraz väčším. So skracovaním jeho vzdialenosti od Zeme sa začali zväčšovať problémy. Sebevraždy boli na dennom poriadku, ľudia prestali chodiť do práce, všade vládol nepopísteľný chaos a anarchia. Niektorí ľudia stále verili, že výpočty sú chybné, že planetoid nezasiahne Mesiac ani Zem, alebo že Mesiac náraz dostatočne stlmí a Zem bude postihnutá iba málo. Nádej umiera posledná...

26. marca 2125 boli ľudia svedkami úžasnej a zároveň desivej scény. Po týždňoch, čo na nočnej oblohe žiarili rovnako intenzívne už dve telesá - Mesiac a planetoid - sa tieto telesá zrazili. Ľudia s posvätnou hrôzou sledovali tento súboj titanov, bolo to najväčšie a najúchvatnejšie divadlo, aké kedy mali možnosť vidieť. Nebolo to však hocijaké divadlo. Bola to tragédia. Najväčšia tragédia v dejinách. Moria sa vzdúvali k oblohe a sopky otvárali svoje plamenné krky vplyvom príťažlivosti planetoidu, mestá sa rúcali ako domčeky z kariet - a potom prišlo k nárazu...

Na druhý deň, ktorý už nikdy nesvitol, bola planéta Zem minulosťou, na ktorú už nemal kto spomínať...

"To bola trefa!" - povedal a zodvihol tágo. "Ale pozerajte na toto" - dodal, zamieril a odpálil ďalšiu guľu. Treba uznať, v trojrozmernom biliarde bol preborník...