-VENOVANÉ SPOLOČNOSTI THREE-SIXTY SOFTWARE A L. G. BUCHHEIMOVI.-

Bol sivý, pochmúrny deň. Sivú oblohu, husto pokrytu čiernymi mrakmi, sem-tam preťal blesk, doprevádzaný príšerným rachotom hromu. Na hladine sa lenivo prevaľovali vlny a s rachotom sa rozbíjali na vlnolame námornej základne. Hladina v jej skrytom bazéne bola úplne kľudná, narušovala ju len mierne vyčnivajúca čierna veža nemeckej ponorky...

- Herr Fuhrer, vítam vás na palube U-92!

- Prosím. Nemôžete prejsť rovno k veci?

- Ako isto viete, naši elitní vedci nedávno podrobne rozobrali teóriu toho dezertéra Einsteina. Ide o teóriu unitárneho poľa. Podľa nej sa dá zostrojiť generátor, ktorý by vo svojom okolí umožňoval zakrivenie pristoru až o 10 stupňov. Našej spojke v USA sa podarilo - bohužial za cenu života - získar nesmierne cenné informácie, ktoré nám poslúžili ako základ k vytvoreniu takéhoto generátora. No a jeho prototyp je zabudovaný na tejto ponorke.

- Dobre, ale čo ten váš generátor dokáže, Admiral?

- Predstavte si neviditeľnú loď...

- Ale to je iba šialená fantázia!

- Šialená, to hej. Ale nie neuskutočniteľná!

- Čo tým chcete povedať?

- Táto ponorka to dokáže.

- Hm, ak hovoríte pravdu, tak je to úžasné!

- Áno, je to absolútna zbraň.

- Absolútna? To si nemyslím. Veď aj keby bola neviditeľná, každý radar ju zachytí!

- Prepáčte pane, ale mýlite sa. Ako som vravel, ide o čiastočné zakrivenie pristoru, nie len svetla. U-92 nezachytí ani oko, ani radar!

- Hm, to by bolo krásne. Flotila neviditeľných a radarom nezachytiteľných lodí! Víťazstvo by bolo naše!

- Krásne by to bolo, ale obávam sa, že nie uskutočniteľné...

- Ako to?! Stačí vydať rozkaz a...

- Ľutujem, pane. Naša Ríša trpí nedostatkom surovín, potrebných na zhotovenie ďaľších generátorov. A aj Kriegsmarine utrpela ťažké straty - napríklad toto je už iba jedna z našich posledných ponoriek, schopných diaľkových plavieb po otvorenom mori. A že sa situácia vylepší, je už málo pravdepodobné. Ruské vojská sa pomaly ale isto približujú k Berlínu a tak myslím, že by nebolo zlé myslieť aj na zadné vrátka. A k tomu sa U-92 výborne hodí!.

- Čo to hovoríte!? Nikdy, nikdy neprehráme! To má byť urážka? To si vyprosujem!

- Nie, nie urážka, ale ponuka.

- Čože?! Dám vás zastreliť za vlastizradu!!!

- Ale nie, nie... No ak by sa predsa vyskytli nejaké nepredvíné okolnosti, je lepšie sa načas vzdialiť, aby sme sa potom mohli vrátiť a napraviť prípadné omyly...

- Žiadne omyly! Nič také! Vyhráme!

- Samozrejme. Ospravedlňujem sa. Nechcete však predsa vidieť, ako to funguje?

- No... Je to bezpečné?

- Absolútne. Máme za sebou už osem skúšobných plavieb anikdy sa nič zlého nestalo

- Dobre, súhlasím.

Admiral sa otočil k palubnému zvukovodu a rozkázal:

- Všetci na svoje miesta! Pripraviť ponorku na vyplávanie! Pripraviť generátor - o 15 minút štart!

Vonku sa zatiaľ rozpútala skutočná krútňava. Zdvihol sa vietor a nebo už bolo celé v plameňoch bleskov. Jednotlivé údery hromu sa zmenila na jednoliate dunenie. Na vrcholcoch vĺn sa zjavili chuchvalce peny. A medzi týmito vlnami neohrozene plávala ponorka, akoby sa vysmievala búriacim sa živlom...

- Myslím, že vonku to vrie.

- Máte pravdu pane, ale táto ponorka preskákala už horšie veci. Ostatne, po zapojení generátora budeme chráneni úplne. Pripravte sa prosím, za chvíľu to začne...

...päť...štyri...tri...dva...jedna...štart. Loď sa mierne zachvela a ozvalo sa bzučanie generátora silového poľa. Ponorku obkkolesila zelenkavá žiara a jej obrysy sa začali rozplývať...

Ohnivú oblohu križovalo stále viac a viac bleskov, ktoré sa z rachotom vybíjali v čiernych mrakoch. Naraz jeden blesk zmenil svoju dráhu a zbehol k hladine. Obrovský elekrický výboj zasiahol vežu ponorky práve vtedy, keď z nej zostával už len matná, polopriesvitná silueta. Nastala prudká interakcia a ozval sa príšerný treskot, ktorý niekoľkonásobne prehlušil rachot búrky. Po jeho stíchnutí sa zdalo, že sa predsa len nič nestalo. Ale stalo sa. Oceľové teleso ponorky, ešte pred chvíľou brázdiacej oceán, bez stopy zmizlo...

- Toto si zodpoviete! Čo to má všetko znamenať! Vraveli ste, že je to úplne bezpečné!

- Prepáčte, ale za to, že nás zasiahol blesk, ja naozaj nemôžem. Ani za to, že nám zničil generátor. Alev veď sa nič vážnejšieho nestalo. Stroje a trup sú v poriadku - už som aj vydal rozkaz k návratu na základňu.

- Tak to je výborné! Zničíte generátor za niekoľko miliónov a tvrdíte, že sa nič nestalo!

- Opakujem, že to nebola moja vina. Ostatne, v doku ten generátor prezrieme. Možno sa bude tať ešte opra...

- Prepáčte admirál, že vás prerušujem, ale niečo sa mi tu nezdá! - vtrhol na mostík druhý dôstojník.

- Plávali sme v dosť silnej búrke, nie?

- Samozrjme, čo ste slepý?!

- A udrel do nás blesk, ktorý odpálil generátor?

- Áno, ale prečo sa tak sprosto pýtate?

- Tak ako je možné, že búrka zmizla, more je úplne kľudné a obloha je bez mrakov?

- Čože?! To je vylúčené!!! - zvolal zdesene admirál a vrhol sa k periskopu.

- Prisámbohu, je to pravda! Ale veď... A toto má zasa čo znamenať? Plávali sme na sever, breh bol na západe. teda akoje možné, že je teraz na východe? Nerozumiem tomu... Najbližšia zem je stovky míľ... Asi je niečo s kompasom. No nič, kurz 85 stupňov, plný vpred!

O dve hodiny neskôr ponorka už brázdila vody neďaľeko pobrežia. Admirál stále neodťahoval oči od okuláru periskopu.

- Ako je to len možné... toto predsa nie je breh... preboha! - zavyl a uprel vydesený pohľad na svojho vodcu. - To...to...nie...to nie je možné! Čo...čo...sa to stalo? Pozrite sa! - vykoktal zo seba a ukázal mu na periskop. Ten pristupil k nemu a pozrel do hľadáčiku. Zaostril si obraz.

- Čo to má znamenať? Tie stromy...

Otočil trochu periskopom. Obraz sa mierne posunul a už aj on zazrel to čudné zviera, ktorého dlhý krk sa vypínal vysoko nad hladinou.

- Panebože, veď do je....

- Brontosaurus - dopovedal admirál zdrtene.