Porucha
Táto poviedka je inšpirovaná Kafkovou knihou "Proces". Myslím si však, že nepatrí do kategórie "Fan Fiction" -- neodohráva sa totiž v Kafkovom svete, ani nevyužíva mená postáv či miest z jeho príbehov. Pokúsil som sa iba vytvoriť príbeh s podobnou atmosférou, vložiť doňho viac sci-fi prvkov a potiahnuť ho smerom k inému koncu.
DIAGNÓZA
R4314 bol na základe nejakých testov určený na pozorovanie, hoci si sám nespomínal, kedy bol naposledy na kontrole. Keď zaznel aktivačný signál a R4314 sa prebudil, uvidel v kabíne neznámeho klona. Bol mladý, štíhly a svalnatý, oblečený v zelenej vojenskej uniforme. Na opasku sa mu hompáľal dezintegrátor.
"Blaho klonu!" vyhŕkol R4134 a automaticky si priložil ukazovák pravej ruky k čelu, ako vyžadoval formálny pozdrav. Keďže bol rozospatý, udrel sa mierne do nosa, čo mu privodilo mrzutú náladu. Vojak gesto mlčky zopakoval, potom opäť zaujal postoj s rukami za chrbtom. Stál nehybne, akoby vonkoncom nechcel rušiť.
R4314 vstal z postele, poskladal perinu a siahol po pracovnej uniforme. Keď si zapol všetky gombíky na tmavomodrej košeli s viditeľne vyšitým klonovým číslom, a zastrčil si jej okraje do nohavíc, vykročil ku dverám. Zdalo sa mu, že ho vojak zastaví, no ten ustúpil a nechal ho vyjsť. Vyšiel na chodbu za ním a kráčal mu tesne za pätami.
R4314 sa otočil k vojakovi. "Prečo za mnou idete?" opýtal sa a prečítal si klonové číslo na jeho hrudi. V5470 si všimol jeho pohľad a zamračil sa, akoby mu pripomínal, že v prípade rozdielnych farieb sa nižším číslom nemožno oháňať. "Mám nariadené vás pozorovať," vyslovil po krátkom mlčaní.
"Chcete ísť za mnou do práce?" opýtal sa R4314, presvedčený, že ide o nejaké nedorozumenie. "Mám rannú smenu v recyklačke."
Vojak prikývol. "Mám nariadené vás pozorovať, kamkoľvek pôjdete. No na vašom mieste by som dnešnú smenu vynechal," dodal a zahľadel sa do prázdna, aby dal najavo, že mu na tom v skutočnosti vôbec nezáleží.
"Prečo práve mňa?" začudoval sa R4314. "Čo sa stalo?"
"Máte poruchu," vyslovil vojak s opovrhnutím v hlase i pohľade. "Testy ukázali, že čosi nemáte v poriadku. Pre blaho klonu by ste istú dobu nemali vykonávať nijakú zodpovednú činnosť, kým sa nerozhodne, čo s vami."
R4314 sa zarazil: "Môžete mi popísať, o aké testy a akú poruchu ide?"
"To sotva," povedal vojak. "Nie som mechanik a ani ma to nezaujíma. Ja vás len budem pozorovať do vašej smrti. Možno to niekoľko dní potrvá. Do tej doby sa správajte zodpovedne a snažte sa nespôsobiť spoločnosti priveľké škody."
"Čo mám teda robiť?" opýtal sa preľaknutý R4314.
"Mne je to jedno," odvetil vojak. "Mojou úlohou je pozorovať vás a plniť svoje rozkazy. Kým nebude nariadené inak, môžete robiť, čo chcete. No vo vlastnom záujme by ste mali radšej zostať vo svojej kabíne. Nebudem vám však radiť."
"V tom prípade poďme za mechanikmi," povedal R4314 a odbočil k výťahom. Vojak pokrútil hlavou a mlčky ho nasledoval.
ANALÝZA
R4314 vstúpil do diagnostického centra. V5470 vošiel za ním, za bránou sa zastavil, zložil si ruky za chrbtom a čakal. Jeden z mechanikov v oranžovej uniforme si ich všimol a prihovoril sa: "Blaho klonu! V akej záležitosti prichádzate?"
"Bol som informovaný, že mám poruchu," povedal R4314 a uvedomil si, ako nevhodne to znie. "Rád by som sa o tom dozvedel čosi viac."
Mechanik sa naňho prekvapene zahľadel. "Domnievam sa, že predpisy sú v tejto záležitosti jednoznačné," vyslovil dôrazne a pomaly, akoby sa obával o schopnosť R4314 porozumieť hovorenému slovu. "Klon, u ktorého sa diagnostikovala porucha, sa musí zdržať ľubovoľnej činnosti, ktorej vykonávaním by mohol poškodiť záujmy spoločnosti. Najlepšie je teda zbytočne neriskovať a vyčkať na príslušné opatrenia. Netreba sa unáhliť," dodal.
"Nerozumiete mi," ohradil sa R4314. "V čom spočíva tá údajná porucha?"
"Nemôžete predpokladať, že vás zasvätím do detailov práce mechanikov," povedal mechanik. "Napokon, ja som vašu diagnózu nestanovil. Bolo by však veľmi nerozumné spochybňovať závery diagnostického centra. Konkrétne príznaky dokážete azda najlepšie posúdiť vy sám. Ak nie, zrejme je narušená i vaša schopnosť sebauvedomovania. V každom prípade vyčkajte na konečné rozhodnutie. Neuvážené konanie môže mať nenapraviteľné dôsledky," povedal a ukázal hlavou na vojaka.
"A čo mám teda robiť?" opýtal sa R4314. "Je nejaký spôsob, ktorý by mi mohol pomôcť?"
"Pochybujem o tom," odvetil mechanik. Chcel sa otočiť a odísť, no dodal: "Ak máte nejaké nejasnosti ohľadom vášho ďalšieho zaradenia, azda by bolo najmúdrejšie obrátiť sa na dozorcov. Napokon je to ich práca." Vrátil sa ku skúmavkám a dal tým najavo, že rozhovor skončil.
AUDIENCIA
Po niekoľkých dňoch rastúceho nepokoja prišla R4314 správa, že sa môže dostaviť k dozorcovi. V5470 ho odprevadil na jedno z najvyšších poschodí, kde bola podlaha pokrytá kobercami a stany zdobené vkusnými mozaikami. R4314 zaklepal na dvere a potom vstúpil dnu. Vojak zostal stáť na chodbe. Svoj nesúhlas s audienciou niekoľkokrát vyjadril už predtým a nemienil s ňou mať spoločné viac, než vyžadovali jeho služobné povinnosti.
Za veľkým stolom sedel dozorca. Bol to starší klon s prívetivým úsmevom na tvári. Vo vlasoch sa mu črtali šediny. Vôbec nevyzeral tak, ako si R4314 predstavoval dozorcu. Nemal síce v tejto veci konkrétne predstavy, no očakával akúsi strohú odmeranosť. Úsmev dozorcu však spôsobil, že aj žltá uniforma vyvolávala príjemné pocity, ako žiarivka v kabíne. R4314 pocítil úľavu a chuť vyrozprávať sa. Po chvíľke si uvedomil, že toho nemá čo povedať a už sa len opakuje. Zmĺkol a čakal na odpoveď.
"Celkom vás chápem," povedal dozorca a prívetivo sa usmial. "Došlo u vás k poruche, ktorá sa vyskytuje len raz za čas a je natoľko záhadná, že o nej prakticky nič nevieme. Dúfali sme dokonca, že nám o jej pôsobení niečo prezradíte vy, napokon je to vaša porucha. Viem, nie ste mechanik," predišiel jeho námietke, "no čosi u seba nepochybne badáte. Vzchopte sa a uvedomte si, že slúžite spoločnosti. Pre blaho klonu! Vaša smrť bude pre nás zdrojom poučenia a dostanete sa do učebníc, aj keď iba tých špecializovaných, ktoré málokto číta."
"Tak ma V5470 naozaj zabije?" opýtal sa R4314 a cítil sa podivne, keď si uvedomil, že už sa s tom myšlienkou takmer zmieril. "Môžem aspoň vedieť kedy?"
Dozorca sa naňho prekvapene zahľadel a naklonil sa ponad stôl. Potom prevrátil oči a pokýval hlavou. "Máte skutočne zvláštne zmýšľanie, R4314. Je to jeden z dôsledkov poruchy, alebo ste taký boli aj predtým? V5470 vám prirodzene vlások na hlave neskriví, dokiaľ sa budete správať v súlade so zákonom, čo napokon platí pre každého klona."
"Prečo potom stále hovorí o smrti?" opýtal sa zmätený R4314.
"Pôsobí naňho vaša prítomnosť," povedal dozorca. "Smrť je najčastejší dôsledok poruchy toho typu, aký sa prejavil u vás. Má za úlohu sledovať vás a v prípade akejkoľvek výnimočnej udalosti podať hlásenie, aby zabránil prípadnému ohrozeniu iných klonov. Kedy zomriete, záleží iba na vás. Isteže si želá, aby to bolo čo najskôr, nech sa zbaví tejto nepríjemnej úlohy, čo je v jeho situácii, myslím, celkom pochopiteľné. Mne ste sympatický a rád by som vám zaželal, aby to bolo čo najneskôr, no nechcem, aby ste zbytočne trpeli. Rád vám splním jedno želanie, prirodzene, pokiaľ bude rozumné. Želajte si niečo."
R4314 sa zamyslel. "Je mnoho miest, kde som ešte nikdy nebol. Pamätám si akurát cestu do práce a naspäť, a pár zaujímavých miest v okolí. Rád by som sa prešiel a pozrel, čo sa dá, kým je ešte čas."
EXKURZIA
"Máte povolený voľný pohyb," povedal D51 prívetivo. "Kam chcete ísť?"
R4314 sa bezradne obzeral. "Neviem," priznal. "Mohli by sme sa len tak prechádzať, bez konkrétneho cieľa, jednoducho po najbližšiu križovatku a nejakým smerom opäť ďalej?"
"Máte zvláštne želanie," poznamenal dozorca, "hoci v podstate niet dôvodu, prečo vám nevyhovieť."
Asi hodinu kráčali po dlhých chodbách. R4314 hnaný nejasným vnútorným pudením vyberal cesty, ktoré ho viedli preč zo známo vyzerajúcich oblastí. Hoci už netušil, kde sa nachádza, vyberal stále menšie a menej frekventované cestičky, až sa sám čudoval, aké osamelé miesta existujú. Pripadalo mu zvláštne pohybovať sa po cestách, ktoré dosiaľ nikdy nepoznal, navyše v prítomnosti dozorcu, ktorého uniforma umožnila prístup i na neočakávané miesta. Chvíľami mal pocit, že môže kráčať večne, inokedy sa ho zmocnilo tušenie, že sa blíži akémusi záhadnému cieľu. Nakoniec zastal v neosvetlenej uličke pred kovovými dverami.
"Čo sa tu ukrýva?" opýtal sa dozorcu, pričom sa zahanbil za formuláciu vety, naznačujúcu, že túži uvidieť čosi, čo má byť ukryté pred jeho pohľadom. Dozorca pootvoril dvere a vošiel dnu, no naznačil mu, aby ho nenasledoval. Za dverami zažal svetlá. Miestnosť bola plná podivných vozidiel nepraktických tvarov. V učebniciach techniky ich nazývali rakety. Dozorca mávol rukou nad toľkými bezcennými vrakmi.
"Naši predkovia na nich lietali do vesmíru. Chceli objaviť legendárne vesmírne telesá, zvané planéty. Kedysi dávno vraj čosi také existovalo. Staré dokumenty tvrdia, že sa pohybujeme vo vesmíre, ktorý tvoria zhluky telies oddelené oceánmi prázdnoty. No v našej histórii sa nikdy nič také nenašlo. Boli to iba mýty našich dávnych predkov," uzavrel tichým hlasom a zhasol svetlá. Miestnosť sa ponorila do tmy.
"A čo je teda vonku vo vesmíre?" opýtal sa R4314 a srdce sa mu rozbúšilo.
"Smrť," odvetil dozorca a starostlivo sa naňho zadíval. "To je azda to, čo tak zúfalo hľadáte?"
Keď R4314 neodpovedal, dozorca mu naznačil, že prechádzka skončila. "Je to vážne zlé, horšie, než som predpokladal," povedal. "Rozhodne vám pridelím u mechanikov zvýšenú prioritu. Vaša porucha je vážna a deštruktívna."
EXTRAPOLÁCIA
Dvaja mechanici v oranžových uniformách ich voviedli do sály. R4314 videl desiatky prístrojov a rad lôžok pri stene. Na väčšine ležali pacienti a na hlavách mali pripevnené elektródy- Na obrazovkách nad ich hlavami sa striedali rýchle pohyby farebných škvŕn s krátkymi zábermi postáv, strojov a predmetov.
"Toto je evokačné centrum," povedal D51. "Každý pacient je napojený na prístroj, ktorý elektromagnetickým pôsobením inhibuje nevedomé bariéry a zároveň aktivuje imagináciu. Pacienti sa ocitajú v snoch, ktoré sú mnohokrát intenzívnejšie než zvyčajne a dostávajú sa v nich do svojich najhlbších vrstiev. Niekedy to, prirodzene, spôsobí kolaps a smrť, napriek starostlivému dozoru. Keďže sa týmto obetiam sa nemožno vyhnúť, metóda sa používa len pri najvážnejších poruchách."
Kývol rukou. Mechanici chytili R4314 a viedli ho k prázdnemu lôžku. R4314 sa chcel vzpierať, no nakoniec rezignoval s predstavou, že ak je celkom zdravý, prístroje by mu nemali ublížiť. Keď ho mechanici priviazali k lôžku, priložili mu na hlavu čiapočku z ľahkého drôtu, na niektorých miestach mu rozhrnuli vlasy, natreli pokožku akousi chladivou tekutinou a priložili elektródy.
"Teraz zaspíte," povedal dozorca. R4314 chcel namietať, no oči sa mu sami zavreli a dostavil sa zvláštny pocit, akoby sa nekonečnou rýchlosťou krútil okolo vlastnej osi. Myšlienky sa pretrhli v polovici a nastala prázdnota.
Keď sa vedomie vrátilo, stál na lôžku, oslobodený a zbavený elektród. Všetci v hale stáli a hľadeli priamo na neho. Pozrel nahor a uvidel, že naňho smerujú aj všetky žiariče na strope. Pod ich intenzívnym svetlom sklonil hlavu a uvidel, že klony sa zhromažďujú okolo jeho postele.
"Prestaňte! Choďte preč!" vykríkol a vystrel ruky v obrannom geste. Stovky očí naňho hľadeli, stovky úst sa naraz otvorili a prehovorili, čím vznikol neznesiteľný hluk. Zdvihol hlavu a uvidel, že strop v miestnosti poklesol a je tesne nad jeho hlavou. Ktosi ho schmatol za spodok nohavíc.
"Dajte mi pokoj!" vykríkol a zahnal sa okolo seba. Musel skloniť hlavu a strop mu drvil plecia. Ktosi sa mu pritisol na chrbát. Vystreté ruky mu trhali košeľu. Tlak na plecia ho donútil kľaknúť. Úder do nosa spôsobil, že si prikryl tvár dlaňami. Pritisol si hlavu na kolená. Cítil dotieravé prsty na každom kúsku tela, pchali sa mu do vlasov, do uší. Obrovský tlak mu nedovoľoval dýchať. Ktosi mu upchal nos. Mykol sa z celej sily a začal revať...
"Len pokojne," povedal D51. "Je po všetkom."
R4314 stále ležal na lôžku. Mechanici mu zložili elektródy z hlavy a uvoľnili popruhy. Vstal a triasol sa. Náhle sa rozbehol preč.
"Kam idete?" kričal za ním dozorca. "Práve sme objasnili vašu poruchu." No R4314 nedokázal zastať. Prebehol chodbou k výťahu, skočil dnu a stlačil naslepo nejaké tlačidlo. Dvere sa zavreli a nastalo ticho.
Kráčal po úzkych uličkách vedený inštinktom rovnako ako predtým, až narazil na kovové dvere. Neboli zamknuté, pravdepodobne na to dozorca včera zabudol. Zamieril priamo k raketám. Nikdy v takom niečo neletel, ale spoliehal sa na štandardizované ovládanie. Vliezol do jednej z menších rakiet stojacich blízko vchodu. Naštartoval. Svetlá potemneli a na dlážke sa zjavil farebný pruh. Zaradil rýchlosť a sledoval trasu. Na jej konci stála kovová stena, no keď sa priblížil, začala sa odklápať nahor. Za ňou bola prázdnota. Nekonečná tma posiata tisícami nehybných bielych bodov. Raketa prešla obdĺžnikovým otvorom, žalúdok sa mu zachvel, keď sa ocitol v tej prázdnote. Bol preč.
Nič nevidel, preto ponechal riadenie na autopilota. Očividne mal už zadaný nejaký cieľ. Odkiaľsi z prázdnoty sa vynorila tmavá guľa. Rástla do obrovských rozmerov, zdalo sa, že sa tiahne do nekonečna. Bola posiata skalami. Raketa pristála.
R4314 otvoril dvere a vystúpil. Stál vedľa veľkého skalného útvaru. Opatrne ho obišiel, aby zistil, čo je na opačnej strane. Keď uvidel dve postavy, zastal.
Napriek neznámej situácii mal paradoxný pocit, akoby sa ocitol uprostred nejakého dôverne známeho obrazu. Pojmy, o ktorých pravom význame mal len tie najzmätenejšie predstavy, mu sami prichádzali na rozum. Hoci na ne poriadne nedovidel, vedel, že tá väčšia, hranatá postava, z ktorej vyžaruje sila, a ktorá v ňom budí pocit dôvery a bezpečia, je muž. Menšia postava oblých tvarov, nevýslovne krásna, vyžarujúca lásku a porozumenie, bola žena. Stáli tvárami k sebe. R4314 sa opatrne pohol. Zdvihol ruku a zamával im. Nevšímali si ho. Zavolal na nich.
V tej chvíli si obe postavy uvedomili jeho prítomnosť. Vykríkli a rozbehli sa preč. Po pár krokoch sa stratili medzi skalami. R4314 bežal za nimi a volal, aby zastali. Kamene mu kĺzali pod nohami, dochádzal mu dych. Keď nevládal, padol na zem a naťahoval ruky do prázdna vydávajúc neartikulované zvuky...
Ktosi mu pridržal ruky pri tele. Vydesene sa obzeral. Ležal priviazaný na lôžku a mechanici mu opatrne odopínali z hlavy elektródy. D51 stál pri lôžku a tváril sa ustarostene: "Upokojte sa, R4314. Bol to len sen. Experiment skončil."
REHABILITÁCIA
"Bol to len sen," zopakoval D51. "Vízia vytvorená na základe zmätených signálov vášho mozgu. Akási porucha, atavizmus. Čosi podobné sa zrejme vo vyššej miere vyskytovalo u našich dávnych predkov a viedlo ich k vytvoreniu pozoruhodných mýtov o vzniku ľudstva."
"Tie bytosti, ktoré som videl vo sne..." pokúšal sa R4314 privolať spomienku. "Kto to bol? Čo to malo znamenať?"
"Staré povesti tvrdia, že kedysi boli ľudia rozdelení na dve polovice, nazývali sa muži a ženy a pripisovali sa im rozdielne telesné a duševné vlastnosti. Keďže ich popis sa nezachoval, mohli sa podobať predstavám z vášho snu. Tieto polovice sa údajne museli navzájom hľadať, aby vytvorili úplného človeka. My sme dnes dokonalí, keďže sme získali schopnosti oboch pohlaví," vysvetlil dozorca.
"Alebo sme oboje stratili," zamyslel sa R413, hoci si uvedomoval, že sa pesimistické reči ohľadom súčasnej spoločnosti nestretnú s priaznivým ohlasom.
"Každopádne je to len stará, ničím nepodložená legenda," prerušil ho dozorca. "Je dobre, že sa zistilo, čo vás trápi. Prízraky z minulosti, šialenstvo predkov. Čoskoro nasadíme účinnú terapiu. Medzičasom sa môžete vrátiť ku svojej bežnej práci." Podal mu krabičku tabletiek a počkal, kým R4314 pred jeho očami jednu prehltne. "Uľaví sa vám, uvidíte."
KATARZIA
R4314 kráčal chodbou k recyklačnému centru. V5470 ho nasledoval, ale už nebol natoľko strohý ako predtým. "Teraz už je to viac-menej formalita," vysvetľoval. "Nepochybujem, že moje rozkazy budú čoskoro odvolané. Vy sa, pre blaho klonu, opäť stanete plnohodnotným členom spoločnosti. Je to veľký úspech, ak zvážite úsilie, ktoré pre vás bolo vynaložené. Starostlivosť, ktorú naša spoločnosť poskytuje každému klonu, je obdivuhodná..."
R4314 hľadel prázdnymi očami dopredu a v hlave mu hučali vojakove slová. Opatrne zostúpil na prvý schod točitého schodiska. Pridŕžal sa zábradlia. Posunul druhú nohu na druhý schod. Potom opäť prvú na tretí schod. Pomalými krokmi sa to dalo zvládnuť.
"Je takmer neuveriteľné, s akou pozoruhodnou presnosťou dokáže nás systém rozpoznať a naplniť základné potreby klonov," rozplýval sa vojak. "Tento jednotný prístup umožňuje dôkladne poznať a pochopiť každého jedinca a zabezpečiť mu ideálne podmienky..." Jeho hlas na chvíľu zanikol, keď sa oproti nim začala predierať skupina klonov zabraných do hlučného rozhovoru. Nedisciplinovane zaberali celú šírku schodišťa, rozdelili ich a pritisli k zábradliu.
R4314 zastal a zahľadel sa do prázdna. Nespomínal si na nič zo včerajšieho sna a nemátali ho nijaké predstavy. Namiesto nich mal v hlave prázdnotu. Opäť ho ktosi postrčil, na okamih sa k nemu pritisol a potom zmizol v dave. Ten dotyk mal v sebe čosi príjemné, no sotva si to uvedomil, zaliala ho vlna iracionálneho odporu. Pritisol sa čo najtesnejšie k zábradliu, otočil sa chrbtom k ostatným klonom a odvrátil od nich zrak. Uvedomil si, že hľadí na svoje ruky, na kŕčovito zaťaté prsty, predlaktia a ramená prikryté modrou látkou košele. Sklopil zrak a uvidel svoju hruď, brucho a nohy, strácajúce sa dole v tieni. Náhle si uvedomil, že chce byť niekde preč. Prstami sa zachytil o zábradlie, vyšvihol sa, predklonil, prevážil sa cez okraj, pustil sa, odrazil sa nohami a letel. Preletel šachtou až ku generátoru, kde si rozbil hlavu o železný kryt a rotujúce ramená vzápätí roztrhali jeho telo.
Vojak sa mierne naklonil cez zábradlie a sledoval dianie v hĺbke pod sebou. Mechanické súčasti boli postriekané krvou, na ozubených kolesách viali zdrapy tmavomodrej uniformy. Keď si pozrel všetky detaily, ktoré mu pripadali dôležité, vytiahol z vrecka zápisník a zostavil prehľadné hlásenie.
Viliam Búr
Diskusia
Maťo (Anonym)
"Porucha" mala pre mňa dva body, ktoré mi vytŕčali zo štýlu a obsahu. Prvá vec, za ktorú autora chválim, je tá pasáž, kedy sa R4314 nachádza v diagnosticko-liečebnom ústave s pripojenými eletródami a sníva. Neviem, ale jeho preludy, rýchlosť meniaceho sa obrazu a tak podobne, som si vedel veľmi dobre predstaviť.
Druhá vec je dvojrozmernosť R4314. Ja to aspoň tak volám, keď sa neviem celkom dobre stotožniť s hlavnou postavou. Dvojrozmernosť preto, lebo id začiatku deja vieme, kam postava kráča, prečo tam kráča a ako skončí. Dobrá postava je taká, kedy počas deja pochopíme, prečo robí to, čo robí a vieme s ňou cítiť. Skrátka, R4314 mi na konci nebolo ľúto.
Ďalej, za veľmi sympatickú postavu by som označil vojaka. Neviem prečo, ale trocha mi pripomenul toho zbraňového magora zo SF seriálu Firefly... Každopádne, všeho všudy, poviedka sa mi páčila (teda ma nútila si ju dočítať do konca), obsahovala silnejšie (ako som už spomínal) a slabšie (smrť hrdinu a jeho let raketou) pasáže a spomenul som si pri nej miesto Kafku na Asimova... U mňa to máš za sedem.
29.03.2006
"Porucha" mala pre mňa dva body, ktoré mi vytŕčali zo štýlu a obsahu. Prvá vec, za ktorú autora chválim, je tá pasáž, kedy sa R4314 nachádza v diagnosticko-liečebnom ústave s pripojenými eletródami a sníva. Neviem, ale jeho preludy, rýchlosť meniaceho sa obrazu a tak podobne, som si vedel veľmi dobre predstaviť.
Druhá vec je dvojrozmernosť R4314. Ja to aspoň tak volám, keď sa neviem celkom dobre stotožniť s hlavnou postavou. Dvojrozmernosť preto, lebo id začiatku deja vieme, kam postava kráča, prečo tam kráča a ako skončí. Dobrá postava je taká, kedy počas deja pochopíme, prečo robí to, čo robí a vieme s ňou cítiť. Skrátka, R4314 mi na konci nebolo ľúto.
Ďalej, za veľmi sympatickú postavu by som označil vojaka. Neviem prečo, ale trocha mi pripomenul toho zbraňového magora zo SF seriálu Firefly... Každopádne, všeho všudy, poviedka sa mi páčila (teda ma nútila si ju dočítať do konca), obsahovala silnejšie (ako som už spomínal) a slabšie (smrť hrdinu a jeho let raketou) pasáže a spomenul som si pri nej miesto Kafku na Asimova... U mňa to máš za sedem.
29.03.2006
Nicki
Kafkov Proces poznam, ale okrem pdoobnej myslienky je to aj tak nieco ine, nove mozno...
celkovo mozem povedat, ze sa mi poviedka pacila
jediny problem vidim v tom, ze mi nebolo luto jeho smrti.. ale to je asi dost vazny problem... inak pekne
01.04.2006
Kafkov Proces poznam, ale okrem pdoobnej myslienky je to aj tak nieco ine, nove mozno...
celkovo mozem povedat, ze sa mi poviedka pacila
jediny problem vidim v tom, ze mi nebolo luto jeho smrti.. ale to je asi dost vazny problem... inak pekne
01.04.2006
SARS
Bohuzial Kafku som necital, ale pripomenulo my to Asimova. Staci za "klon" dat "robot" a vznikne priemerna Asimovova poviedka, ale on bol velikan, tak ked poviem, ze je to ako jeho priemerna poviedka myslim to ako kompliment. Klobuk dole.
02.04.2006
Bohuzial Kafku som necital, ale pripomenulo my to Asimova. Staci za "klon" dat "robot" a vznikne priemerna Asimovova poviedka, ale on bol velikan, tak ked poviem, ze je to ako jeho priemerna poviedka myslim to ako kompliment. Klobuk dole.
02.04.2006
žjuvka (Anonym)
Zmiesane pocity. Autor vyjadruje bezne veci ako odchylku. Desive.
06.04.2006
Zmiesane pocity. Autor vyjadruje bezne veci ako odchylku. Desive.
06.04.2006
žjuvka (Anonym)
Ved prave. A to ze treba stale vymyslat nieco ultranove, no a ked to nejde tak si bezuzdne zufat. Toto je cisty priklad toho, ze to nie je jedina cesta k vyssiemu stylu. Dufam, ze to neznelo prilis strannicky.
07.04.2006
Ved prave. A to ze treba stale vymyslat nieco ultranove, no a ked to nejde tak si bezuzdne zufat. Toto je cisty priklad toho, ze to nie je jedina cesta k vyssiemu stylu. Dufam, ze to neznelo prilis strannicky.
07.04.2006
SARS
To máš pravdu, ale mam taký pocit, že to kvalitné je len opakovanie starších klasikov (česť výnimkám :).
07.04.2006
To máš pravdu, ale mam taký pocit, že to kvalitné je len opakovanie starších klasikov (česť výnimkám :).
07.04.2006
Nicki (Anonym)
prepacte, ze tento psipevok nesuvisi s poviedkou, ale chcela by som sa žjuvky opytat, ci nieco napisal/a ak ano, ci sa to da niekde najst:)))
07.04.2006
prepacte, ze tento psipevok nesuvisi s poviedkou, ale chcela by som sa žjuvky opytat, ci nieco napisal/a ak ano, ci sa to da niekde najst:)))
07.04.2006
žjuvka (Anonym)
Nicki ty vies fakt potesit. A to doslovne aj v uvodzovkach. Problem je v tom, ze žjuvka je strasny alibista a na tejto stranke este nic nepublikoval. Lidi prosim (toto je generalny a dost akutny apel na vseobecne svedomie), nechcite odo mna zatial poviedku, dajte mi cas a nechajte ma aj nadalej prispievat komentarmi. Este nemozem, fakt nemozem. Asi to znelo dost chorobne, cosi ako predzachvatovy vykrik, ale posnazim sa nieco niekedy nejako uverejnit. Inak diki Nicki, tvoja tvorba je viac ako dobra, snaz sa dalej a drz palce zakomplexovanym chudakom ako som ja....
10.04.2006
Nicki ty vies fakt potesit. A to doslovne aj v uvodzovkach. Problem je v tom, ze žjuvka je strasny alibista a na tejto stranke este nic nepublikoval. Lidi prosim (toto je generalny a dost akutny apel na vseobecne svedomie), nechcite odo mna zatial poviedku, dajte mi cas a nechajte ma aj nadalej prispievat komentarmi. Este nemozem, fakt nemozem. Asi to znelo dost chorobne, cosi ako predzachvatovy vykrik, ale posnazim sa nieco niekedy nejako uverejnit. Inak diki Nicki, tvoja tvorba je viac ako dobra, snaz sa dalej a drz palce zakomplexovanym chudakom ako som ja....
10.04.2006
kanys (Anonym)
Zjuvka, radsej si precitame nieco schopne a rozmyslene ako prvoplanovu blbost. Takze drzim palce, a ked sa budes na to citit... upload away. Uz sa tesim :)
11.04.2006
Zjuvka, radsej si precitame nieco schopne a rozmyslene ako prvoplanovu blbost. Takze drzim palce, a ked sa budes na to citit... upload away. Uz sa tesim :)
11.04.2006
žjuvka (Anonym)
Ked to hovoris ty kanys....
11.04.2006
Ked to hovoris ty kanys....
11.04.2006
SARS
žjuvka: Lepšie vyzrieť ako si uťať prst (ale z toho by nebola taká dobrá historka). Ja tiež čakám kým vyzrejem ;).
11.04.2006
žjuvka: Lepšie vyzrieť ako si uťať prst (ale z toho by nebola taká dobrá historka). Ja tiež čakám kým vyzrejem ;).
11.04.2006
Viliam Búr (Anonym)
Ďakujem za všetky reakcie! Poviedka bola taký experiment -- chcel som si overiť, či som pochopil Kafku (asi nie), či dokážem napísať niečo kafkovské (asi trochu áno), a celé som to posunul do sci-fi roviny, bo tá mi je srdcu blízka. Inak, mne pripadajú dvojrozmerní aj všetci Kafkovi hrdinovia, no nechcem sa vyhovárať. Vojak V5470 je samozrejme sympatický preto, lebo je to vzorný klon, ktorý nemá žiadnu poruchu! ;-)
17.04.2006
Ďakujem za všetky reakcie! Poviedka bola taký experiment -- chcel som si overiť, či som pochopil Kafku (asi nie), či dokážem napísať niečo kafkovské (asi trochu áno), a celé som to posunul do sci-fi roviny, bo tá mi je srdcu blízka. Inak, mne pripadajú dvojrozmerní aj všetci Kafkovi hrdinovia, no nechcem sa vyhovárať. Vojak V5470 je samozrejme sympatický preto, lebo je to vzorný klon, ktorý nemá žiadnu poruchu! ;-)
17.04.2006
žjuvka (Anonym)
To my tu spoločne zúčastnení ti ďakujeme. Čo odporúčať autorovi ako si ty.... len experimentuj ďalej, viaceré úbohé nápadovchtivé dušičky čakajú na poryvy tvojej tvorivosti. K tomu Kafkovi nech sa prosím vyjadrí zasvätenejší maník, na to sa akosi necítim....
18.04.2006
To my tu spoločne zúčastnení ti ďakujeme. Čo odporúčať autorovi ako si ty.... len experimentuj ďalej, viaceré úbohé nápadovchtivé dušičky čakajú na poryvy tvojej tvorivosti. K tomu Kafkovi nech sa prosím vyjadrí zasvätenejší maník, na to sa akosi necítim....
18.04.2006