Chatim zoskočila z čierneho koňa, dopadla na nohz lahko ako mačka a pohladkala ho. Z hlavy jej spadla kapucňa a silny vietor jej vyhadzoval uz i tak strapate havranie vlasy k oblohe. Zodvihla oči k mohutnym šedým hradbam a masívnej bráne mesta. "Sme v ciely" povedala so zachvenim v hlase akoby sa ani neradovala z toho ze cieľ dosiahli. Ejron urobil nasledovne a namiesto sedenia na chrpte koňa, stál na rovnych nohách. Gotima si neveriacky prezerala celu panoramu a po chvíly vzdychla:"To si vystaval sam?Okrem kradnutia duší je stavanie miest jeho najoblubenejsia zábavka?" privrela svoje anjelsky krasne modre oči. Lord si blizsie prezrel branu a po chvily od nej odstúpil. "Ze zatarasená zvnútra.....ale je z dreva takze ju mozno spalit" povedal pokojne ako to bolo u ňho zvykom. Chatim gestom naznačila abz Gotima, Ejron a zvedava Rašma ustúpili. Lord Jeron položil obe dlayne na drevené dvere tak aby sa len bruskami prstov dotýkal dreva. Sprvoti to vyzeralo ze sa nič nedeje ale ya malu chviľu sa z malych prasklín v dreve začal valiť dym. Brána začala horiet z vnútra. Splymersky stražca ostúplil a obrovské plamene ktoré zozierali drevo z vnútra sa dostávali na povrch, až napokon oblizovali celú bránu. Potom už len trebalo vyčkať kým brána zhorí do tla. Keď sa tak stalo cudzinci vstúpili dnu. Za Jeronom kráčala Gotima, zlahka sa k nemu počas chodze priklonila a šepla" Tá brána, ver mi, nebol jediná v ktorej si zapálil požiar" a dráždivo zošpúlila svoje hebké plné pery. Jeron akoby trosšku hamblivo sklonil zrak a pokračoval ďalej. Chatim sa nenápadne uškrnula a kráčala za svojimi druhmi. Mesto nebolo velké no nebolo ani tak male aby v ňom bolo tak prázdno ako teraz. Skupinka stála na kamennom námestíčku s jednoduchou fontánou v ktorej bolo popadané lístie. Zívalo prázdnotou a i padajúci list posobil v tomto tichu znepokojujúci hluk. Chatim sa ynepokojene pozerala okolo seba. Jej ľadovomodré nezvyčajné oči sledovali takmer všetko čo sa pohlo ale aj to čo sa nikdz nepohne. Jeron si zložil z hlavy kapucňu, zložil z chrbta luk a bol pripravený ho napnúť. Vietor ktorý sa na námestíčku krútil mu vháňal jemné ryšavé vlasy do bordovohnedých smutných očí. Vietor bol dosť silný aj na to aby mu jeho dredy samovoľne vynášali vo vzduchu. Rašma sa nebadane dostala medzi dvoch tychto strážcov a Ejrona lebo sa tak cítila v bezpečí. Nebola to bojovníčka, bola predsa zlodejkou, bojovať sa neučila, hoci by sa jej to v tejto situacii hodilo. Kebz bolo treba niečo ukradnúť abz nik nezistil že bol okradnutý hlásila by sa prvá, ale takto. S naširoko otvorenými farebne rozdielnymi očami sledovala ako sa situácia vyvynie. Ejron sledoval okolie spolu s nimi.....so svojou adoptívnou matkou a učiteľkou Chatim a Splymerským strážcom Jeronom, a snažil sa spozorovať možného nepriateľa skor ako spozoruje on jeho, ako ho knažná Chatim Ajwla učila. Gotima postávala obdaleč a nervózne si zmolila dlane od zimy. Ako jediná absolútne odmietala možnosť žeby jej niečo hrozilo. V Meste bolo tak ticho, že z toho boleli uši. Za celý ten čas čo tam stáli nezačuli ani jedného vtáka nad hlavou a ani pišťanie potkana. Nič len ticho a očakávanie čo sa može stať. "Teraz mi povedzte pravdu......naozaj si myslíte že tu je? .....a vlastne že Vobec je?" zodvihla Gotima zacudovane obočie a odfúkla si zlaté vlny z čela. "je to smiešne je to legenda ktorou sa strašia deti" pokrčila plecia. " Som Chatim Ajwla knažná Seimerskeho chrámu.....chcem s tebou hovoriť!!" zvolala Chatim no jej hlas akoby pohltili prazdne ulice. "Viem že si tu! Cítiť ta vo vzduchu!" zvolala nástojčivejšie. "Kailen ukáž sa! CHcem s tebou iba rozprávať ...dlžíš mi to!" zvolala opať no odpoveďou jej bolo len ticho. "Kaaaileeen! Ty zbabelec nedokážeš sa mi pozrieť do očí a obhájiť sa že za to čo sa vonku deje nemožeš ty!!!!!" volala čoraz podrádenejšie. "Kailen nenájdeš na svete bytosť ktorá by k tebe nechovala nenávisť! Chceš aby som ťa znenávidela aj ja! Ukáž sa!" vyzvala neznámeho. Po týchto jej slovách sa začalo s okolím diať niečo podivné. Listy podajúce zo stromov spomalili svoj let. V ušiach všetkých zaľahlo a vnútro im zovrel neznámy pocit úzkosti. Nohy im začal oblizovat chlad a postupoval hore az k tváry. Z tažka sa im dýchalo a všetko sa akobz spomalilo ich nevynímajúc. Ich výdych sa v mraze zmenil na paru ktorá sa pomaly vytrácala. Z jednej z prázdnych uličiek prichádzala postava ......plášt sa jej vlnil v spomalenom čase a zlahka padal spať pri každom kroku. postava dosla az k nim. Mala kapucňu a nebolo jej vidiet do tvare. Podišla k Chatim a pritlačila sa blízko k jej chrbátu až tak že chatim cítila ako jej od chladu ktoré jeho telo vydáva tuhne krv v žilách. Neznámi pomaly priblížil tvár k jej uchu a zastonal. Jeho stonanie bolo ako stonanie viacerých ľudí a znelo tak bolestne i hrozivo že človeku zastavilo dych. "Prestaň s tým divadielkom Kailen.... musím s tebou hovoriť" povedala chatim z tažka, lebo zamrznuté peri sa jej navzájom zliepali. postava sa odvrátila a akobz sa vznášala tesne nad zemou sa presunula k Ejrono. Akoby si ho obzerala a skúmala ho. "To je on..." zasyčala troma hlasmi spletenými dohromady so zvláštnym chrapotom v pozadí. hlasom detským, mužským i ženským. Chatim prikývla. "Podobá sa na matku" dodal a odstúpil. Okrem Chatim nikto nevnímal svet okolo a nikto ani netušil že je neznámy medzi nimi. Keď však Kailen odstúpil od Ejrona čas sa vrátil do normálu a všettci začali vnímat. Hned ako sa gotima prebrala zhýkla od ´úžasu. "To je on?" zašeptala nesmelo. Postava v plášti prikývla. "Som Zberatel....." prehovorila opat magickým hlasom ktorý budil hrozu. Gotima ustúpila o krok dozadu. "Zdravim ťa Kailen" sklonil Jeron hlavu na znak pozdravu. "ja teba tiež Lord Jeron.....predpokladám že ste prišli kvoly tým trochu živším mrtvolám ako by sa patrilo" povedal pokojne Kailen. "Ja stým ale nemam vobec nič spoločného........ja duše beriem nie ich dávam" sklonil hlavu Zberateľ duší. Každý jeho pohyb bol pomalý a ladný ako pohyb labute. "nenávidím ich rovnako ako vy nikdy by som im nepomohol a nepomožem.....oni predsa mozu za to co som Chatim" dodal. "Ja viem" ubezpečila ho Chatim. "Co teda chces?" "Chcem abz si skúsil odobrat duše tým mŕtvym ktorý nám teraz pobehuju po dvoroch.......po niekoľkých rokoch urobiš niečo dobre....."