Mesto Erlador čakalo na hrdinov. Táto správa sa už rozšírila ďaleko a v miestnom hostinci sa zišla skupina dobrodruhov. Bolo ich päť a všetci sa už poznali z dávnejších dobrodružstiev. Navzájom sa čakali a keď už tam boli všetci, posedeli si, popili a vybrali sa do radnice.

Prirodzeným vodcom skupiny bol Berco, barbar mohutnej postavy, chodiaci ako živá zbrojnica, ovešaný zbraňami. Jeho najnovšou pýchou bol lovecký pes Punťo, ktorého si sám vycvičil.

Bojovú silu družiny predstavoval Kari, bojovník z rodu elfov. Na chrbte nosil elfí luk a za pásom ťažký meč. Vďaka jeho pohyblivosti a brneniu bolo pre nepriateľa takmer nemožné zraniť ho v boji.

Na prvý pohľad nenápadný malý hobit Mithrandir bol alchymista a vždy nosil so sebou množstvo magických surovín, návodov písaných na zožltnutých zvitkoch pergamenu a iných záhadných vecí, na ktorých význam sa ho radšej nikto nepýtal.

Družinu uzatvárala dvojica tajomných mágov, elf Vlado a človek Saki. Nepotrebovali so sebou nosiť žiadne predmety, ich sila spočívala v schopnostiach ich mysle. Oni sami boli tou najlepšou zbraňou.

---

Keď vyšli nahor strmými schodmi do radnice, privítal ich starosta a stručne im objasnil, čo od nich očakáva:

"Naše mesto Erlador je neveľké a žije prevažne z obchodu. Južná a západná cesta nás spája so susednými mestami. Severná cesta križuje rieku a vedie do malej dedinky Orte Siewa. Táto dedinka, hoci je rozlohou neveľká, je pre nás obchodne najdôležitejšia.

Nedávno sa pod mostom do dediny usadili nejaké netvory, ľudia vravia, že trollovia. Nevieme koľko ich je, ľudia čo ich zbadali, utekali a nepočítali ich. Potrebujeme, aby ste opäť umožnili dopravu do Orte Siewa a dostanete bohatú odmenu. Kopu zlatých a vstupenku na posvätný vrch Ar-Ghast, ktorú sme získali od tamojšej svätyne za jednu dávnejšiu službu."

'Kopa zlatých' sa po ďaľšom rokovaní ustálila na 120 zlatých na osobu. Ďaľší problém nastal, keď hrdinovia pýtali zálohu, aby si mohli dokúpiť zbrane a zásoby. Nakoniec sa dohodli tak, že za každú zlatku zálohy bude odmena o dve zlatky menšia. Berco, Kari a Saki si zobrali 20 zlatých (odmena bude teda 80 zlatých), opatrný Vlado 10 zlatých (odmena 100 zlatých), kým Mithrandir si vzal 40 zlatých (odmena 40 zlatých).

Po krátkom nákupe v tržnici, ledva si hrdinovia nakúpili najdôležitejšie veci, ich vyhodili strážnici s tým, že tržnica sa večer zatvára. Bolo to zvláštne, lebo zvyčajne sa v mestách obchodovali celé dni (aj noci), ale kapitán stráží im objasnil, že je to núdzové opatrenie, aby sa zásoby nevypredali prirýchlo, kým sa neobnoví obchodná cesta.

A tak družina severnou bránou opustila Erlador.

---

V šere neskorého večera družina vykročila na cestu. Prešli len cez dve zákruty, keď im oproti vyšla skupinka šiestich obyvateľov. Boli to chlapi ako hory, s nožmi v rukách a opásaní kovovými reťazami.

"Kamže kam, chlapci, takto večer?" spýtal sa ich vodca domorodcov, "Nebojíte sa potme, sami piati?"

Pri reči si pohadzoval dýkou a jasne naznačoval, aké nebezpečenstvo by mohlo družinu v najbližších chvíľach stretnúť. Berco sa rozhodol spoľahnúť na taktiku prvého úderu, švihol po ňom šabľou a skríkol "Na nich!"

Šabľa vodcu skôr škrabla, než aby mu výrazne ublížila. Ale celá družina sa pustila do boja, meče sekali, šípy lietali a sem-tam preletel vzduchom záblesk. Domorodci použili zákerné vrhacie ozubené dýky, ktoré sa ťažko vrhali, ale keď raz trafili, bolo ich ťažké vytiahnuť. Jeden z nich použil reťaz ako zbraň. Roztočil ju nad hlavou a hodil na družinu, pričom dvoch z nich zranila a na chvíľku vyradila z boja. Netrvalo však dlho a domorodci ležali na zemi bez dychu. Hrdinovia na tom tiež neboli dobre, ale získali prvú bojovú trofej na tejto výprave: kovové reťaze a štyri zubaté dýky. A samozrejme pár zlatiek, ktoré považovali za svoju odmenu za prežitý boj.

Družina postupovala ďalej. Naľavo od cesty rástlo tŕnie a ďalej sa pôda zvyšovala do svahu, ktorého veľkosť sa potme nedala odhadnúť, napravo boli kríky a za nimi šumela rieka tečúca rovnobežne s cestou. Keď sa zotmelo úplne, družina sa utáborila. Barbar Berco niesol na chrbte ťažký batoh s trofejami. Mithrandir zauvažoval nad tým, prečo Erlador potrebuje družinu na boj proti trollom, keď schopných bojovníkov je tu dosť. Pravdepodobne preto, lebo tunajším bojovníkom chaos vyhovuje, pokiaľ z neho môžu ťažiť - napríklad zabíjaním putujúcich, čo sa zvalí na trollov. Pre takýchto ľudí je troll pod mostom veľké šťastie.

---

Ráno pokračovali v ceste. Zanedlho zbadali napravo od cestu drevenú stavbu. Keď prišli bližšie, zistili, že zvnútra sa ozýva hlasné chrápanie. Keďže budova bola otočená okenicami (zavretými) v ceste, Mithrandir sa pokúsil odchýliť okenice dýkou a pozrieť, čo je dnu, no nedarilo sa mu. Nakoniec sa Kari rozhodol zaklopať. Berco, Vlado a Saki sa schovali v kríkoch, aby boli v bezpečí pre prípad, že by Karimu niečo hrozilo.

Keď Kari zaklopal, dvere sa za chvíľu otvorili a stál v nich miestny policajný náčelník v peknej uniforme, ešte stále zívajúci. Za ním stál druhý policajt, v ruke držal putá a lampáš. Než sa Kari spamätal, vtiahli ho dovnútra a začali vypočúvať, pričom policajt s lampášom mu stále svietil do očí.

Dvere do izby sa opäť odchýlili a Kari v nich uvidel tretieho policajta s kušou, ako stojí otočený k oknu a hrot šípu mieri pod okno, kde bol malý otvor určený na strieľanie.

"Niekto nás špehuje cez okno," oznámil policajt kolegom v predsieni potichu, napálim mu to priamo do brucha."

"Ach, veď to je len môj pes!" skríkol Kari. Berco ukrytý v kríkoch pustil na chvíľku Punťovi papuľu, zašepkal "Punťo, štekni, štekni!" a Punťo napokon zaštekal. Mithrandir sa radšej od okna vzdialil.

Policajti medzitým vypočúvali Kariho, či nestretol ich spolupracovníkov, podľa popisu zrejme tých, ktorých družina včera stretla. Kari zapieral a pritom uvažoval, o aký druh spolupráce asi mohlo ísť. Keďže rozhovor bol čím ďalej ostrejší, priatelia vonku usúdili, že je najvyšší čas zasiahnuť. Dvere boli otvorené a tak iba priskočili a vystrelili, či zoslali blesk.

Policajtov nečakaný útok zaskočil. Náčelník padol, vyšetrovateľ s lampášom zostal zmätene stáť, ale policajt s kušou vypálil. Nikoho netrafil, ale strela po náraze do rámu dverí explodovala a dvoch hrdinov vážne popálila. Za chvíľu aj tento policajt nasledoval náčelníka do ríše tieňov a zostal iba vyšetrovateľ, ktorý sa pokúsil ujsť cez nenápadné dvere, ale chytili ho.

Za dverami bola tma. Kari chcel poslať vyšetrovateľa, aby im posvietil, ale ten sa zdráhal. Keď napokon Mithrandir vzal lampáš a chcel sa sám pozrieť, vyšetrovateľ zbledol hrôzou a hodil sa na zem. Tak Mithrandir radšej zastal a lampáš hodil pred seba do tmy.

Zaznela ohlušujúca explózia a všetko obklopili plamene. Hrdinovia vybehli z domu. Vonku si uvedomili, že vyšetrovateľ zostal vnútri a tak sa Kari rozhodol skočiť dnu do plameňov a vytiahnuť ho, ale nenašiel ho. Vzápätí sa dom zrútil, ale Kari vybehol z trosiek nezranený.

Nezistili, či vyšetrovateľ zahynul v plameňoch, alebo nejako ušiel. Jedinú korisť z boja tvorila kuša, sedem explozívnych šípov a pekná uniforma. Mithrandir prezrel šípy, ale nevedel zistiť tajomstvo ich výroby. Priatelia ho povzbudzovali, aby ich rozobral a preskúmal. Dva šípy sa mu pri rozoberaní rozpadli v rukách na prach a s ďaľšími to už radšej neskúšal.

Družina sa cestou ďalej opäť utáborila.

---

Ďaľší deň ráno družina stretla starenku s veľkou nošou, ktorá ich poprosila, či by jej ju kúsok neodniesli. Išla však smerom k Erladoru. Kari sa ochotne ponúkol, pretože ostatní si ešte chceli oddýchnuť a liečiť zranenia, takže naňho počkajú. Keď si hodil batoh na plecia, mal pocit, že v ňom nie je drevo, ale azda kamene. Tri hodiny niesol batoh, vrátil sa až k troskám zhorenej budovy, kde sa s babkou rozlúčil. Babka mu poďakovala a darovala mu sladké drievko na cmúľanie. Kari chvíľu zostal v šoku stáť a potom ho chytil záchvat zlosti a vystrelil z luku za babkou. Šíp sa zabodol do batoha, babka zrýchlila tempo a zmizla za zákrutou. Kari sa vrátil k družine.

Družina prišla k mostu a trollov stále nebolo. No na most sa neodvažovali vkročiť. Náhle Kari vybral sladké drievko a dal ho oňuchať Punťovi. Nato so slovami "Punťo, prines!" hodil drievko na druhú stranu mostu. Punťo sa rozbehol ako divý, Berco sa ho pokúšal zadržať, ale márne. Punťo prebehol na druhú stranu mosta.

Zrazu sa ozvalo zúfalé zavytie a Punťo sa vracal späť. Za ním nasledovala obrovská postava, akoby vytesaná z tmavej skaly. Pravý jaskynný troll.

Mithrandir zamieril na trolla kušu s explozívnym šípom a napriek Bercovmu zúfalému výkriku strelil po trollovi. Šíp vybuchol pri náraze do brucha, utekajúcemu Punťovi značne oškvŕklo srsť, kňučiac dobehol a pokúšal sa skryť u svojho pána, ten mal však práve iné problémy.

Zaútočili na trolla s plnou silou a zasypali ho šípmi, bleskmi a údermi. Troll zreval, otočil sa, preskočil zábradlie a plával riekou k protiľahlému brehu. Družina sa rozbehla po moste, dostihla ho na brehu a zabila.

Troll mal u seba zvláštny amulet s vyrytým neznámym znakom, ktorému nikto nerozumel, ale družina ho pridala medzi trofeje.

---

Napokon družina bez problémov dorazila do dedinky Orte Siewa. Dedinka žila z obchodu a tak sa im podarilo ihneď všetko predať, hoci obchodníci boli na svoje zlatky mimoriadne lakomí.

Potom sa družina rozbehla do špecializovaných obchodov zháňať niečo výhodné, za čo by mohli svoje zlatky utratiť. Keď sa vracali, Saki mal na hlave čelenku, pravdepodobne magickú a Berco mal okolo hrdla malý žltý amulet tvaru štvorca. Mithrandir sa tváril záhadne, hoci žiaden nový predmet neniesol.

Napokon sa družina vydala na spiatočnú cestu. Keďže sa im nezdalo, že by jeden troll bol celé nebezpečenstvo o ktorom sa starosta Erladoru zmienil, rozhodli sa preskúmať okolie mostu. Pod mostom našli tmavý otvor, vedúci kamsi do zeme. Vhodili dnu fakľu a uvideli obrovské množstvo krýs, desiatky, azda stovky. Tieto krysy sa vrhli na nich. Mithrandir vypálil z kuše explozívny šíp a strop diery sa prepadol, zadláviac pod sebou krysy. No niekoľko ich napriek tomu prežili a nebezpečne sa vrhlo po hrdinoch. Niektorí ich rozsekali, iní poskákali do vody.

Napokon zával odhrabali a pustili sa ďalej. Chodba sa rozdvojovala. Družina odbočila vľavo a za ďaľšou zákrutou našli vchod do podzemnej miestnosti. Kari zostal strážiť pred dverami a ostatní vošli. V miestnosti bola truhlica, zlatá reťaz visiaca z otvoru v stene a sedem zvláštnych znakov nakreslených pravidelne po obvode miestnosti.

Hrdinovia sa rozhodli nedotýkať reťaze a otvoriť truhlicu. No pri jej otváraní zaznel škripot a vchod do miestnosti sa zatarasil padajúcimi mrežami. Všetci okrem Kariho zostali uväznení dnu. Našťastie sa nič ďaľšie nedialo. Tak už preskúmali otvorenú truhlicu a kôpku zlatiek si odložili. Ďalej nevedeli, čo robiť a tak potiahli aj reťaz. Zhora na nich padla spŕška hranolov z vápenca, nikoho však vážnejšie nezranila.

Vtom sa zozadu na Kariho vrhla akási príšera. Kari sa márne bránil mečom a priatelia hľadali spôsob, ako mu pomôcť. Kúzelníci čarovali blesky a Mithrandir strieľal z kuše, nič viac sa robiť nedalo. Napokon však príšeru porazili. Mala kvalitnú čiernu kožušinu a tak sa rozhodli, že si z nej dajú v dedine urobiť koženú bundu.

Družina sa potom zaoberala mrežami, skúšali ich nadvihnúť, no boli príliš ťažké. Chceli ich podložiť Kariho štítom, ale zlomil sa. Napokon Mithrandir vedený záchvatom inšpirácie začal prikladať trollov amulet na znaky na zemi. A pri poslednom znaku, práve keď si uvedomil, že znak je rovnaký ako symbol na amulete, sa mreže zdvihni.

Družina vyšla von. Potom si však uvedomili, že je dobré si oddýchnuť na bezpečnom mieste. Vošli dnu, zdvihnutím vrchnáka na truhlici spustili mreže a dosýta sa vyspali. Potom si amuletom mreže otvorili a pokračovali.

Vrátili sa na pôvodnú križovatku a vydali sa smerom rovno. Chodba sa rozdvojovala a tak zamierili vpravo. Prišli ku kamenným dverám, pri ktorých bolo v stene sedem dvojpolohových pák. Domysleli si, že ich treba dať do správnej polohy a asi hodinu strávili skúšaním náhodných kombinácií. Nakoniec sa dočasne vzdali a vrátili sa na pôvodnú križovatku.

---

Tentokrát zabočili vpravo a ocitli sa vo veľkej tmavej miestnosti, na úzkej rímse. Pred nimi bola hlboká jama, odkiaľ sa ozývalo pišťanie. Na stene našli koleso. Keď ním začali otáčať, dlhé drevené rameno sa začalo skláňať do jamy. Až keď sa po ňom rozbehli nahor krysy, uvedomili si jeho účel a začali koleso točiť späť. Kari sa obetavo postavil voči krysám a tak väčšina naskákala naňho, ale niektoré sa vrhli aj po ostatných. Boli to mimoriadne hladné krysy a išli im rovno po krku. Hrdinovia ich odtŕhali od tela v zmätku a napokon, keď skončili, zistili, že Vlado je mŕtvy. Ktorási krysa mu prehryzla hrdlo.

Vrátili sa späť do ľavej chodby a pokračovali ďalej za odbočku k miestnosti s truhlicou. Ďaľšia odbočka viedla k miestnosti, kde bola nahádzaná kopa brnení a zbraní, pravdepodobne zvyšky po trollových obetiach. Každý si zobral toľko z koristi, koľko vládal, aby to v meste predali a pokračovali ďalej. Tretia odbočka viedla k dreveným dverám obitým železom. Keby pokračovali chodbou ďalej, napojili by sa k prostrednej chodbe.

Dvere boli odomknuté a tak vošli dnu. Natrafili na hrozný smrad a kopu zhnitej slamy, asi lôžko záhadného čierneho tvora. Začali s v lôžku prehŕňať mečom, keď čosi rozbili. Pokračovali v prehľadávaní rukami, hoci slama bola odporne zhnitá a báli sa, že na nich čosi vyskočí. Ale nevyskočilo a našli niekoľko fľaštičiek s farebnou tekutinou neznámeho pôvodu a účinku. Tak vyšli z jaskyne, vrátili sa do dediny a predali trofeje.

---

Keď sa vracali naspäť, pre ďaľšie trofeje z podzemného skladu, začuli, ako si ľudia čosi začínajú šepkať a idú za nimi. Radšej zrýchlili, vbehli do diery a pobrali opäť najcennejšie zbrane. Keď vychádzali, ktorýsi dedinčan prebehol okolo nich, zakričal "Poklady trollov!" a vbehol do chodby. Mithrandir sa rozzúril a strelil výbušnou strelou do stropu jaskyne, ten sa opäť zosypal. Vrátili sa do dediny a predali zbrane.