Jolana potichu naslapovala. V lese sa to pri love jelenov ani inac nedalo. Zrazu na nu spoza stromu vyskocil Jozo a strasne brutalne jej vrazil kudlu do chrbta. Jolana ani okom nemihla a neuveritelnym uderom paste ho zmietla na stranu. Sila uderu bola taka, ze Jozo odletel sedem metrov a pri naraze do stromu sa o ten strom doslova prelomil. Ako handrovy panak stiekol na zem. Jolana si z chrbta vytiahla kudlu (mlasklo to) a cela nasrata zavrela oci a sustredila sa na zivotnu silu jelena, ktoreho lovila. Jelen sa prudko vzdaloval. Dnes uz ho urcite nechyti. Hajzel Jozo a jeho jelenoochranarske bratstvo! Jolana nenavidela tych ekologickych zmrdov! Sloboda Jelenov bola najpocetnejsie podobne bratstvo v celom Flufilone. Ich chapadla siahali dokonca az k samotnemu kralovi, na dvore ktoreho mali staleho pozorovatela pre “Otazky ochrany zdravia a slobody jelenov”.

Jolana sa prudko posadila a sklonila hlavu. Sustredenim svojich liecitelskych schopnosti zacelila ranu na chrbte. Potom vstala a prekontrolovala si luk. Toto Sloboda Jelenov vazne prehnala! Nastal cas skoncovat s tymto vsivavym hnutim raz a navzdy! Z vaku na stehne vytiahla zrolovane zvitky a este raz si precitala kuzla. Jedno kuzlo precitala nahlas a ruky jej zacali ziarit nechutnym jedovatozelenym svetlom. Z tulca na chrbte vybrala vsetkych 50 sipov a jedneho po druhom sa ich dotkla ziariacou dlanou. Svetlo preslo na hroty sipov a “vsiaklo” do kovu.

Radolph, rytier Slobody Jelenov, prave dojedol srnci gulas (srnky nech chrani Sloboda Srniek, Slobodu Jelenov trapili iba jelene(pravdupovediac, Jelene so Srnkami neustale bojovali a kazda zabita srnka a kazdy zabity jelen boli vykupeni stovkami zivotov v zurivych bojoch medzi tymito bratstvami)), ked svojou carami opradenou myslou zacitil magiu. Nebola silna a navyse bola daleko, ale ked chcete byt dobry bojovy mag a rytier, ktory prezil zurive boje vyprovokovane desiatkami zabitych jelenov, nemozte ignorovat ani slabe prejavy magie. Myslienkovo sa spojil so svojim podriadenym a prikazal mu okamzite vyslat 15 muzov na obchodzku. Myslienkou mu poslal suradnice miesta, kde doslo k pouzitiu magie. Totizto, magiu mohli vdaka lobbingu na kralovskom dvore pouzivat iba oficialne cechy, medzi ktore samozrejme patrila aj Sloboda Jelenov (ale kvoli nejakym rovnostarskym hajzlikom v poradnom zbore tam zahrnuli aj Slobodu Srniek, grr), takze pouzitie magie mimo Slobodu Jelenov mohlo znamenat jedine porusenie Zakona na ochranu kvalitnej magie (Zak. c. 189/746 Zb.) nejakym jednotlivcom, alebo nenavidenu Slobodu Srniek (este by to mohla byt Sloboda Muflonov alebo Losov, ale to bolo pomerne nepravdepodobne, kedze tieto organizacie operovali viac na severe). Ze by islo o Slobodu Bobrov alebo podobnu nicotnu organizaciu, ho ani nenapadlo, pretoze Sloboda Bobrov, druha najmensia organizacia podobneho druhu (hned po Organizacii Na Ochranu Hrabosov a Mysi) dobre chapala, ze staci mala zamienka a kral, ovladany poradcami, okamzite toto bratstvo zrusi a ich majetok zostatni.

O dvadsat minut vyrazilo patnast jazdcov z bran Jelenej Basty a vyrazilo smerom na severozapad. Smerovali k malemu lesiku asi sest kilometrov od Basty, odkial pred polhodinou Radolph zaznamenal magiu. Viedol ich Hadisch, zjazveny bojovy mag a drzitel Radu Jelena, zoceleny mnohymi bojmi s nenavidenymi Srnkami.

Ked o par minut Jolana pribehla ku kraju lesika, v dialke zazrela trblietajucu sa kopulu radoveho klastora v Jelenej Baste. Zavrela oci a sustredila sa na myslienkove pochody muzov v Baste. Radolph zacitil jej kuzlo (ako dufala) a posiela po jej stopach 15 muzov. Usmiala sa. Odhadla Radolpha dokonale. Uz roky lovila jelene v jeho oblasti a za tu dobu sa naucila predvidat kazdy jeho krok. Jolana lovila jelene pre malu dedinku Svjolde, ktorej obyvatelia by bez masa z jej jelenov pravdepodobne pomreli od hladu. Jolana ako jedina siroko daleko neplatila pokuty za ulovenych jelenov, jednak preto, lebo ju takmer nikdy nechytili a jednak preto, lebo ak ju aj nahodou chytili, vacsinou nezili dost dlho na to, aby o tom dokazali niekomu povedat. Aj preto sa Jolana nebala chodit do miest a dedin, dokonca aj na trhy. Nikto ju nemohol ohrozit, nikto ju totiz nepoznal. Z casu na cas zachytila nejake sumy o Prizraku Lesov, zahadnom lovcovi, ktory lovil jelene a bratstvo a dokonca aj kralovske vojsko nanho boli kratki. Taketo reci ju vzdy zabavali. Nikomu ani na mysel neprislo, ze by ten zahadny lovec mohla byt zena.

Hadisch pri kraji lesa prikazal zastavit a vyslal dvoch jazdcov, aby preskumali lesnu cestu. Obidvaja boli byvali clenovia Slobody Srniek, ktoych Hadisch osobne zajal po zatial poslednom, mimoriadne krvavom boji po nezvycajnom akte provokacie, kedy Sloboda Srniek zabila dokonca celu jeleniu rodinku, aj s troma mladatami (barbari!). Zajatych clenov Slobody Srniek pomocou magie nutili spolupracovat, museli nosit celenku, v ktorej bol vsadeny mentalny krystal, co umoznovalo ich panovi dokonale ovladat ich mysle. Samozrejme, ze niektore organizacie, napriklad Liga za dusevne zdravie, proti tomu protestovali, ale kto by ich pocuval, ze? Hadisch sa usmial. Ked islo o jelene, nepoznal brata.

Dvaja skauti, s autisticky nepritomnym vyrazom na tvari, vstupili do lesa. Hadisch vnimal svet cez ich oci. Dokonca lepsie, myslienkovy krystal totiz umocnoval jeho mentalne funkcie. Videl aj to, co oni iba tusili. Samozrejme, ze to malo nevyhody. Napriklad, ak ich tusenie bolo nespravne, nemal to ako zistit. Videl vsetko, co oni videli alebo si mysleli, ze vidiet budu, ak sa pozru napriklad za roh. Vzdy ich mohol prinutit naozaj sa za ten roh pozriet, ale vacsinou sa nemylili, a tak to vacsinou kazdy nechal tak. Preto aj Hadisch neuvidel Jolanu, ktora sa napichla na mentalny krystal a vsugerovala skautom, ze za dubom, za ktorym sa skryvala, je mravenisko. Hadisch teda videl mravenisko a jeho skauti pokracovali v ceste. Po polhodine sa zastavili. Hadischovi to stacilo na to, aby so svojimi muzmi vosiel do lesa. Toto je prepis Hadischovych myslienok:

“Hmhmhm, teraz pojdeme trinast krokov rovno, ano ano, teraz dolava, okolo toho duba, presne tak, tu bude mravenisko. Pockat, kde je mrave�

Sip! Co to? V mojej hrudi nemoze byt sip, mraveniska nestrielaju sipy! Moment, klud a pokoj. Som predsa bojovy mag, nijaky sip ma nemoze zabit. Fuj, ale mi odlahlo, haha, skoro som sa nalakal blbeho sipu.” Potom sa zviezol z kona a umrel. Podobne ako jeho dvanast rytierov, kazdy so sipom v hrudi.

Jolana nebola spokojna. Pozabijala sice vsetkych patnast jazdcov (skauti zomreli v tom istom momente, ako sa prerusilo mentalne puto, spajajuce ich s ich panom), ale trvalo jej to neuveritelnu sekundu! Hadisch si skoro stihol uvedomit, co sa deje! Co ak by dokonca stihol vyriect protijedove kuzlo? Bude musiet popracovat na svojej technike.

“Starnes, dievca”, povzdychla si Jolana a vyplula zvysok mrostlennu na zem. Jedine vdaka nemu a specialnemu tranzu dokazala vystrelit vsetky sipy tak rychlo a presne. Mrostlenn bola elfska droga. Ti spicatousati mali smradi mali povest najlepsich lukostrelcov! Pche! Nebolo nijakym majstrovstvom zdrogovat sa az po konceky spicatych usi a potom vyhravat lukostrelecke preteky! Este dobre, ze sa nariadili tie nahodne testy na doping! Odkedy Sissmilon, prezyvany Neomylny, dostal od Svetovej antidopingovej agentury sedemstorocny zakaz cinnosti, elfovia sa prestali zucastnovat olympiad. Dobre im tak! Jolana vacsinou nepouzivala opiaty, ked chcela rychlo strielat. Ale proti Hadischovi nechcela nic riskovat. V tranze sice dokazala uhybat pred dazdovymi kvapkami, ale Hadisch a jeho ludia to dokazali vdaka dlhorocnemu zvyku tiez. A navyse boli o skoro tridsat rokov mladsi! Jolana znovu zavrtela neveriacky hlavou. Ono mat sestdesiat rokov moze byt pre elfa zaciatok puberty (no dobre, tak predcasny zaciatok puberty), ale pre cloveka je to pomerne pokrocily vek. Hlavne ked mate, tak ako Jolana, obidva bederne klby umele, to uz sa potom tazko tancuje medzi dazdovymi kvapkami. Pravdupovediac, to uz sa potom vobec tazko chodi, zvlast do schodov.

Ked Jolana vytahovala sipy z tiel svojich obeti, myslela na svoje vnucence a na jelenie steaky, ktore im slubila na nedelny obed. A teraz kvoli tejto bande ochranarskych dementov bude musiet urobit dusenu brokolicu! Zurivo vytrhla sip z mrtvoly posledneho rytiera a vsetky sipy otrela do Hadischovho oblecenia.

Radolph bol viac nez zaskoceny. Snazil sa myslienkovo skontaktovat s Hadischom, ale jeho myslienkovy profil nedokazal zamerat. Co bolo viac nez znepokojujuce, pretoze to mohlo znamenat jedine, ze je Hadisch naschval vypnuty z komunikacnej siete (ale preco by to robil, ze?), alebo je v bezvedomi (co bolo takmer nemozne, pretoze s vynimkou Radolpha nebol nikto lepsi bojovnik a mag, ako Hadisch), alebo mrtvy (co bolo takmer nemozne, pretoze s vynimkou Radolpha nebol nikto lepsi bojovnik a mag, ako Hadisch!!). Hadisch dokonca sedemkrat vyhral Jeleniu Ruju (tradicny rytiersky turnaj, kazdy rok poriadany na luke nedaleko hlavneho mesta)! Radolpha to znepokojovalo. Nechal Hadischovi uz tridsiaty osmy odkaz v odkazovej schranke (isty druh magickeho krystalu, ktory dokaze zaznamenavat myslienkove spravy), nech sa “Pre vsetky lane a jelene uz ozve.”, pockal polhodinu a skontaktoval vojsko Slobody Jelenov.

Jolana uz druhy den sedela na postriezke vo vykopanej jame priamo oproti brane do Jelenej Basty a, napichnuta na myslienkove prudy jej obyvatelov, hltala informacie. Stacilo jej malo. Maly fragment spravy obsahujucej plany obrany. Nedostatocne odtienena myslienka radoveho vojaka na zmeny strazi na hradbach pri mentalnom podavani hlasenia. Ked ste vedeli, co mate hladat, nebolo to take tazke. A to hlavne preto, lebo okrem Jolany a zopar vyssich magov, ktori si hovorili “hackeri” nedokazal do myslienkovej komunikacie preniknut nikto. Na vecer druheho dna Jolana vedela dost, aby podnikla utok. Spokojne si lahla a zaspala. Potrebovala nacerpat sil do jej starych a skrehnutych udov.

Radolph bol stale zufalejsi. Vrchne velitelstvo Slobody Jelenov v hlavnom meste mu odmietlo poslat dalsich muzov. Ba naopak, este od neho vyziadali 50 rytierov na boje proti spojenym silam Slobody Srniek a Slobody Losov, ktore utocili zo severu. Hlavne mesto ako jediny ostrov slobody (jelenov, samozrejme) este drzalo, ale vyzeralo to, ze dlho uz sa neudrzi. To, ze nejaka lokalna frakcia ma problemy so stratou 15 rytierov (technicky vzate iba trinastich, pretoze dvaja boli myslienkovi otroci a skauti), ktori zahynuli pri nejakom partizanskom utoku maleho vyznamu, v Hlavnom meste neznamenalo pre velenie ani tolko, aby to zacali brat vazne. A to dokonca ani vtedy, ked im Radolph povedal, ze medzi nezvestnymi je aj legendarny Hadisch! Ako Radolphovi pripomenul kralovsky radca, jeho vysost Farjstaaf, nositel cestneho titulu Dvanastorak: “My sme tu vo vojne, vazeny pane! Takze nam okamzite poslite 50 muzov a s pytliakmi vo vasom lese sa vysporiadajte ako viete. To je rozkaz! A co sa tyka pana Hadischa, ked sa konecne ozve, povedzte mu, ako ste sa o neho bali (lahky uskrn) a nech ma kontaktuje”. Evidentne si ani troska nepripustal, ze by niekto taky schopny, ako Hadisch mohol padnut v boji.

Radolphovi nezostavalo nic ine, iba skripat zubami a preklinat tych tupcov v hlavnom meste. Vlastne mohol byt rad, ze nepovolali do vojny jeho, ako jedneho z najlepsich rytierov, ale ani si to neuvedomil. Strazenie bezvyznamnej pevnostky s 80 ‒ timi muzmi bol jeho trest. Vlastne iba Hadischovi vdacil za to, ze ho vtedy neobesili. S ludmi, ktori nedbalostou zavinia smrt siestich jelenov, sa zvycajne velenie nemaznalo.

Takze na usvite odide 50 jazdcov do hlavneho mesta, co znamenalo, ze na obranu pred neznamym nepriatelom, ktory navyse dokazal pravdepodobne zabit (Radolph stale castejsie zvazoval aj tuto moznost) aj legendarneho Hadischa, mu zostavalo poslednych 15 muzov. Z toho najmenej desat bolo skor personalu, nez skutocnych vojakov.

Toto vsetko Jolana zistila za tie dva dni, pocas ktorych jedla iba susene jelenie maso a pila vodu, zakopana v ukryte ani nie 50 metrov od hlavnej brany Jelenej Basty.

Tesne pred tym, ako Jeleniu Bastu opustilo spominanych 50 jazdcov, Jolana odhodila maskovaciu prikryvku, vstala z vykopanej jamy a pretiahla si klby. Endoprotezy zapraskali. Chlad im neprospieval. Jolana, cela oblecena v zelenej maskovacej latke, sa nepozorovane presunula do blizkeho hajika. Urobila to o takom case, kedy vedela, ze na prednej hradbe nie je ziadna straz. O malu chvilu 50 jazdcov predupotalo okolo. Jolana cakala, kym si vacsina osadenstva Basty pojde este na chvilu lahnut, kym sa aj pre nich naozaj zacne den. Ked zasa vsetci spali (“Strasne lenivi su, tito dnesni mladi, za nasich cias uz by som mala podojene kravy a vyzbierane vajicka od sliepok”, pomyslela si Jolana a nahnevane buchla zakrivenou stareckou palicou o zem), vysla zo zelene lesa a pobrala sa rovno k hradu. Kedze straze napoly spali, podarilo sa jej nevzbudit nikoho pozornost, az kym nezabuchala na masivnu, ciernym zelezom obitu branu, v ktorej boli vytesane okrem ozdobnych jelenov aj magicke symboly. V ustach citila trpku chut mrostlennu, ale este ho nerozkusla. Na to bude dost casu potom. Kym jej vojaci otvorili branu, sustredenim sa dostala do tranzu. Takze prvy vojak, ktory otvoril taky ten priechod pre ludi (aby sa nemusela otvarat cela brana kvoli jednemu cloveku), ani sa nestihol opytat, co si ta mila babicka zela, ked mu ta mila babicka sukovitou palicou roztriestila nosnu prepazku a silou uderu mu zlomila vazy. Vojak ani nemukol, len sa prekvapene zviezol na zem a napriek tomu, ze lezal na bruchu, prezeral si strop. Jolana prekrocila mrtvolu a vytiahla luk a k tetive prilozila sip. Jeden vojak stal priamo nad nou na ochoze a pozeral sa k obzoru, kde ziarilo jasne a studene slnko. Sip mu presiel zdola zozadu popod spodnu hranu brnenia a zastavil sa v plucach. Vojak zachrapcal a od prekvapenia prepadol cez hranu hradby. Zuchlo to. Tupo. Asi nebol prilis bystry. Jolana sa postavila do stredu nadvoria. Po ochoze po jej pravici sa pomaly prisuchtal dalsi vojak. Priestrel oka ho poslal k zemi. Jolana sa pootocila a cakala na dalsieho vojaka, ktory prichadzal zlava. Ked mu sip trcal z hlavy, vyzeral ako vykricnik smrtelnosti.

“Este desat.”, pomyslela si Jolana a zamierila do mastali. V mastaliach pospavali traja pomocnici. A uz naveky. Sedem zostava. Jolana zobrala smer do kuchyne. K jej prekvapeniu tam bol iba jeden kuchar a jeden pomocnik. Dva ciste zasahy. Nejako sa jej to nezdalo. Zavrela oci a sustredila sa na Radolphov myslienkovy profil. Nic. Iba zaznamnik. Skusila ostatnych styroch vojakov. Zaznamniky. Jolana prudko otvorila oci. Tak rychlo, ako jej to bolave nohy dovolovali, vybehla na nadvorie. Samozrejme uz na nu cakali. Ten vojak s priestrelom pluc stihol vyslat mentalne varovanie, kym umrel. Jolana otvorila dvere na nadvorie a styri luky a sipy sa na nu zamerali. Jolana rozkusla mrostlenn. Styria vojaci umreli a vo tvarach sa im znacil nesmierny udiv. Dvaja stihli vystrelit. Jolana ich sipy jednoducho zostrelila zo vzduchu. Radolph sa na miniaturny zlomok sekundy nechal prekvapit tiez. To bol moment, ktory zapricinil, ze sa vcas nevyhol sipu, mieriacemu na jeho srdce. Vyhnut sa sice stihol, ale kvoli momentu prekvapenia ho sip zasiahol do pleca. Desatnasobny sampion Jelenej Ruje okamzite zacitil magicky jed a zacal pracovat na jeho odstraneni. Dalsi sip zbadal vcas, a tak ho chytil v letku a treti mecom priamo z posvy odklonil do nevinneho stohu slamy. Slama priam zacudovane poskocila a sip, zabodnuty az po operenie, vykresal z kamennej podlahy iskierku. Slama zacala slabo tliet.

Jolana schovala sip do tulca. Vedla neho si na chrbat zavesila svoj dlhy lovecky luk a s hrcovitou palicou volne v pravej ruke pokrocila oproti Radolphovi.

Radolph zaujal obranny postoj Skoly Jelena. Jolana len stala s palicou ledabolo opretou o zem. Radolph zachoval kamennu tvar, ale to, ze sa prihlasil do myslienkoveho eteru okolo nich a pokusil sa vyslat volanie o pomoc, naznacovalo, aky je z tejto babicky, ktora stala, akoby jej na celom svete nic nehrozilo, vystraseny. Jolana to volanie zablokovala, co mu teda na dusevnej pohode nepridalo. Vlastne naopak, k smrti ho to vystrasilo!! Teraz sa mu uz triasli ruky a mec sa mu klzal zo spotenych dlani. Skusil psychotaktiku.

“CO SI ZAC?”, zreval hystericky. Psychotaktika nejako nevychadzala. Odvaha ho opustila, kolena sa mu triasli. Jolana sa zhlboka nadychla a vyslovila kuzlo. Radolph pocitil svrbenie. Na hlave mu zacali rast parohy. Pomaly sa spustil na vsetky styri. Prsty sa mu zmenili na kopyta. Mec zarincal o podlahu. Krasny dvanastorak sa zmatene poobzeral a cez otvorenu branu vybehol z nadvoria smerom do lesa. Jolana presla okolo horiaceho baliku slamy von a pustila sa po stopach kopyt, otlacenych v trave.

***

V lese krasne rozvoniavala jelenia pecienka. Kdesi spieval slavik. Bola krasna nedela.

K malej chalupke, ucupenej v zahybe lesa pricupitali styri deti. Uz sa tesili na babkin povestny jeleni steak. Babicka stala vo dverach, usmievala sa a v jej milych ociach, ovencenych vejarikmi vrasok, sa zracila laska.