Už odnedávna niektorí ľudia tvrdili, že raz príde čas, keď všetko ľudstvo vyhynie a nastolí sa nový poriadok ‒ Armagedon. Okrem nich však tomu nikto iní neveril. Čas však ukázal, že mali pravdu. Síce to nedopadlo tak, ako si predstavovali, ale v podstate sa stalo to, čo predpovedali.

Začiatkom roku 2112 sa vedcom podaril prevratný experiment ‒ implementácia ľudskej DNA do zvieracej. Títo „mutanti“, ako ich mnohí nazývali, mali slúžiť ako lacná pracovná sila, za ktorú netreba zaplatiť ani halier. A keď sa im niečo stane, alebo nedajbože zomrú, vyrobia nové. Vždy sa ozývali hlasy, že s ľudskou morálkou to ide dolu vodou. Toto to len potvrdilo.

Nasledujúce roky boli bolestivými skúškami ako ľudského spoločenstva, tak aj novej rasy. Kríženci sa všemožne snažili zaradiť do všedného života, ostatní ich však rezolútne odmietali. A s pribúdajúcimi rokmi to bolo čoraz horšie a horšie, lebo ich počet rástol závratnou rýchlosťou; vedci akosi pozabudli na odstránenie ich prirodzenej schopnosti rozmnožovať sa. Vlády po celom svete sa rozhodli túto nezvládateľnú situáciu okamžite riešiť. Na okraji každého väčšieho mesta vytvorili rozsiahle izolované pásma, kde mali údajne žiť. V skutočnosti to však nebolo nič iné, než getá, o ktoré sa nikto nestaral a boli ponechané napospas osudu. Bola len otázka času, kedy sa toto novovzniknuté spoločenstvo vzbúri a uvrhne svet do občianskej vojny.

Ten čas prišiel 1.1.2148. Alediáni, ako si sami vraveli, sa postavili na odpor politickému zriadeniu, ktoré však nemienilo ustúpiť. Nasledovali dlhé dva roky krutých vojen a krviprelievania, počas ktorých neostal kúsok zeme nepoliaty krvou. Už po prvých mesiacoch konfliktu bolo jasné, že ľudia nemajú šancu zvíťaziť, a tak ponúkli Alediánom prímerie. Tí však boli príliš pohltení pomstou a namiesto toho pokračovali ďalej vo vyvražďovaní.

Zvrat nastal až v roku 2150, keď 21.4. bola podpísaná kapitulácia ľudí, ktorá ich uvrhla do rovnakých podmienok, v akých museli žiť Aleadiáni. Ľudská populácia bola na pokraji vyhynutia a napomáhal im k tomu aj zákon, ktorý prísne reguloval počet narodených detí za mesiac.

Už by sa mohlo zdať, že Alediánom svitli nové, lepšie časy. Bohužiaľ, opak bol pravdou. Spočiatku sa to javilo ako neschopnosť zopár žien porodiť dieťa, lenže neskôr sa ukázalo, že to postihlo celú populáciu. Vedci zistili, že dôvodom tejto fatálnej chyby je vrodená genetická chyba v DNA každom jednom Alediánovi. Ich stvoritelia totiž pred mnohými rokmi zakomponovali do ich genetickej štruktúry chybu, ktorá by po určitom počte generácií znemožnila ich rozmnožovanie. Trvalo niekoľko rokov, kým sa prišlo na to, že len ich zvieracia časť DNA je poškodená a tá ľudská ostala nedotknutá. Inými slovami, jedinou možnosťou, ako zabezpečiť, aby sa rodili ďalšie deti, bolo, aby sa Alediánske ženy „spárili“ s ľudskými mužmi. Reakcia Alediánskej vlády bola možno trochu prehnaná, ale za danej situácie pochopiteľná ‒ okamžitý zákaz akýkoľvek styk s ľuďmi (to pre prípad, že by sa našlo zopár zúfalcov, ktorí by sa o to pokúsili) a nariadenie vedcom, aby okamžite našli inú možnosť, ako tejto pohrome predísť. Odpoveď bola okamžitá a stručná ‒ neexistuje iná možnosť. Rozsah poškodenia genetickej štruktúry bol príliš veľký na to, aby sa dal zvrátiť a len ľudia mali kompatibilnú DNA. Odpoveď vlády bola tentokrát omnoho razantnejšia - trest smrti pre toho, kto sa pokúsi k ľuďom čo i len priblížiť. To isté platilo aj spätne.

Nastala dokonalá izolácia dvoch odlišných kultúr a rás, pričom jedna nemohla prežiť bez tej druhej. Paradox, ktorý si časom začalo uvedomovať čoraz viac Alediánov. Tlak verejnej mienky na zrušenie tohto nezmyselného zákona bol čoraz väčší, čo nakoniec vyústilo k jeho zániku. Podstatné víťazstvo nad byrokraciou. To, ako to nakoniec dopadne, bola už druhá vec. Lenže vyskytol sa ešte jeden problém, omnoho väčší, o ktorom nikto nemal ani tušenia...

Celé toto „divadlo“ malo aj svojich režisérov. Boli nimi Akteriáni, mimozemská rasa dobyvateľov svetov. Od prvého vytvorené Alediana po zrušenie zákazu v tom mali po celý ten čas prsty. Bolo teda načase ukázať sa svetu. Ukázať mu jeho nových vládcov. Samozrejme, nikto ich neprijal dobrovoľne. Ale zničenie 90% povrchu planéty donutil rýchlo zmenil názor každého. Akteriáni sa ujali vlády a nastolili diktatúru dovtedy nevídanú. Jej prísnosť bola vyslovene pedantná. Najviac podozrivý však bol opätovný zákaz rozmnožovania sa Aledináov s ľuďmi a naopak. Bol ale trochu zmiernený, pretože sa mohli spolu stretávať, ale nesmeli spolu nadväzovať vzťahy. Dokonca láska bola klasifikovaná ako trestný čin a hrozilo za ňu doživotné väzenie. To mnohí odradilo od stretávania sa navzájom, avšak niektorých nie, a tí skončili presne tak, ako hovorí zákon ‒ do smrti v cele.

Problém neschopnosti otehotnenia Alediánskych žien s vlastnou rasou vyriešili Akteriáni elegantným spôsobom. Jednoducho ich začali klonovať. Alediánom to nebolo po vôli, ale nemali na výber. Pokiaľ chceli prežiť, museli sa podvoliť.

Zem v roku 2237 sa rozhodne nepodobá na tú v súčastnosti. Všetko živé je pod nadvládou Akteriánov. A toto všetko vďačia ich jedinečnému plánu: najprv oslabili ľudí a nakoniec aj samotných Alediánov, aby tak mohli nerušene dobyť ďalší zo stovky svetov.

Ako to už však v skutočnosti býva, nič netrvá večne a je len tak otázkou času, kedy sa to všetko zmení...