Ploochozemské poviedky: Králici

Babka Paprčivá začínala mať pomaly, ale isto práce v chalupe plné zuby. Nie že by to už nechcela robiť, to nie. Bola čarodejnica, takže sa takéto veci od nej očakávali. Ibaže už bola stará; telo ju už neposlúchalo ako za mlada a značné problémy jej spôsobovalo už len vstávanie z postele.
Filmová história scifi
Babka Paprčivá začínala mať pomaly, ale isto práce v chalupe plné zuby. Nie že by to už nechcela robiť, to nie. Bola čarodejnica, takže sa takéto veci od nej očakávali. Ibaže už bola stará; telo ju už neposlúchalo ako za mlada a značné problémy jej spôsobovalo už len vstávanie z postele.
Bolo skoro ráno, prvé slnečné lúče vykukovali spoza hôr a Babka hľadela na údolie zaliate ranným svetlom slnka. Bol to nádherný pohľad. Ale stačilo sa pozrieť pár centimetrov doľava a dobrá nálada bola fuč. Ako kontrast voči malebnému lesu stál ne jeho okraji chliev. Chliev plný kôz. Takže by sa vlastne dalo povedať že kozinec.
„Sakra!“ zahromžila. „Ak si nenájdem pomocnicu, tak to tu môžem rovno zabaliť.“
Uboleným krokom sa došuchotala k jeho dverám a otvorila ich. Keby bol za ňou niekto stál, jeho pach by ho bol ovalil silou niekoľko tonovej žuly. Babka však so sebou ani necukla. Dalo by sa povedať, že jej nos utrpel za tie roky toľko šokových terapií, že jednoducho rezignoval.
Zvieratá ju so záujmom sledovali, ako prechádza na opačnú stranu, aby otvorila okná. Keď tak urobila, z priľahlého rohu si vzala vedro a nízku stoličku a pobrala sa k najbližšej koze. Už ju chcela podojiť, keď v tom...
„Ňúú!“
Ten zvuk bola ako šmirgľový satén. Takým hnusným spôsobom sa jej zavŕtal do hlavy, až vyskočila na rovné nohy a s miernym znepokojením sa začal rozhliadať.
„Ňúú!“
Hlások to bol jemný, no ostrý zároveň, takmer ako dieťa. Mal však v sebe niečo, čo vylučovalo, že by to mohlo byť dieťa. Vlastne, že by to mohlo byť čokoľvek ľudské.
„Kto je tam?“
Ňuch!“
„Hmm,“
Ozval sa šuchot. Prichádzal skadiaľsi z pôjdy.
„Hapčí!“
Vzala rebrík a za doprovodu vŕzgania (rebríka aj kostí) sa doštverala hore. Všade bolo kopec sena. Avšak len jedna kôpka sa dokázala hýbať. A fňukať.
„Vylez!“ pohrozila Babka.
Najprv sa spod sena vynorili dve špicaté biele uši, potom pár hnedých očí, čierny ňufák a nakoniec ružové labky.
„Králik?“
„Ňú?“
„Nie, nie som žiadna ježibaba!“ urazene odvrkla Babka.
„Ňú?“
„Nenávidím zajačinu.“
„Ňú?“
„Preboha, veď som čarodejnica!“
„Ň...“
„Ticho! Teraz budem klásť otázky ja. Napríklad, ako si sa sem dostal?“
„Ňú-u ňu-ňu, ú-ňu ňú-ú.“
„Že ťa naháňal vlk, tak si sa schoval sem?“
„Ňu-ňu!“
„A aj ti poranil labku?“
Babka sa len veľmi ťažko dala obmäkčiť, ale nevinný pohľad toho králika na ňu doliehal rovnako nepríjemne ako vŕtačka. Snažila sa mu odolávať, ako len dokázala, no ctila, že kdesi v jej vnútri sa prebúdzajú k životu city, ktoré nepoužívala už celé roky. Keď králik „zavrtel“ ňufáčikom, Babku to dorazilo úplne.
„Tak poď ku mne, ošetrím ťa.“
„Ňu.“
Chalupa bola príjemne vyhriata. Králika posadila na stôl. Potom schodmi vyšla na poschodie a zašla do svojej izby. Hodnú chvíľu sa prehrabávala vo svojich veciach.
„Argh! Kde to len môže byť? Aha!“
S fľaštičkou plnou byliniek sa pobrala na späť ku králikovi. Keď schádzala dole schodmi, na poslednom schode sa zastavila a začala pohľadom kĺzať po miestnosti. Niečo nie je v poriadku, pomyslela si. Všetko bolo na svojom mieste, mala však neodbytný pocit, že tu niečo chýba. Pohľad do králikovych roztomilých očí všetky tieto pochybnosti zahnal preč.
„Tak sa ukáž!“
„Ňú?“
„Neboj sa, nebude to bolieť.“
Z fľaštičky vytiahla malú rastlinku, rozdrvila ju v malej mištičke a zaliala ju trochou horúcej vody. Vzniknutou masou mu natrela boľavú labku. Na jeho tvári sa objavil blažený pohľad.
„Vidím, že ti pomáha. No počkaj tu, skočím po nejakú mrkvu.“
V momente, keď sa Babka vytratila na dvore, králik mrštne zoskočil na podlahu a rozhliadol sa okolo. Pomedlil si ruky.
Po niekoľkých minútach sa Babka vrátila s celým trsom mrkiev. Králik poslušne sedel na stole, no Babku znovu pochytil ten divný pocit, že sa niečo zmenilo. Tentokrát bol ešte silnejší. Vŕtal do nej, dobiezal, nedaj jej pokoj.
Mrkvy položila ku králikovi a podišla k jednej z poličiek. Čím dlhšie sa v nej prehrabávala, tým väčšmi nadobúdala dojem, že si z nej niekto vystrelil.
„Je ti jasné,“ ozvala sa Babka, „že ti to neprejde.“
„Mýliš sa, prejde.“
Zvrtla sa na pätách a zrak jej spočinul na zástupe dvadsiatich králikoch. Stáli v pozore ako vojenská čata.
„Ale no tak!“ zvolala. „Už by ste mohli odhaliť svoju skutočnú podobu.“
Nasledoval krátky záblesk ostrého svetla. Po ňom sa na miesto králikoch objavili deväťnásti chlapi so svalmi veľkými ako Mount Everest. A jeden vychrtlý človiečik, ktorý mal zranenú ruku.
„Vedela som o vás celý ten čas. Kozy mi to povedali.“ Chvíľu si ich premeriavala. „Počujte chlapci. Načo ste sem prišli?“
„Aby ste ti ukradli tvoj elixír pravdy.“
„Ach ten! Čo núti každého človeka si myslieť, že všetko čo mu povieš, je pravda.“
„Presne ten!“
„Hmm, ale nevadí ti, že som ho pridala do tej masti, čo som ti ňou ošetrila tvoju ruku?“
„Som priam naštvaný!“
„Ale neublížiš mi, že? Ženy sa predsa nebijú.“
„Nie.“
„Takže teraz by si mohol mohol odísť so svojou bandou goríl odísť niekam do krčmy. Si predsa smädný, či nie?“
„A vieš, že hej? Chlapci, ideme!“
Behom pár sekúnd sa v chalupe nachádzala už len Babka.
„To by sme mali,“ skonštatovala a vybrala sa naspäť do kozinca.
Sadla si ku koze. Chystala sa ju podojiť, keď v tom sa pred ňou objavilo malé úbohé prasiatko s poraneným kopytom. Babka sa na neho vľúdne zadívala.
„Tak poď, niečo ti na tú ranu dám.“

Peter Henkel

Peter Henkel

Diskusia

Fenek
No... Ak toto mala byť Bábi Zlopočasná, ktorá nikdy neukazovala svoju slabosť, nikdy nikoho o nič neprosila a bola ako generál, tak neviem... Ale ten záver s tou masťou by som bral. Tá baba robí takéto "ofajče" Lenže inak. Vie vstupovať do mislí ľudí i zvierat. Je tým dokonca povestná a najlepšia spomedzi čarodejníc. Takže by sa asi nepýtala kôz... Hm... Zasa si si vzal postavu, ktorej konanie sa v tvojej poviedke úplne zmenilo. Takže zasa sa to čítalo akoby som si oblkiekol o dve čísla menšie nohavice. Bolo to pekné, celkom čiteľné, no nebolo to ono. Jo a králika mám doma. Ňúú v živote neurobil a výraz na ksichte tiež nikdy nemal.
17.01.2008
SARS
Na Pratchetta sa chystam po skuskach. Uz som si kupil The Colour of Magic, tak uz to len precitat (cesky preklad mi dajako nie je po chuti). Uz som to mnohokrat spominal a spomeniem to aj tu. Fanfiction v zmysle totálneho napodobňovania originalu nevedie k ničomu. Málokedy sa vyrovná kvalite originálu (možno v prípadoch, keď autor fanfiction je lepší spisovatel ako originálu ;) a ak áno nevyhne sa porovnávaniu. Nu, niečo iné je napísať dielko odvodené z už vytvoreného sveta, ale v úplne iných súvislostiach. Pre konkretosť: Zmeniť, či dokonca negovať charakery aktérov, zmeniť filozofiu (napr. Vôňa lotosu z fs.fandom.sk), alebo originálu sa iba letmo dotknúť. Záver: Pokiaľ nie ste Farmer, nesnažte sa kopírovať štýl autora originálu.
17.01.2008
Peter Henkel
Tieto poviedky (Plochozemské) som napísal ešte na jar minulého roka, takže to nie je akože furt píšem ďalej, len som ich chcel zverejniť, nič viac. Už ich písať nebudem, fakt :-)
17.01.2008
seli
veď môžeš, len inak
17.01.2008
SARS
Nechcel som ťa odradiť. Vždy vyskakujeme z okna pri novej poviedke, väčšinou nasleduje tvrdý pád, ale toto by som prirovnal k papierovným krabiciam ;).
17.01.2008
jurinko
Presne to iste, ako uz tolkokrat. Treba sa naozaj pohnut dopredu. Ale dal som 5
17.01.2008
Fenek
Tesi ma, ze sa Ti paci Pratchett. A plochozem je super svet. Tak si skus vymysliet novu postavu, ktora sa sice dostane do kontaktu so znamimi postavickami, no bude nova a mozes si s nou robit co chces. Nejakeho zlodejicka, ktoremu pride zle z hotdogov kolika Atsepicnu, alebo zlu carodejnicu, co sa dostane do kraja Babi zlopocasnej a nikto sa jej nebude bat, lebo Babi je ovela horsia... Prines novu postavu do stareho sveta a ja budem citat ako drak... :-)
17.01.2008
jurinko
Mam napad. Babi zlopocasnu sice nepoznam, ale taky duel s mojou Jolanou by mohol byt fajn;-).
(vsimli ste si tu skrytu reklamu? :-D )
18.01.2008
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.