Se´heei sa pomaly predieral húšťavou ktorá ho obklopovala. Kríky s ostrými tŕňamy driapali Se´heeiovu kožu ale on si toho nevšímal...šiel sa stále dopredu...cítil stopu, cítil korisť. Nízke, ale pritom šľachovité telo sa triaslo od vzrušenia. Se´heeiove tri oči neustále behali po kríkoch pred ním v snahe zachytiť čo i len najmenší náznak pohybu. Oštep, držiaci v silnej ruke bol pripravený kedykoľvek zabiť všetko čo sa pred ním pohne...Na chvíľu zastal. Čupol si. Nozdry sa mu roztiahli a on silno natiahol vzduch nasýtený ozónom do pľúc. Zložité receptory čuchu vyhodnotili situáciu a rýchlo ju preniesli do lovcovho mozgu. Se´heei blysol očami do strany a vyrazil za najsilnejším pachom. Tento krát už nešiel tak rýchlo. Prikrčený sa pomaly predieral cez lianovité kríky ktorých jedovatá šťava na listoch vytvárala na Se´heeiovej sivomodrej koži bolestivé pľuzgiere. On si ale bolesti nevšímal, vedel že na ňom závisí prežitie celej osady...Prešiel ešte pár krokov a dostal sa von z džungle, na otvorené priestranstvo. Ľahol si a sledoval svoju korisť pár metrov pred ním. Statný tvor mohol vážiť 5, možno 6 krát viac ako Se´heei. Bol 2 krát vyšší ako lovec. Pásol sa na zelenej tráve a požieral pritom aj modré kvety ktoré používali lovcovi predkovia na dodanie sily, energie, vytrvalosti . Lovec už vedel prečo sú tieto tvory také silné a vytrvalé. Pomaly sa plazil dopredu. Pľuzgiere pod tlakom plaziaceho sa tela praskali a vytekala z nich modrá tekutina ktorá robila za lovcom slizkú stopu. Bol už od tvora na pár skokov. Tromi očami neustále sledoval korisť ktorá bola k nemu otočená chrbtom a spokojne sa kŕmila. Srdcia sa mu rozbúchali, pevne stisol oštep, bol pripravený zaútočiť a čo možno najrýchlejšie korisť usmrtiť...

Zrazu však tvor spozornel, prestal sa pásť, zdvihol hlavu a bleskovo sa dal na útek. Se´heei sa chcel tiež rýchlo postaviť ale zbadal pred ním v diaľke niečo na oblohe. Zostal ležať. Približovalo sa to a vydávalo bzučivý zvuk. Nikdy nič podobné nevidel. Spomenul si na Kaareov príbeh ktorý počul mnohokrát. Bohovia prišli. Srdce sa mu rozbúchalo ešte väčšmi. Bol to boží vták ktorý pristal len kúsok od neho. Sledoval ho zo strachom. Jeho strieborné perie oslnivo odrážalo slnká vysoko nad ním. Lovec musel oči prižmurovať aby vôbec niečo videl. Zrazu sa vták otvoril a z jeho útrob vystúpili traja bohovia odetý do oslňujúcich strieborných šiat... Dvaja z nich mali pokožku bielu ako hmla ktorá sa každé ráno držala nad džungľou. Tretí z nich však mal však hlavu čiernu ako bažina pod Horou smrti...Se´heei zalapal po dychu. Bohovia prešli pár krokov. Jeden z nich sa chytil ucha na ktorom mal lesklý strieborný predmet a jazykom ktorý nikdy Se´heei nepočul, božou rečou ktorej nerozumel povedal:

„Tu expedícia Toliman 428, kapitán Steven Smith. Hlásim úspešné pristátie. Opakujem, pristáli sme, planetárny systém Alfa Centauri pokorený.....“ bohovia sa na seba usmiali.