Štvorčlenná liga už tretí deň koná na vlastnú päsť. Skrz éterovid, umožňujúci vidieť v priestore zvírenu mágiu, znáša ich vodca bolesti očí i zátylku, pôsobené každým silnejším éterickým výbojom, len aby ulovil aspoň jednu hodnotnú informáciu. Hocičo, len aby sa mohli pohnúť ďalej. Ležia v jame po vyvrátenom obrovskom piliery, snažiac sa čo najmenej vdychovať ľadový pavzduch pustiny. Večný šum rozvíreného piesku vo vzduchu vystriedalo ticho a zužujúci sa čas. Už len pár zŕn čakalo v hodinách na presipanie. Seneschal ich vnímal ako večnosť, vediac čo ticho znamená, uvedomoval si váhu svojho pochybenia. Skrz jeho únavnú snahu mu niečo, smrteľne podstatné, uniklo. Nevedel presne kedy, no predsa ked sa posledné zrná presipávali, v žilách mu začala vrieť krv. Pálili ho ruky, horela mu hlava a nohy brneli netrpezlivou nedočkavosťou. Posledným fragmentom chladného rozumu kázal sám sebe rozvahu. Nesmie prirýchlym pohybom dovoliť éterovidu, aby sa mu uvolnil z helmice.

Strach, horor a spŕška...

...kvri preťala oblohu, viditeľnú zo Seneschalovho bezpečného úkrytu. Presípaný čas ho udrel do tváre silnejšie ako ohnivý bič. Ako bič sa zvýjajúca predĺžená paža démona, získaná práve spŕškou krvi, z obety jedného z otrokov. Podľa pachu aj tepla bol isto ohnivý, no éterovid nedovoľoval vidieť plamene, tie zakrívali jeho magicku podstatu. Aspoň nie tento model. Seneschal aj keď ostrieľaný v boji, predsa nižšej inteligencie, už viac nemyslel na dôvody či dôsledky ich odhalenia, ani na to, ako a či zareagovali jeho spoločníci. Strach, aký si pamätal len z detských čias, mu roztriasol ruku, ktorá práveže mala pridržiavat éteroskop v pokoji. Groteskné mykanie videnej scénerie len zväčšilo horor v jeho už beztak rozbúchanom srdci. Cieľ bol nejasný, ale smer áno. Vyskočil a vystrelil, sťa by jeho nohy boli darom od samého boha, len pre tento jeden okamžik. Zjazvená ruka, pevne zvierajúc vytasený meč, sama váhala z prekvapenia, zo strateného kontaktu so svojím majiteľom. Ona vie sekať aj bodať, ale práve on,Seneschal, jej jasne prikázal ako a kam. Koža mladších jaziev pukla od ohňa sálaného tepla. Takže už sme pri cieli, povedala si ruka a začala bez ďalšieho váhania sekať.

Zúfalstvo

Síce cítil sladkú vôňu vlastnej horiacej krvi, ale tentoraz to bol démon, kto strácal kontrolu. Bič môže byť účinný svojou dĺžkou, ale na vzdialenosť lakťa už nie je. Sústredil všetkú svoju energiu, zväčšil svoje plamene, v snahe upáliť tak záhadného odvážlivca. Seneschalovy sa v ošialy darí pobozkal svojím ohyzdným hrotom démonovi srdce. Ten telekynézou hmatá v žiare nebezkých erupcii okolo seba, snoriac po ešte bijúcom srdci, jedného zo svojich otrokov. Len aby sa s hrôzou presvedčil, že obranný oheň nespálil aj tých. Majúc tak pľúca či hlasivky, vydal by tak strašný rev, aký snáď jediný by uvoľnil zúfalosť tejto beštie. Beštie vracajúcej sa k trestajúcemu pánovi ako porazená. Zlyhala. Tiene naposledy oblízali svoje karmínové okolie, projektované dohasínajúcimi plameňmi. Šešť tieňov nehybných, tri ale v pohybe, ba až v tanci.

Precitnutie

Oisaw, už privyknutý na svet dýchajúci éterom, zaostroval svoje nadprirodzené zmysli, až s prehnanou otupelosťou. Uvedomil si to, keď aj skrz zavreté viečka, div neoslepol z ohnivého oštepu, ktorý sa hadím zvlnením znova stiahol z výhľadu. Nebyť v tranze, aj on by si varovné posledné zŕnka piesku nedal ujsť. Nie bez natiahnutia tetivy. Počas padania jeho mysle späť do lebky, ešte stihol vnímať ako jeden zo spoločníkov sa od neho odráža a vyskakuje von, druhý naopak v ňom nachádza vhodný živý štít. Byť štítom? Prosím. Bolo mu ľúto energie, nutnej na vymanenie sa z neželaného zovretia. Chýbala mu na zorientovanie sa a prípravu reakcie. Žiaru éterického piliera dočasne nahradil silný ohnivý démon. Zreničky starého lovca sa zúzižily tak rýchlo, že zo dve mačky zomreli závisťou. Ihneď rozoznal Seneschala, i Mieckowitza. Mieckowitz nech si trhne, ale hlavne nech mu seneschal vypadne z trajektórie! Neznáša byť bezmocný, hlavne ak mu podvedomie pľuje výčitku o neschopnosti rovno do ega. Prsty rezané prehnane natiahnutou tetivou obkreslila krv. Ťahá ju ešte viac, pripravený v prípade núdze prestreliť skrz Seneschala. Preklína ho snaď ôsmy raz a Edesiu osemstý. Konečne môže tetivu popúšťať. Prišlo mu smiešne, že rýchlost jeho popúštania a hasnutia démonovho života sú zhodné.

Zbytočná nádej

Malý Mijeru sa štvornožky ponáhľa k Seneschalovy. Nemusel otvoriť oči, aby mu bolo jasné, že asistencia felčiara, Mijera, je teraz nevyhnutná. Po ceste sa dotýka nechtiac Oisawovho lýtka, ktoré pôsobilo napätím ako napnutá kuša. Ako prvé sa snaží nahmatať éterovid, ich poslendý. Nedbá na pálenie, ale naopak, temne ho chladí zistenie, že éterovid je ako prasknutý, tak aj zoškvarený. Očistenie by este Mieckowitz zvládol, ale so skrehnutými rukami opraviť praskliny? Odkladá éteroskop, ľavou rukou sníma helmicu, pravou sa hrabe v taške, dobre pozná každý lektvar ktorého sa dotýka. Má to. Dýcha. Nemieni si predstavovať, čo by robili bez skúseného Seneschala. Jeho chrbát si práve našla tápajúca ruka Mieckowitza a ten sa hneď dáva na čary. "Čo sa stalo? Čo bude teraz?", rozoznajúc v Mieckowitzovi autoritu ako aj rovnováhu, zmätený Mijeru. "Ticho priateľu, zbytočné su teraz klamlivé slová nádeje.", odpovie Mieckowitz, a pokračuje mumlaním zaklínadla.

Plán

"Mali sme šialený plán, tak i zastihol nás osud šialencov.", preťal napäté ticho a ešte napätejšie nevyrieknuté výčitký Seneschal, pôvodca oného plánu. "Šli sme dobrovoľne, a smrti sa tu nikto nebojí.", zmierňoval situáciu Oisaw, no Mijerovo hlasné zakuckanie zatriaslo vážnosťou výroku. Šiel síce dobrovoľne, no strach, bolesť, či dokonca smrť, to veru nie. Mieckowitz, holý emócií, ako aj empatie, sa zhostil úlohy spravodaja:"Magneticky priťahovaný voľný éter našou Edesiánskou krvou, bol pre toho démona ako špagát vedúci ho rovno k našemu smiešnemu úkrytu. Že sme si ho včas nevšimli, nás mohlo stáť život. Stálo nás to posledný éteroskop, čo može byť v konečnom dôsledku to isté. Napadol nás nižší ohnivý démon s piatimi otrokmi. Bol priam nasiaknutý éterom, ktorý z už beztak ohavnej bytosti skresal to posledné ľudské. Kým my traja sme boli oslepovaný plameňmi, ty Seneschal, si mal nepeknú česť vidieť tú bytosť kvázi nahú. Slabšia pohava by stratila vädomie, preto som zoslal na tvoju mysel jedno z kúziel. Výsledok vidíme všetci. Pardon, bez éteroskopu vidíme akurát prd. Navyše som musel znížil tep tvoho srdca, aby si nám rýchlo nevykrvácal. Sme uprostred ničoho a bytostí, ktoré k nám táto pustina môže postaviť do cesty je stále neúrekom. Z tvojho ticha, Seneschal, usudzujem, že do poslednej chvíle sa ti nepodarilo objaviť nič užitočné. Mijeru, vieš čo máš robiť.". Mijeru vedel. Siahol do batohu a hmatajúc po svojích vešteckých kostičkách si uvedomoval, že osud ligi, no hlavne ten svoj vlastný, má práve teraz doslovne vo vlastných rukách.