Duša tieňov
Nevinne začínajúci príbeh bežného človeka s jeho každodennými problémami sa čoskoro zmení na zúfalý boj o prežitie kdesi za hranicami známeho vesmíru. Nakuknite do jeho prvej časti.
Konečne. Som neuveriteľne rád, že ďalší pracovný deň práve skončil, a mňa čaká príjemne voňajúca káva, cigareta a pohodová jazda autom domov. Tým, že sa skončil môj pracovný deň, sa skončil aj týždeň, pretože je piatok. Ten najsladší deň v týždni, a určite nehovorím iba za seba. Pracujem ako pracovník za priehradkou v banke. Táto práca nie je pre mňa to pravé orechové, ale nedávno som dokončil vysokú školu, a tak moje osobné latky sú vyššie. A možno som tu dnes posledný krát, pretože v pondelok mám namierené na pracovný pohovor o miesto vedúceho banky. Bodaj by to vyšlo, pretože v tejto práci si pripadám, ako posledný chudák, ku ktorému sa klienti správajú ako k odpadu. Ale už som pomaly zvyknutý, ale keď si to tak uvedomím, mojim životným cieľom nebolo zvykať si práve na toto.
Začal som hovoriť o pracovných záležitostiach, a ešte som sa nepredstavil. Volám sa Erik a pochádzam z malého horského mestečka. Momentálne však žijem v malom veľkom meste, kde sa mi dobre nažíva, s fajn ľuďmi. Síce som ďaleko od rodiny, ale nesťažujem si.
Môj každodenný rituál po skončení práce je, že si zasadnem na stoličku, kde väčšinou celý deň presedí príslušník bezpečnostnej služby, a z automatu sa napájam kávy. Samozrejme všetci sú už preč a som tam sám. Každú chvíľu príde druhý SBS-kár, ktorý ide na nočnú službu a nahrádza toho z dennej. Zároveň je to môj dobrý priateľ, ktorého čakám takto každý deň. Riaditeľ tejto bankovej pobočky je môj nejaký príbuzný, už neviem ani v akej podobe, a tak mi plne dôveruje, a dovolí mi tu byť po práci až do príchodu priateľa, to je asi polhodinka, takže si stihnem relaxom upokojiť a usporiadať hlavu.
- Nazdar, Erik. Kávička? –
otvorili sa automatické dvere, a vošiel ten môj kamoš, SBS–kár.
- No jasné. Už mám fajront. A kávička? Na tú som nejako pozabudol. Kelímok je ledva poloprázdny a káva vychladnutá. No ja už pôjdem pomaly, aby ma šéfinko neupodozrieval, že si robím plán na vyplienenie tejto skromnej banky. –
odvetil som.
- Nezabúdaj, kto sa tu stará o bezpečnosť, urobiť ju sa ti nepodarí. –
- Tak to máš pravdu, Ferko, hehe. Idem ja už, tú kávu dopi alebo zahoď. Je mi to jedno. Zdar! –
- Maj sa.
Trošku som uponáhľal náš dialóg, pretože skoro som zabudol na oslavu, ktorú organizuje priateľka môjho najlepšieho kamoša, ktorý odchádza na pár týždňov za more kvôli práci. Sadol som si do auta, začal fajčiť cigaretu a šiel som do najbližšieho rýchleho občerstvenia, pretože normálne sa najesť asi nestihnem.
Mal som problémy nájsť miesto na parkovanie pri občerstvení, ale podarilo sa. Zdalo sa, že bude nával. Našťastie pár voľných miest na sedenie bolo, a tak som si objednal dva syrové hamburgery, kolu a hranolčeky. Nechcel som odtiaľ ani po dojedení odísť, pretože prekrásna servírka sa na mňa neustále usmievala, a samozrejme mi to veľmi lichotilo. Nuž, ale čas bol neúprosný, a tak som musel ísť.
Bola neuveriteľná zápcha a liezlo mi to na nervy. Už asi celú večnosť čakám na zelenú. Zapálim si cigaretu, nech zabijem čas a upokojím sa. Zdá sa, že milá servírka už skončila, pretože prechádza na druhú stranu cez križovatku. Zamávala mi. Otriasol mnou pocit nervozity a blaženosti. Odmával som jej späť a kamión červenej farby prišiel ako blesk z jasného neba. Vozidlo ju zachytilo, zmeravene sa jej hýbala krásna rúčka zo strany na stranu, ktorou mi práve mávala. Všetko som to vnímal ako spomalený film, cigareta mi spadla z úst priamo na bledomodrú košeľu, do ktorej mi vypálila dieru. Dievčatko malo v tvári výraz, na ktorý tak ľahko nezabudnem. Výraz plný beznádeje a strachu blížiaceho sa k nej, a ktorý jej dýchal priamo na zamatový krk. Videl som ako sa nekontrolovateľne trepú jej končatiny a kamión ju odváža niekam preč. Akoby preč z nášho sveta. Kamión brzdí, pomaly zastavuje. Ja som to vnímal ako keby aj ona zastavila na prahu smrti a života a neváhal som sa spamätať. Oprášil som si cigaretový popol z košele a bežal cez zastavenú premávku k nej. Bola v bezvedomí, ruku mala na pohľad škaredo zlomenú. Bola krvavá len minimálne a to som považoval za dobré znamenie.
- Volajte sanitku! –
ozývalo sa všade navôkol od vystrašených ľudí. Bol som zmätený, vystrašený, ale snažil som sa zachovať si chladnú hlavu. Bol som si istý, že skôr sa dostane mojou pomocou do nemocnice, ako keby mala čakať na sanitku, ktorá sa len s problémami prederie cez preplnenú premávku. Vzal som ju na ruky a bežal s ňou do môjho auta. Bol som opatrný, pretože som si nebol istý, či nejaký pohyb s jej telom môže mať nejaké nepríjemné následky. Šliapol som na to a frčal s ňou, uloženou na zadnom sedadle, na pohotovosť.
Za pár minút sme boli tam. Vystúpil som z auta a kričal na personál, nech ju vezmú.
- Haló! Mám tu zranené dievča!
Vzali nosidlá a bežali mi k autu. Naložili ju a ja som šiel s nimi do vnútra. Sledoval som jej krásnu tvár, ktorá pôsobila pokojne a snovo. Odhadoval som jej vek asi na dvadsaťdva rokov. Mala krásne plné pery, čierne dlhé vlasy a ohromnú postavu.
- Ďalej nemôžete. –
povedal jeden z doktorov po tom, čo sme prišli pri ošetrovňu. Šiel som si sadnúť na prvé sedadlo čo som zbadal a nervózne som hýbal kolenom. Prišla za mnou recepčná a pýtala sa:
- Ako sa pacient volá? Ste manžel? -
Dumal som a nevnímal som ju. Bol som mimo.
- Hej, pane! -
- Nie, nie, nepoznám ju. –
zahľadený do podlahy som odvetil. Odišla ku svojmu recepčnému pultu a ja som od nervozity vytiahol balík cigariet a jednu vytiahol, zapálil.
- Zbláznili ste sa? Ste v nemocnici! –
zhučala po mne recepčná
- Prepáčte. –
povedal som a zahodil som cigaretu. Nevedel som čo robím. Netrpezlivo som čakal, pokým nepríde nejaký doktor a neoboznámi ma s jej stavom. Pozeral som sa navôkol na pacientov, ktorí nevyzerali veľmi zranene, až na popáleninu jedného malého dievčatka.
Mal som výčitky svedomia. Keby som nebol na tej ulici, nezamávala by mi a nezobral by ju ten kamión. Nemal som sa vôbec ísť najesť. Mal som to vydržať domov. Čo ak umrie? Ako s tým mám žiť? Nemohol som prestať s týmito otázkami. Stále mi vírili hlavou. Snažil som sa ich brzdiť, pretože som cítil, že začnem panikáriť.
- Vy ste ju priviedli? –
spýtal sa doktor, zrejme mňa.
- Áno, áno. Ja. Čo je s ňou? –
- Máte šťastie pane. Žije a bude v poriadku. Síce je tam niekoľko zlomenín a ťažký otras mozgu, ale vďaka vašej iniciatíve sme ju v pravom čase ošetrili. Ešte si pár dní poleží v nemocnici, ale z najhoršieho je, ako som už povedal, vonku. –
- Ďakujem, pán doktor. Za toto máte u mňa drink –
s miernym úsmevom na perách a trasúc mu rukou som riekol.
- Nie, netreba. Ja nepijem. Teda v službe nie. A zachraňovať ľudí, to je moja práca. –
dopovedal doktor a pomaly odišiel. Ja som si už spokojnejšie zasadol do sedadla a opäť som si to všetko nechal prejsť hlavou. Hľadejúc do podlahy som si uvedomil, že sa mi rysuje na tvári pomaly, ale isto úsmev, ktorý môže pripomínať úsmev starého roľníka, ktorému sa na poli dokonale vydarí žatva po niekoľkých rokoch pliev.
Pozrel som na hodinky a zistil som, že oslava sa začína o niekoľko minút. Pravdepodobne tam nestihnem prísť včas a po tomto zážitku bude lepšie, keď ostanem doma. Vytiahol som mobilný telefón z mojich béžových nohavíc a vytáčal číslo najlepšieho priateľa.
- Počúvam. –
ozval sa jeho hlas po zodvihnutí.
- Peter? To som ja Erik. Nastali problémy, a tak na oslavu zrejme neprídem. Povedz Barbore, že ma to mrzí.. –
začal som
- Čo to trepeš? Aké problémy? Čo sa stalo? –
- Mal som nehodu. Teda nie ja, ale jedno mladé dievča, zrazilo ju auto a ja som ju priviedol do nemocnice. Žije, ale aj tak je pekne dokaličená. Nemám chuť sa teraz baviť, isto mi rozumieš. –
- Erik, Erik. To je strašné. Ale na druhej strane, bude lepšie keď prídeš sem a odreaguješ sa, zabavíš. Nemôžeš sa utopiť sám vlastnými myšlienkami. –
- To nepôjde. Aj tak budem meškať, a pokým prídem domov, prezlečiem sa a umyjem, potrvá to. Budem hodnú chvíľu meškať. -
- Kde sa nachádzaš? –
- Som ešte v nemocnici –
- Tak vyraz hneď sem do hotela. Nemusíš sa prezliekať, či umývať. My to vydržíme, hehe. –
- Práveže musím, a navyše mám prepálenú košeľu od cigarety. Takto na tú snobskú párty ísť nesmiem. –
- Mám tu nejaké náhradné košele, tak ja ti požičiam. A okamžite vyraz, lebo prídeme k tebe my aj s chľastom, a dopadne to zaujímavo –
- To radšej nie. Domovníčka by ma asi zabila. Tak už idem. A vďaka . –
- Rado sa stalo. –
Dohovorili sme a mal som príjemný pocit na duši. Uvedomil som si, že mám priateľov, ktorý naozaj pomáhajú človeku, keď sa nedarí.
Rozmýšľal som nad tým, že by som ju chcel ísť pozrieť. Taká tajná rozlúčka, lebo je tu pravdepodobnosť, že ju nikdy neuvidím. Vykašľal som sa na to. Dnes som jej už spravil dosť zlého a nechcel by som, aby sa to začalo stupňovať.
Nastúpil som do auta a mal som namierené do hotela, v ktorom sa oslava mala odohrať. Cestou som si kúpil v trafike ešte balík cigariet a onedlho som bol na parkovisku pred hotelom. Vystúpil som z auta, zamkol a do úst vložil cigaretu. Vkročil som do vnútra, kde ma privítal člen personálu so slovami:
- Vitajte. Rád vás odprevadím k vašej izbe, alebo k recepčnému pultu. Prosím vás, zahoďte tú cigaretu. V priestoroch hotela mimo izieb je fajčenie zakázané. -
Keď dopovedal svoju myšlienku, potiahol som si a dym som vyfúkol obďaleč jeho tváre, a v tom momente sa nepríjemne kyslo zatváril.
- Dnes som nedobrovoľne skoro zabil mladú servírku, takmer som sa psychicky zrútil, a takmer som neprišiel na rozlúčkovú môjho najlepšieho kamoša, ktorá sa odohráva v tomto zbohatlíckom snobskom hoteli a jediné, čo ma môže ako–tak udržať v dobrom mentálnom stave, je nikotínová dávka dymu, ktorú mi chce niekto vziať a tým pádom opäť pokaziť kus dňa. Takže buďte taký láskavý, zapchajte si nos a bez slova sledujte ako prejdem ten malý kúsok do apartmánu mojich priateľov a tam pokojne a dovolene dofajčím zvyšok cigarety! -
Ako som záverom zvyšoval hlas, tvár starca sa viac krčila, hnevala sa čo raz väčšmi ďalšími sekundami, ale nepovedal už ani slovo, neodprevadil ma k apartmánu, len tak pokojne stál a pozeral sa pohŕdavo na mňa. Dorazila chybička, pretože nemám šajnu ako ich nájdem v tomto hoteli. Hotelier mi už asi ochotný pomôcť nebude. V hale hotela bolo dosť ľudí, a tak som sa rozhodol že skúsim pátrať za pomoci niekoho z hostí.
- Dobrý deň želám. Prosím vás, neodohráva sa niekde v tomto hoteli oslava? -
- No je tu kopec osláv momentálne. No ale ako sa tak na vás pozerám, myslíte asi tú partu mladých prefajčených ožratých ľudí čo sú na druhom poschodí v apartmáne. Dám ruku do ohňa za to, že tam aj fetujú! –
- Hej! Ako ste to mysleli s tým pozeraním na mňa? –
vyhŕkol som na elegantne oblečenú starenu, ktorá mi už ale bola otočená chrbtom a šla odo mňa preč. No nevadí. Výťahom som vyšiel na druhé poschodie a rozmýšľal som, ktorý apartmán to bude. Už takmer s vyfajčenou cigaretou pomedzi ukazovákom a prostredníkom som šiel ku apartmánovým dverám s istotou, že oni budú práve tam, pretože mi došlo, že na každom poschodí je apartmánová izba len jedna. Počul som hluk a hudbu z tých dverí, čiže musím byť správne. Decentne som zaklopal, no nikto neotváral. Začal som tvrdšie udierať do dverí a po kratučkej chvíľke mi dvere otvorila organizátorka oslavy, Barbora.
- No konečne si prišiel. Priznám sa, že už som ťa nečakala. – riekla Barbora, ktorá ma objala, pobozkala na líce a pokračovala.
- Už zase a stále fajčíš. Koľko vyfajčíš denne? Poldruha balíka? Raz ťa to zabije. –
- Aj tebe želám krásny večer, Barborka. –
odvetil som.
- Inak už si v pohode? Je mi ľúto čo si videl. Fakt.
- Dobre ďakujem, ale poďme sa zabaviť konečne. Preto sme tu. –
- Súhlasím, Erik. Poď dnu. –
Vošiel som do vnútra, chytajúc Barboru okolo krku za rameno, takisto aj ona mňa. Zazrel ma Peter, vytrhol z náručia jeho lásky a silno ma objal a šepkal do ucha.
- Chlapče, neuveríš ako veľmi som rád, že si tu. Toto by som asi neprežil, kebyže odídem a nerozlúčim sa s tebou. -
- Ale pokoj. To vieš, že bez toho by som ťa ani nepustil. Poďme si dať nejaký drink, lebo sa už zbláznim. –
- Výborne. Choď nejaké dva poháriky pripraviť tam k baru, ja idem dolu do haly vyzdvihnúť pár bás piva. –
Súhlasil som a šiel som k baru. Bol to fakt krásny apartmán, pripadal som si ako v kráľovskom paláci. Hrala chytľavá hudba, kopec veselých ľudí navôkol, zväčša som ich nepoznal. Zjavne to boli priatelia Barbory, či jej kolegovia. Apartmán mal akoby vlastnú halu, keď po vstupe do neho nasledovali tri schody smerom dolu v tvare oblúka, napravo bol bar, na ľavo stoly plné rôznych jedál. V strede bolo veľké klbko ľudí, zhovárajúcich sa, niektorý tancovali. Videl som niekoľko dverí do iných miestností apartmánu a všade kam som sa pozrel boli skupinky hostí.
Dumal som nad typom alkoholu, ktorý nám nalejem. Napokon som sa rozhodol pre brandy s ľadom.
- Vitaj u nás! –
zavolal na mňa niekto spoza chrbta.
- Och, Maroš, teba som nevidel celú večnosť. Ako žiješ? – človek, ktorý ma pozdravil, mladší Petrov brat, skvelý chalan, večne s dobrou náladou. Veľakrát sa stalo, že sme vybehli niekam do baru na pár pív len my dvaja, a pri tom obháňali dievčatá. A to len preto, lebo som mal blbú náladu a on je fakt perfektný liek. Asi sa s nim stretnem aj zajtra, lebo moje obdobie momentálne nie je najružovejšie.
- Istotne ťa zaujíma doslova ako žijem. Prestaň s týmito úbohými otázkami v štýle formality. V skutočnosti len nevieme, čo na úvod povedať. A ja viem. Pozri sa všade navôkol. Toľko krásnych žien som pokope nevidel od Play Girls. Poď sa ožrať a užijeme si večer balením tých najradodajnejších. –
- Nie, prepáč. Som tu autom, a tak sa opiť nechystám. –
- No to je smola, ja áno.- s úsmevom odišiel k nejakej skupine dám.
- A opäť! – zakríkol Peter, ktorý priniesol dve basy piva, no muži sa o ne bili ako o život a hneď sa fľaše porozdávali. Peter prišiel za mnou vypiť si toho sľubovaného frťana, sadli sme si za barovú stoličku a začal vyzvedať.
- No čo, Erik. Už si v pohode? Muselo to byť strašné. -
- No nebolo to najkrajšie, ale už to zvládam. Bude v poriadku, myslím. -
- Skvelé, teda nakoniec to dobre dopadlo. A ty si ju odviezol do nemocnice teda? -
- Hej, ja. Bola to moja chyba, čo sa stalo. A tak som proste musel. -
- Aká tvoja chyba? Čo to trepeš? -
- No v momente, keď ju vzal ten kamión, tak mi mávala a nevšimla si ho. –
- Ty si ju poznal? –
- Nie, nie. Vlastne áno. Teda nie. Obsluhovala ma v jednom bufete a myslím, že som sa jej páčil. –
- Braček. Zabudni na to, to nebola tvoja chyba. A možno vôbec nemávala na teba, ale na niekoho iného. A bola pekná? –
- Bola nádherná. Fakt dokonalé dievča. –
- Nuž, viem komu sa s radosťou pôjde poďakovať za záchranu života. Tebe. Mal by si byť šťastný, pretože to čo sa stalo nebola tragédia, práve naopak. Amor to tak zariadil, aby mohol bez problémov zaúradovať jeho šíp.-
- Nikto nikdy nevie. Možno máš pravdu. Budeš mi chýbať, keď odídeš do tej kórejskej firmy. Skoro sa nám vráť. –
- Erik, prestaň, lebo ma rozplačeš. Prišli sme sa baviť a nie plakať. Poďme si dať ešte jedno kolo brandy, zoznámim ťa s pár super ľuďmi a na dôkaz, že som fakt rád, že si prišiel, si zapálime cigaru. –
- Okej. Poďme na to. –
A tak sme popíjali z pohárikov, bral ma za rôznymi ľuďmi, predstavil. Ešte som sa s nimi nestihol ani poriadne zoznámiť a už ma vodil za inými. Fakt som sa fajn bavil. Trvalo to dosť dlho, popíjali sme, rozprávali a spoznal som dosť zaujímavých ľudí. Jeden, ktorý je asi najlenivejší človek na Zemi, kde sa uloží, tam by v pohode zaspal. Nezáleží, kde je, s kým je, proste zaspí. Alebo jedno dievča, ktoré je presvedčené, že má v byte ducha, rozprávala fakt zaujímavé príhody.
Už bola skoro polnoc a Peter vytiahol dve cigary. Začali sme schuti pofajčievať na obrovskom balkóne. Spomínali sme na časy, keď sme sa zoznámili a na rôzne zaujímavé príhody, čo sme spolu pozažívali. Zaujímavé, že zo začiatku sme sa veľmi radi nemali a pamätám sa, že sa mi snívali sny, že sa mlátime z nenávisti a podobne. Ale čo čert nechcel, zmenilo sa to v opak. Fakt sme super priatelia už od puberty a dúfame, že nám to vydrží dlho, do smrti. Naša debata trvala možno hodinu, a v tom prišla Barbora, ktorá si chcela Petra odviesť do spálne.
- Ospravedlníš ma na chvíľu? –
pýtal si odo mňa akoby povolenie.
- Tak toto bude na niekoľko chvíľ. –
pousmiali sme sa, Peter bozkal Barboru a odišli. Vytiahol som si cigaretu, pozeral som sa na hviezdy z pohodlného kresla a cítil som, že nie som úplne triezvy.
- Ťuk, ťuk. –
ozvalo sa z balkónových dverí ženským hlasom. Bola to Mária, moja odveká kamarátka. Spoznali sme sa na základnej, hneď sme si padli do oka a od vtedy je pevnou súčasťou môjho života. Mali sme medzi sebou nejaké milenecké pletky, ale vždy sa všetko skôr skončilo, ako začalo. Toto dievča mi v mladosti mútilo rozum. Ale nemyslite si, nebolo v tom nič viac, pretože aj ja delím ženy na dámy a nedámy a Mária mi proste nikdy nedala.
Otočil som hlavu za hlasom napravo a zacítil som jej prenikavý parfum a zbadal hnedé vlnité vlasy.
- Ahoj, vedela si, že som tu? –
pýtal som sa
- Áno, stretla som našich milencov a povedali mi. Postav sa ty lenivec a daj mi pusu. Sme sa nevideli dobrý rok. –
Postavil som sa, dal jej pusu na ústa a prisadla si ku mne na druhé kreslo.
- Nebudem sa ťa pýtať čo sa ti dnes stalo, isto si to dnes hovoril už aspoň miliónkrát. -
povedala
- Máš pravdu, ďakujem. Si milá.
- Ja ťa asi zabijem. Prestaň už konečne fajčiť. Chceš, aby ťa to zabilo? –
- No dobre. Ja dnes prestanem fajčiť a zajtra ma niekto v samoobsluhe zastrelí, lebo som mu nechcel dať peňaženku. Prestanem fajčiť, keď prestanem dýchať. –
- Si tvrdohlavý, svojrázny. Je to strašne príťažlivé.
Zodvihol som obočie, pritakal som jej, lebo keby som nesúhlasil, hádali by sme sa do rána o tom, či som tvrdohlavý, a nakoniec by vysvitlo, že keby nie som, tak sa určite kvôli tomu nehádam.
- Zlatko, ako si na tom. Nepiješ dnes nič? –
vyrýval som.
- No keď už sme pri tom, tak by som si mala niečo dať. – staval som sa z kresla, že idem niečo priniesť ja, a v tom ma prerušila.
- Ty seď, idem to zobrať ja. Čo si dáš? –
- Dal by som si pivo, ale to sa zrejme minulo. –
- No Peter si vždy skrýva rezervné zásoby do šatníka, keď je na nejakej akcii. Takže o to sa neboj. –
- Paráda. Aj by som na to zabudol. –
- Tak teda hneď prídem. –
- Čakám ťa. –
Dobafkal som cigaretu, zahodil do popolníka, ktorý ležal na stolíku predomnou. Pomyslel som si, že tu asi zostanem celú noc, pretože v takomto stave nebudem riskovať jazdu autom. Pozrel som na hviezdy a nechtiac som si spomenul na servírku. Keby sa nestalo, to čo sa stalo, tak by sa aj ona mohla baviť niekde ako ja. Namiesto toho teraz leží v nemocničnej posteli kvôli tomu, že sa jej zapáčil nejaký kretén. Ale nebudem na to myslieť. Život je krutý a takéto veci sa stávajú stále. Keby sme mali brzdiť svoj život kvôli každému omylu, tak by sme jedného dňa úplne zabrzdili a ďalej sa už nepohli.
- Ostali tam ešte tri. Páči sa. - povedala Mária prichádzajúc
- Ďakujem, dostal som strašnú chuť. –
vzal som si plechovku svetlého ležiaka a začal popíjať.
- Inak ako sa darí, Majka. Stále zaľúbená? –
začal som tému.
- No ten policajt nestál za nič. Teraz mám nového. Síce je to navonok nudný poisťovací agent, ale je veľmi zábavný, pravý humorista. A strašne sladký. –
- Tebe sa vždy páčili typy so zmyslom pre humor. –
- To áno. Ale láska to nie je. Teda aspoň zatiaľ. –
- No ani ľalie hneď nekvitnú. Keď ho máš rada, tak to príde. –
- Mám ho rada, ale ja som mrcha. Láska hneď na úvod, alebo nepríde nikdy. Nechcem ho sklamať chudáčika a zlomiť mu srdce. Hlavné je, že som s ním rada a to nám zatiaľ stačí. –
- Tak nech vám to spolu ide aj naďalej. A teraz tá najpodstatnejšia vec u teba? –
- Prosím? –
- No aký je v posteli. –
- No za to, že to mám rada, tak nemusí to byť hneď moja priorita vo vzťahu, ty kapustná hlava. A tebe to nepoviem, to je téma pre babské klebety. –
s úsmevom, ktorý ústil do roztomilých lícnych jamiek, povedala a pokračovala.
- A ty ako? Ako ide ľúbostný život? –
- Nie je to bohviečo. Naposledy som mal teba, aj keď to sa nedá pokladať priamo za vzťah. Inak potom už len smola, smola, nesympatie, smola, lesbička a daňová podvodníčka. Striedalo sa to pestro. –
- No ale to si dosť dlho nikoho nemal. Veď si sympatický, dobre upravený muž. Určite nie je problém vo výzore. Vieš čo je kameňom úrazu? Málo sa usmievaš, si drzý a kruto úprimný v nevhodných chvíľach. Každé dievča priťahuje milý úsmev. Veľakrát som aj ja z tvojho nepríjemného výrazu, akoby si nebol spokojný s cudzou prítomnosťou, úplne nervózna. Poznám ťa veľmi dlho a neviem niekedy, čo mám od teba očakávať. –
- A neočakávaš ani toto? –
a pobozkal som ju. Vedel som, že robím kravinu, pravdepodobne mi k tomu dopomohol alkohol. Ale v tej chvíli ma nič iné nezaujímalo, len to, že opätovala bozk, ktorý bol každou chvíľou vášnivejší. Mária je dobré dievča, inteligentné, hriešne prekrásne, ale vnútri skazené a nespútané. V živote už narobila dosť problémov. Niekedy aj mne. Ale ako vravím, tentokrát som bol rád, že prítomnosť iného muža v jej živote jej neprekáža.
Hladila mi pravou dlaňou líce a pomaličky si rozkročmo sadla na mňa. Strašne ma opantávala tá krásna vôňa jej parfumu. Pri tejto slasti mi poskakovalo srdiečko, aj pri lahodnom dotýkaní sa mojich pier tých jej. Boli mäkké a plné ako obláčik a ja som vedel, kam smeruje táto činnosť. Jej roztopašný jazyk mi robil v ústach divy a moje ruky šmátrali po jej krásnom tele, rovnako aj z druhej strany. Po nádherných chvíľach som si začal uvedomovať, že väčšinu iniciatívy preberá chľast, a tak som sa to chystal ukončiť. Trošku som ju odsunul.
- Myslím, že by sme mali pres...-
prerušila ma bozkávaním. Vedel som, že je neoblomná, a tak som podľahol. Po chvíľke prestala, s vášnivým pohľadom sa na mňa pozerala, doplnila ho šibalským úsmevom a vzala ma za ruku. Šli sme do jednej z izieb apartmánu cez halu. Hostia sa na nás pozerali, niektorí zdvorilo pozdravili, Maroš na mňa žmurkol a ukázal mi palec smerom nahor, ja som sa pousmial. Viedla ma za ruku rýchlo a neúprosne, ako mamička svoje dieťa zo špinavého ihriska.
Prežívali sme krásne chvíľky obaja, no ja som vedel, že robím voloviny, no moja mužská podstata to brala celkom inak. Veď žijeme len raz, tak prečo sa štítiť slastí, aj keď hriešnych?
Po nejakom čase, keď ten stav najkrajšej fantázie zutekal, ležal som na posteli nejakej izby apartmánu, príliš ma nezaujímalo ako vyzerá, akej farby má závesy, z akého dreva je nočný stolík. Ležal som na chrbte, opäť som vytiahol cigaretu a zapálil som si. Mária sa pomaly obliekala, upravovala si vlasy, dávala si mejkap a rezko sa chystala späť do spoločnosti. Vedel som, že táto naša spoločná chvíľka bola skutočne len chvíľka. Možno sa už nikdy nezopakuje. Ona otvorila dvere, začul som hudbu a hlasy hostí ešte väčšmi a v zápätí odišla z izby. Dnes ma brala na chvíľu len ako sexuálny objekt, zvyšok večera ako dobrého priateľa, no na lásku čas nevystal. Bol som bez slov, keď opúšťala izbu, pretože si nebudem dráždiť dušu slovami, ktoré by zo mňa vyšli, slová láskyplné, a ona by povedala opak, že to bola len jedna noc, možno by nepovedala nič. A to by moje srdce bolelo. Radšej som sa uzemnil, uvedomil som si celý mozog aj srdce, že sa to udialo len z roztopaše a vzrušenia, aj keď mi to samozrejme nebolo ukradnuté, snažil som sa zahodiť to za hlavu. Radšej som chcel v pokoji vyfajčiť cigaretu a chystať sa potom za ostatnými.
Po dofajčení som vstal, obliekol sa a šiel do haly. Bolo už dosť neskoro, a tak veľa ľudí tu už neostalo. Možno desať. Šiel som si naliať pohár brandy, a v tom som videl Máriu, ako flirtuje s ďalším mužom. Bral som to už v pohode. Žijeme preto, aby sme dostali čo najviac vecí, ktoré chceme. Nie som tu preto, aby mi niekto večne močil na hlavu, aby som poslúchal určitú skupinku ľudí, ktorá si vymyslí pravidlá a ja ich musím dodržovať. Väčšina ľudí je tu na to, aby si hrabali čo najviac k sebe, dosiahli čo chcú aj cez mŕtvoly a pekne sa s tým poponáhľali, pretože čo môžeš zjesť, vypiť, či vyspať sa s tým dnes, tak to neodkladaj na zajtra. Ja som bol taký istý, nehanbil som sa za to. Jednoducho keď chce byť človek úspešný, musí byť sviňa. Mária to vedela robiť veľmi dobre.
Hrkol som do seba pohárik, nalial som si opäť a šiel naspäť do izby, v ktorej som bol s Máriou. Sadol som si na okraj postele, tentokrát už len cuckal z pohára malými dúškami a neváhal som si zapáliť. Potiahol som prvýkrát, majestátne vydýchol dym a chrbát som si položil na posteľ. Takto som rozmýšľal s pohárom v ruke, z ktorého som občas odpil a fajčiac pri tom.
Prebudil som sa na pálčivú bolesť. Uvedomil som si, že pri mojom tuhom myslení som zadriemal a cigareta, ktorú som mal medzi prstami dohorela na bod, kde som ju držal a popálila ma. V pohári bolo brandy už len na dne, ale aj tá troška bola rozliata na posteli. Pošúchal som si boľavý prst a vybral som sa do haly. Fakt tu bolo už minimálne ľudí, párty sa pomaly končila.
- Nemohol by som tu, prosím ťa, prespať? Celkom som toho popil a autom ísť nechcem. -
spýtal som sa Petra, ktorý dojedal chlebíček a ten odvetil.
- Ale jasné. Mám ťa zobudiť? -
- Nie, to nie je nutné. Nikam sa neponáhľam. -
- Tak teda sladké sny. –
- Vďaka, koľko je vlastne hodín? –
- Už budú dve ráno. –
- Pekne. Dobrú noc. –
- Dobrú.
Zamával som ešte Barbore, ktorá stála za barom a s niekým sa bavila. Odmávala mi a ja som mieril opäť k tej mojej, už zaužívanej, izbe. Otvárajúc dvere som ešte zakričal v podguráženom stave alkoholom.
- Všetkým dobrú noc! -
Niektorý odvetili, niektorý boli ticho. Možno odvetili nakoniec všetci, pretože bolo ich fakt málo a ja vzadu oči nemám. Ľahol som si na posteľ a pomaly som zaspával. Nemal som síl sa ani vyzliecť z toho smradľavého zafajčeného oblečenia. Pomaly som driemal a z driemania sa postupne vykľul hlboký, tvrdý spánok.
STORYoftheYEAR
Diskusia
draculin
Tak velmi ma to nenadchlo... 1) Technicky detail-ak je niekto po buracke,tak ho urcite neprenasat.Po bucnuti sa s kamionom je vnutri zrejme ako puzzle a amatersky prenos urobi kdeco,len nie pomoze.Pokial sa to neodohrava 100km od civlizacie,tak sa proste caka - sice malickost,ale kedze sa tyka bezneho zivota,udiera do oci... 2) Dost ulietaju casy,ked je cast pisana v pritomnom case a dalsia veta zase v minulom.Tu by sa hodilo to jednoducho prepisat cele na cas minuly (kedze cisto pritomny je dost zahul)... 3) Uznavam ze to malo byt zo zivota dnesnej \"zlatej mladeze\", ale nie kazdy je Matkin alebo Viewegh,takze ono to posobi (dialogy,opisy) dost kostrbato.Tu ale vazne neviem ako poradit,len proste - kazdy z nas nieco podobne zazil,tak potom si aj mensie nedokonalosti viacej vsima... 4) Ide len o uvod,ok - ale uvod ma cloveka nejak zahakovat,co sa teraz velmi nepodarilo. Asi chyba nejaky naznak konfliktu,proste nieco co by cloveka zaujalo natolko aby si precital dalsie pokracovanie... 5) Dalsi technicky detail-z vlastnej skusenosti mozem potvrdit ze clovek po zrazke (aj keby nie s kamionom) vyzera vselijak,ale urcite nie tak,aby niekto obdivoval jeho vnady.A aby mal otras mozgu,tak hlava asi tiez bude otlcena,teda nie prevelmi sexi.Co tak to opisovat ako kontrast dobiteho dievcata oproti tomu ako pritazlivo vyzerala PREd zrazkou?... 6) No,chyba nieco fantasticke. Aj ked ide len o uvod,nemozeme predsa vediet ci nenapises 300 stran z bezneho nefantastickeho zivota a na poslednej strane sa zjavi duch, ktory urobi \"BU!!!!\" a bude koniec? :) ....tak ma napadlo - aj ked rady \"ako pisat\" neuznavam - v takomto pripade niekedy pomaha pisat formou retrospektivy. Proste tak, ze prvy akt, prva cast je niekde uprostred deja, uprostred konfliktu kde sa uz nieco deje...a v druhej casti sa autor vrati na zaciatok aby ukazal cestu ktora vedie k tej casti prvej. Tym aj obhajis fantastiku, aj zahakujes (snad) citatela,ktory pripadne prepaci trosku nudnejsie odstavce, pokial bude chciet vediet ako to dospelo do toho konfliktneho bodu a co bude dalej.Ale to len navrh,patent na rozum nemam :)
09.02.2009
Tak velmi ma to nenadchlo... 1) Technicky detail-ak je niekto po buracke,tak ho urcite neprenasat.Po bucnuti sa s kamionom je vnutri zrejme ako puzzle a amatersky prenos urobi kdeco,len nie pomoze.Pokial sa to neodohrava 100km od civlizacie,tak sa proste caka - sice malickost,ale kedze sa tyka bezneho zivota,udiera do oci... 2) Dost ulietaju casy,ked je cast pisana v pritomnom case a dalsia veta zase v minulom.Tu by sa hodilo to jednoducho prepisat cele na cas minuly (kedze cisto pritomny je dost zahul)... 3) Uznavam ze to malo byt zo zivota dnesnej \"zlatej mladeze\", ale nie kazdy je Matkin alebo Viewegh,takze ono to posobi (dialogy,opisy) dost kostrbato.Tu ale vazne neviem ako poradit,len proste - kazdy z nas nieco podobne zazil,tak potom si aj mensie nedokonalosti viacej vsima... 4) Ide len o uvod,ok - ale uvod ma cloveka nejak zahakovat,co sa teraz velmi nepodarilo. Asi chyba nejaky naznak konfliktu,proste nieco co by cloveka zaujalo natolko aby si precital dalsie pokracovanie... 5) Dalsi technicky detail-z vlastnej skusenosti mozem potvrdit ze clovek po zrazke (aj keby nie s kamionom) vyzera vselijak,ale urcite nie tak,aby niekto obdivoval jeho vnady.A aby mal otras mozgu,tak hlava asi tiez bude otlcena,teda nie prevelmi sexi.Co tak to opisovat ako kontrast dobiteho dievcata oproti tomu ako pritazlivo vyzerala PREd zrazkou?... 6) No,chyba nieco fantasticke. Aj ked ide len o uvod,nemozeme predsa vediet ci nenapises 300 stran z bezneho nefantastickeho zivota a na poslednej strane sa zjavi duch, ktory urobi \"BU!!!!\" a bude koniec? :) ....tak ma napadlo - aj ked rady \"ako pisat\" neuznavam - v takomto pripade niekedy pomaha pisat formou retrospektivy. Proste tak, ze prvy akt, prva cast je niekde uprostred deja, uprostred konfliktu kde sa uz nieco deje...a v druhej casti sa autor vrati na zaciatok aby ukazal cestu ktora vedie k tej casti prvej. Tym aj obhajis fantastiku, aj zahakujes (snad) citatela,ktory pripadne prepaci trosku nudnejsie odstavce, pokial bude chciet vediet ako to dospelo do toho konfliktneho bodu a co bude dalej.Ale to len navrh,patent na rozum nemam :)
09.02.2009
STORYoftheYEAR
poprosím nehodnotiť časti, ale cele dielo, ked bude zverejnene..to som tam zabudol dopísať..PS: kniha sa ide vydavať v slovarte, krstna matka je znama moderatorka poprednej SR televizie.ja len tak, že akonahle je niečo vydané a oficialne ISBN, tak čitatelia maju na to iny nazor...a to je problem dnešnej drvivej väčšiny čitatelov...
09.02.2009
poprosím nehodnotiť časti, ale cele dielo, ked bude zverejnene..to som tam zabudol dopísať..PS: kniha sa ide vydavať v slovarte, krstna matka je znama moderatorka poprednej SR televizie.ja len tak, že akonahle je niečo vydané a oficialne ISBN, tak čitatelia maju na to iny nazor...a to je problem dnešnej drvivej väčšiny čitatelov...
09.02.2009
draculin
Tak potom k vydaniu blahozelam :) ale aspon osobne nemam prilis velku uctu k dielam len preto,ze presli tlaciarnou..ide o hodnotenia,ktore tu kazdy dava za seba.A svojho casu som skritizoval aj vyherkynu ceny Fantazie,takze moj vkus sa aj zjavne odlisuje od vkusu napr. poroty :)
Hodnotit cele dielo je ale problem,ked tu clovek ma len utrzok..takze hodnotim len to co vidim a citam :)
09.02.2009
Tak potom k vydaniu blahozelam :) ale aspon osobne nemam prilis velku uctu k dielam len preto,ze presli tlaciarnou..ide o hodnotenia,ktore tu kazdy dava za seba.A svojho casu som skritizoval aj vyherkynu ceny Fantazie,takze moj vkus sa aj zjavne odlisuje od vkusu napr. poroty :)
Hodnotit cele dielo je ale problem,ked tu clovek ma len utrzok..takze hodnotim len to co vidim a citam :)
09.02.2009
zuna
1) blahozelam k vydaniu
2) ak to porovnam s predoslymi poviedkami tu za posledne obdobie, tento prispevok je na pohlad ina trieda, nebori sa so stylistickymi problemami, drzi jasnu liniu textu
3) na druhej strane suhlasim s draculinom, \"kostrbatost\" /ja skor poviem \"plochost\" dialogov zarazila i mna, i styl ala matkin . kazdopadne sem ten prispevok nepatri, tato prva cast o nicom nevypovedala, nevtiahla do deja, ak je to uceleny roman, jeho kvality sa prejavia zrejme v dalsich castiach.
moja masochisticka zabavka je citat sucastnu slovensku literaturu:), takze mozem vyhlasit, ze nie je pravda ked ma nieco IBAN nie je to hned punc kvality, drzim vsak palce, aby to bolo v tomto pripade tak.
10.02.2009
1) blahozelam k vydaniu
2) ak to porovnam s predoslymi poviedkami tu za posledne obdobie, tento prispevok je na pohlad ina trieda, nebori sa so stylistickymi problemami, drzi jasnu liniu textu
3) na druhej strane suhlasim s draculinom, \"kostrbatost\" /ja skor poviem \"plochost\" dialogov zarazila i mna, i styl ala matkin . kazdopadne sem ten prispevok nepatri, tato prva cast o nicom nevypovedala, nevtiahla do deja, ak je to uceleny roman, jeho kvality sa prejavia zrejme v dalsich castiach.
moja masochisticka zabavka je citat sucastnu slovensku literaturu:), takze mozem vyhlasit, ze nie je pravda ked ma nieco IBAN nie je to hned punc kvality, drzim vsak palce, aby to bolo v tomto pripade tak.
10.02.2009
draculin
No jo,ale musim uznat,ze na rozdiel od 98% tunajsich prispevkov to mas aspon dobru upravu,interpunkciu,gramatiku. .takze to nebola tortura pre oci.Ono v tomto som zvedavy ci bol autor natolko zodpovedny ze si to vseko dokonale poopravoval (co je dnes uz asi vynimka,ale o to viac potesi:) ..alebo to je prava zodpovedneho redaktora :)
10.02.2009
No jo,ale musim uznat,ze na rozdiel od 98% tunajsich prispevkov to mas aspon dobru upravu,interpunkciu,gramatiku. .takze to nebola tortura pre oci.Ono v tomto som zvedavy ci bol autor natolko zodpovedny ze si to vseko dokonale poopravoval (co je dnes uz asi vynimka,ale o to viac potesi:) ..alebo to je prava zodpovedneho redaktora :)
10.02.2009
zuna
no chcela som povedat
\"ze nie je pravda ked ma nieco ISBN je to hned punc kvality,\"
sorry, banky a peniaze mi behaju po rozume :)))
10.02.2009
no chcela som povedat
\"ze nie je pravda ked ma nieco ISBN je to hned punc kvality,\"
sorry, banky a peniaze mi behaju po rozume :)))
10.02.2009
Robert Sidor
takze toto je ta vec co si chcel dat povodny nazov ako jedno moje dielko??? Tiene duse --> Dusa tienov ? porozmyslaj nad pohranim sa nad inym nazvom, neviem mne tento nazov nejak nesedi... ale je to len moj nazor . Inak ked ti to vydavaju v slovarte tak gratulujem ... ja som tam pred 4 rokmi posielal rukopis proroctva draka a uz viem aj preco to nepreslo :), zevraj moc \" hardcore sifi\" pre nich ... daj si bacha, aby ti dotoho moc nekecali, lebo moze dojst k tomu ze vyznam tvojho diela sa zmeni ani nevies ako ...
10.02.2009
takze toto je ta vec co si chcel dat povodny nazov ako jedno moje dielko??? Tiene duse --> Dusa tienov ? porozmyslaj nad pohranim sa nad inym nazvom, neviem mne tento nazov nejak nesedi... ale je to len moj nazor . Inak ked ti to vydavaju v slovarte tak gratulujem ... ja som tam pred 4 rokmi posielal rukopis proroctva draka a uz viem aj preco to nepreslo :), zevraj moc \" hardcore sifi\" pre nich ... daj si bacha, aby ti dotoho moc nekecali, lebo moze dojst k tomu ze vyznam tvojho diela sa zmeni ani nevies ako ...
10.02.2009
jurinko
Ak to bol redaktor, tak by mal rychlo zmenit profesiu. Casto tam boli divne slovne spojenia, zly slovosled, Y/I sa tiez parkrat pritrafilo... Neviem, ci to mam hodnotit, lebo 1) nebolo to SF/F 2) pri takejto literature je bud autor na vlne s citatelom, alebo nie. V podstate ide o nazor autora na svet, ktory ked nezdielas, tak sa ti to proste nepaci - vid \"ked chces byt uspesny, musis byt svina\" -> uspesna bankova mys za prepazkou? Ci len svina, ktora by chcela mat prachy, aby mohla byt beztrestnejsie este vacsia svina? Co tak \"ked si ferovy, ludia to ocenia a v konecnom dosledku mas dobre meno, ktore je pre firmu najlepsie. Ked si svina, zrazu s tebou nikto nechce obchodovat\". Takychto veci mi vadilo viac, ale to je tym, ze je teraz asi v mode pisat o ludoch, ktori su emocionalne odosobneni, co sa mi strasne nepaci. Iste, Rosamunde Pilcher je zas druhy extrem, ale svet nie je ciernobiely. Ani ludia nie su odosobneni alebo rovno naopak strasne zaangazovani. Pre toto vsetko som ja na vlne nebol, ale to neznamena, ze je to zle dielo. Mne sa to nepacilo, nevedel som sa identifikovat s postavami, pribeh bol divne jednoduchy, nemal hlbku, tazko sa verilo citovym rozpolozeniam postav. Psychologia je velmi dolezita aj v SF/F, nie to este v takejto literature. A tu bola taka divna. 3) bol to zaciatok, teda to nema pointu ani nic, co by poriadna poviedka mala mat. Takze nic nedam. Ale dal by som asi 4
10.02.2009
Ak to bol redaktor, tak by mal rychlo zmenit profesiu. Casto tam boli divne slovne spojenia, zly slovosled, Y/I sa tiez parkrat pritrafilo... Neviem, ci to mam hodnotit, lebo 1) nebolo to SF/F 2) pri takejto literature je bud autor na vlne s citatelom, alebo nie. V podstate ide o nazor autora na svet, ktory ked nezdielas, tak sa ti to proste nepaci - vid \"ked chces byt uspesny, musis byt svina\" -> uspesna bankova mys za prepazkou? Ci len svina, ktora by chcela mat prachy, aby mohla byt beztrestnejsie este vacsia svina? Co tak \"ked si ferovy, ludia to ocenia a v konecnom dosledku mas dobre meno, ktore je pre firmu najlepsie. Ked si svina, zrazu s tebou nikto nechce obchodovat\". Takychto veci mi vadilo viac, ale to je tym, ze je teraz asi v mode pisat o ludoch, ktori su emocionalne odosobneni, co sa mi strasne nepaci. Iste, Rosamunde Pilcher je zas druhy extrem, ale svet nie je ciernobiely. Ani ludia nie su odosobneni alebo rovno naopak strasne zaangazovani. Pre toto vsetko som ja na vlne nebol, ale to neznamena, ze je to zle dielo. Mne sa to nepacilo, nevedel som sa identifikovat s postavami, pribeh bol divne jednoduchy, nemal hlbku, tazko sa verilo citovym rozpolozeniam postav. Psychologia je velmi dolezita aj v SF/F, nie to este v takejto literature. A tu bola taka divna. 3) bol to zaciatok, teda to nema pointu ani nic, co by poriadna poviedka mala mat. Takze nic nedam. Ale dal by som asi 4
10.02.2009
jurinko
A inak, gratulujem k vydaniu, ale nie je to hned meradlom kvality, lebo nejake velke vydavatelstvo (neviem, ci Slovart ci Ikar ci kto) vydalo aj Intimitu vlkov od Heribana... A to je teda riadna pi.ovina :-)
10.02.2009
A inak, gratulujem k vydaniu, ale nie je to hned meradlom kvality, lebo nejake velke vydavatelstvo (neviem, ci Slovart ci Ikar ci kto) vydalo aj Intimitu vlkov od Heribana... A to je teda riadna pi.ovina :-)
10.02.2009
jurinko
A ked uz spamujem, tak musim povedat, ze bez vyhrad suhlasim s draculinovym prvym prispevkom (ak by niekto odo mna chcel viac hodnotenia).
10.02.2009
A ked uz spamujem, tak musim povedat, ze bez vyhrad suhlasim s draculinovym prvym prispevkom (ak by niekto odo mna chcel viac hodnotenia).
10.02.2009
draculin
Ono s tym vydavanim - vsetko sa citat nestiha a ani chechtakov zase nie je az tak vela (nehovoriac o tom ze to je casto vazne prudko masochisticke) - ale staci si citat recenzie. A neraz su knihy (nie len SK a CZ) autorov znosene pod ciernu zem,pripadne s radou NEPISAT alebo aspon NEVYDAVAT. To je to iste ako ocakavat ze kazdy kto natoci videoklip vie hned spievat a za nieco stoji. V kazdom pade to ale znamena,ze \"niekoho\" zodpovedneho presvedcit dokazal... Ale co sa tyka rozdielneho vkusu recenzentov,aj Robo Sidor o tom asi nieco vie - ked jeho poviedka v zborniku Fantazie bola ako prudko skritizovana,tak aj vychvalena.A teraz babo raď :)
10.02.2009
Ono s tym vydavanim - vsetko sa citat nestiha a ani chechtakov zase nie je az tak vela (nehovoriac o tom ze to je casto vazne prudko masochisticke) - ale staci si citat recenzie. A neraz su knihy (nie len SK a CZ) autorov znosene pod ciernu zem,pripadne s radou NEPISAT alebo aspon NEVYDAVAT. To je to iste ako ocakavat ze kazdy kto natoci videoklip vie hned spievat a za nieco stoji. V kazdom pade to ale znamena,ze \"niekoho\" zodpovedneho presvedcit dokazal... Ale co sa tyka rozdielneho vkusu recenzentov,aj Robo Sidor o tom asi nieco vie - ked jeho poviedka v zborniku Fantazie bola ako prudko skritizovana,tak aj vychvalena.A teraz babo raď :)
10.02.2009
Robert Sidor
ta podla prisprevkov tu pritomnych som sa to odhodlal citat ... avsak zasekol som sa asi v polovici.
Uz od zaciatku mi vadil v niektorych vetach zly slovosled, zle ciarky atd ..., velmi jednoduche a povrchne dialogy, cely dej resp. pribeh ma nejako nezaujal - je vykresleny akosi jednoducho, pochody hlavneho hrdinu su chabe jednoduche, nerozmysla nad nicim - neukazuje s acitatelovi ako rucity charakter. Jednoducho, ked som to cital mal som pocit ze stracam nad tym cas a mal by som sa sustredit na nieco ine ... Snaz sa citatela hned v prvych vetach diela co najviac zaujat! Ak teda mas vymysleny pribeh a myslis si ze je dost zaujimavy(predpokladam ze az na neskorsich stranach), zmaz tento zaciatok a zacni odznova, uplne inac. Nechcem byt sarkasticky, ale ak ti toto vyda \"slovart\" tak im blahozelam, su tam asi fakt hlavicky :) . Z celej poviedky mam taky pocit, ze si zacal pisat len nedavno, citit v tom nevypisany styl. Ak ta pisanie bavi, zacni pisat kratsie poviedky - rozvijaj svoj styl. Nechaj pribeh plynut casom, prides na vela veci a postupne aj prerobis to co si napisal. Ver mi, mne sa to stava stale, niekedy pisem poviedku aj rok alebo 2 ...
10.02.2009
ta podla prisprevkov tu pritomnych som sa to odhodlal citat ... avsak zasekol som sa asi v polovici.
Uz od zaciatku mi vadil v niektorych vetach zly slovosled, zle ciarky atd ..., velmi jednoduche a povrchne dialogy, cely dej resp. pribeh ma nejako nezaujal - je vykresleny akosi jednoducho, pochody hlavneho hrdinu su chabe jednoduche, nerozmysla nad nicim - neukazuje s acitatelovi ako rucity charakter. Jednoducho, ked som to cital mal som pocit ze stracam nad tym cas a mal by som sa sustredit na nieco ine ... Snaz sa citatela hned v prvych vetach diela co najviac zaujat! Ak teda mas vymysleny pribeh a myslis si ze je dost zaujimavy(predpokladam ze az na neskorsich stranach), zmaz tento zaciatok a zacni odznova, uplne inac. Nechcem byt sarkasticky, ale ak ti toto vyda \"slovart\" tak im blahozelam, su tam asi fakt hlavicky :) . Z celej poviedky mam taky pocit, ze si zacal pisat len nedavno, citit v tom nevypisany styl. Ak ta pisanie bavi, zacni pisat kratsie poviedky - rozvijaj svoj styl. Nechaj pribeh plynut casom, prides na vela veci a postupne aj prerobis to co si napisal. Ver mi, mne sa to stava stale, niekedy pisem poviedku aj rok alebo 2 ...
10.02.2009
Maijro
priznam sa, ze po precitani uvodnych komentov, sa mi to nechcelo ani citat, ale po tej debate, co sa tu rozputala som neodolal... takze, uvodom... styl pisania, ani povrchnost dialogov, ci plochost deja neberiem nejako katastrofalne, je to typicke pre tento styl textu... akurat je potom otazkou, preco je takyto text uverejneny na tejto stranke? (ale to len bokom)... nuze k poviedke... na to, že je z realneho sveta, je tam dost nerealnych veci (napr. pohovor na veduceho banky... nepoznam banku, ktora by zobrala ako veduceho, absolventa VS.. na taky post treba prax v obore, znalost atd.; pochybujem, ze by niekto po zrazke s kamionom mal iba par zlomenin a bol krvavy iba minimalne), niekolko stylistickych uprav (zijem v malom velkom meste; V pohári bolo brandy už len na dne, ale aj tá troška bola rozliata na posteli atd.), sem tam Y/I... takze, ak to mam hodnotit, myslim, ze 2 je tak akurat... netvrdim, ze to nema potencial a taktiez predpokladam, ze toto je len nejaka prvotna verzia (nie ta co vyjde knizne)... osobne drzim palec a gratulujem k vydaniu, ale mam skor pocit, ze to bude iba dalsi titul, ktory nakoniec zapadne prachom v mestskych knizniciach (neber to osobne, ale nema to v sebe nic, co by si ziskalo citatela; aspoň. čo sa týka úvodu)
10.02.2009
priznam sa, ze po precitani uvodnych komentov, sa mi to nechcelo ani citat, ale po tej debate, co sa tu rozputala som neodolal... takze, uvodom... styl pisania, ani povrchnost dialogov, ci plochost deja neberiem nejako katastrofalne, je to typicke pre tento styl textu... akurat je potom otazkou, preco je takyto text uverejneny na tejto stranke? (ale to len bokom)... nuze k poviedke... na to, že je z realneho sveta, je tam dost nerealnych veci (napr. pohovor na veduceho banky... nepoznam banku, ktora by zobrala ako veduceho, absolventa VS.. na taky post treba prax v obore, znalost atd.; pochybujem, ze by niekto po zrazke s kamionom mal iba par zlomenin a bol krvavy iba minimalne), niekolko stylistickych uprav (zijem v malom velkom meste; V pohári bolo brandy už len na dne, ale aj tá troška bola rozliata na posteli atd.), sem tam Y/I... takze, ak to mam hodnotit, myslim, ze 2 je tak akurat... netvrdim, ze to nema potencial a taktiez predpokladam, ze toto je len nejaka prvotna verzia (nie ta co vyjde knizne)... osobne drzim palec a gratulujem k vydaniu, ale mam skor pocit, ze to bude iba dalsi titul, ktory nakoniec zapadne prachom v mestskych knizniciach (neber to osobne, ale nema to v sebe nic, co by si ziskalo citatela; aspoň. čo sa týka úvodu)
10.02.2009
zuna
no k Maijrovmu komentaru: mne vyraz \"male velke mesto\" celkom sedi ( spoznavam v nom svoje domovske mesto :)). myslim, ze sa takyto vyraz nazyva oxymoron.
11.02.2009
no k Maijrovmu komentaru: mne vyraz \"male velke mesto\" celkom sedi ( spoznavam v nom svoje domovske mesto :)). myslim, ze sa takyto vyraz nazyva oxymoron.
11.02.2009
Piéton
So SF to síce (zatiaľ) nemalo pranič spoločné, ale až na niektoré logické (ne)súvisloti v deji a už avizované povrchné dialógy sa to čítalo celkom dobre. Taká ľahká večerná oddychovka. Som zvedavý na ďalšie časti, a keď to vyjde ako kniha, určite po nej siahnem.
11.02.2009
So SF to síce (zatiaľ) nemalo pranič spoločné, ale až na niektoré logické (ne)súvisloti v deji a už avizované povrchné dialógy sa to čítalo celkom dobre. Taká ľahká večerná oddychovka. Som zvedavý na ďalšie časti, a keď to vyjde ako kniha, určite po nej siahnem.
11.02.2009
Martina Kováčová
ak je to uvod, tak je to zatial fajn..neviem co sa vam nepaci...dobre, nezda sa vam to scifi, ale najlepsie scifi boli vždy, ked prišli nečakane :)..a mylsim že to príde tak aj tu...a to s tym, že nie je na riaditela pobočky banky pohovor? a vy kde žijete. neni tam myslim písane, že tam maju vyberove konanie, ale ide na pohovor..aj na riadtiela banky musi byť pohovor, inak by sa na nicom nedalo dohodnuť. a ti co kritizujete, že pochybujete, že by mala na sebe lan par znamok krvacania po zrazení kamionom...ten kamion ju nezrazil, ale zachytil, a to je rozdiel. pred nasim domom sa stalo že niekoho zachytil autobus a odkračal po vlastnych...ja lenže si to vyobrazujete inak asi..ale ved respect vam chalani...mne sa to pači, lahko sa to čita :)..podla mna patri medzi naj co som tu citala, a pritom ešte ani znamka scifi neprisla..juj
12.02.2009
ak je to uvod, tak je to zatial fajn..neviem co sa vam nepaci...dobre, nezda sa vam to scifi, ale najlepsie scifi boli vždy, ked prišli nečakane :)..a mylsim že to príde tak aj tu...a to s tym, že nie je na riaditela pobočky banky pohovor? a vy kde žijete. neni tam myslim písane, že tam maju vyberove konanie, ale ide na pohovor..aj na riadtiela banky musi byť pohovor, inak by sa na nicom nedalo dohodnuť. a ti co kritizujete, že pochybujete, že by mala na sebe lan par znamok krvacania po zrazení kamionom...ten kamion ju nezrazil, ale zachytil, a to je rozdiel. pred nasim domom sa stalo že niekoho zachytil autobus a odkračal po vlastnych...ja lenže si to vyobrazujete inak asi..ale ved respect vam chalani...mne sa to pači, lahko sa to čita :)..podla mna patri medzi naj co som tu citala, a pritom ešte ani znamka scifi neprisla..juj
12.02.2009
jurinko
Cize ako som povedal, bud si na vlne, alebo nie. Martina evidentne na vlne je a knizku si urcite kupi. Ale mna si nepresvedcila. Rovnako, ako ja nepresvedcim teba, ze je to zle :-)...
12.02.2009
Cize ako som povedal, bud si na vlne, alebo nie. Martina evidentne na vlne je a knizku si urcite kupi. Ale mna si nepresvedcila. Rovnako, ako ja nepresvedcim teba, ze je to zle :-)...
12.02.2009
Maijro
To Martina: ano na riaditela banky sa robi pohovor (vyberove konanie), ale absolvent skoly (nas hl. hrdina) sa na taky post nedostane (v podstate ani na ten pohovor - vid vyssie); ano stava sa, ze niekoho prejde bus a nic sa mu nestane... ALE, nikto z nas nevidi do autorovej hlavy a nevie co sa mu tam prehana, ked mysli na tuto scenu, a tak nam ostava spravit si zaver iba z toho, co je napisane v poviedke.. a z toho co tu je napisane je zaver (aspon pre mna jasny)... pokojne tam staci dopisat vetu dve, a hodi to uplne iny pohlad na vec a bude lahsie si predstavit, ako to autor myslel, ale nie je to tam... a ako hovoril jurinko, bud sa ti to paci alebo nie...
12.02.2009
To Martina: ano na riaditela banky sa robi pohovor (vyberove konanie), ale absolvent skoly (nas hl. hrdina) sa na taky post nedostane (v podstate ani na ten pohovor - vid vyssie); ano stava sa, ze niekoho prejde bus a nic sa mu nestane... ALE, nikto z nas nevidi do autorovej hlavy a nevie co sa mu tam prehana, ked mysli na tuto scenu, a tak nam ostava spravit si zaver iba z toho, co je napisane v poviedke.. a z toho co tu je napisane je zaver (aspon pre mna jasny)... pokojne tam staci dopisat vetu dve, a hodi to uplne iny pohlad na vec a bude lahsie si predstavit, ako to autor myslel, ale nie je to tam... a ako hovoril jurinko, bud sa ti to paci alebo nie...
12.02.2009
Laterie
Juuu, tak to blahoželám k vydaniu, fakt *môj obdiv*
Inak štylisticky sa mi to páčilo. Zľahka napísané, nenútené dialógy.
I keď pri tom telefonáte mi to prišlo dosť zvláštne, že sa dobrý priateľ viac nespýta v ten okamih na situáciu, ako a čo sa stalo, či je v poriadku, či nepotrebuje pomôcť a pod.
Ale inak nemám čo vytknúť.
06.03.2009
Juuu, tak to blahoželám k vydaniu, fakt *môj obdiv*
Inak štylisticky sa mi to páčilo. Zľahka napísané, nenútené dialógy.
I keď pri tom telefonáte mi to prišlo dosť zvláštne, že sa dobrý priateľ viac nespýta v ten okamih na situáciu, ako a čo sa stalo, či je v poriadku, či nepotrebuje pomôcť a pod.
Ale inak nemám čo vytknúť.
06.03.2009